Púčik

je premenený a skrátený bočný výhonok so zárodkami zakrytými šupinami.
S nástupom jesene šupiny tvrdnú, kožovatejú a týmto spôsobom chránia púčiky pred
zamrznutím a inými škodlivými vplyvmi. Niekedy sa z vnútornej strany šupín
vylučujú balzamy a živice, alebo sa ukladajú zásobné látky. Každý rastlinný jedinec
má vrcholový púčik a pazušné (vedľajšie) púčiky. Vrcholový púčik slúži na
nepretržitý rast stonky a z pazušných púčikov sa na jar vytvárajú bočné rozkonárenia
stonky alebo sa formujú kvetné púčiky. V zime sú púčiky v pokoji a nazývame ich
zimné púčiky, no začiatkom jari napučiavajú a šupiny sa otvárajú. Tieto procesy
prebiehajú v čase prúdenia miazgy. V tomto čase zbierame púčiky, z ktorých sa
pripravujú niektoré liečivé drogy.

Príprava zberača liečivých rastlín

Zberač, ktorý bude zbierať liečivé rastliny, musí sa dobre oboznámiť s technikou
zbierania a pravidlami sušenia, balenia a uskladňovania drog. Okrem toho je
dôležité, aby využil celý komplex vedomostí a skúseností získaných v procese tejto
činnosti. Zberač liečivých rastlín musí mať vedomosti zo všeobecnej morfológie
rastlín, špecifiky jednotlivých druhov, poddruhov a foriem, čo by neskúsený zberač
mohol ľahko popliesť. Je oboznámený so všeobecnými vlastnosťami, zložením
a účinkom zbieraných rastlín, pozná jedovaté a nejedovaté rastliny a vie, akého
nebezpečia sa treba chrániť pri zbieraní. Pri zbieraní jedovatých rastlín sa nesmie
rukami dotýkať očí, úst, nosa, uší alebo iných častí tela a po skončení práce treba, aby
si ruky umyl mydlom. Nesmie zbierať rastliny, ktoré sa vyskytujú iba ojedinele. Pri
zbieraní liečivých rastlín oddeľuje nahryzené, suché, zdrevnatelé, sčernalé alebo
silno zašpinené rastlinné orgány. Je vhodné, aby jeden deň zbieral len jeden druh
rastliny. Rastliny a ich časti sa netrhajú, nešklbú a nelámu, ale sa odrezávajú nožom
alebo nožnicami, pričom sa necháva určitý počet jedincov na rozmnožovanie.
Pozbierané rastliny sa dávajú do košov alebo debničiek (nie do vriec). Ukladajú sa
voľne a nesmú sa stláčať, aby sa nezaparili alebo nezčernali v procese sušenia.
Púčiky — rozoznávanie a zbieranie

V procese sušenia

sa musí vylúčiť presušenie drog. Presušené listy, kvety a púčiky
sa pri balení drobia a menia na prach.
Okrem niektorých drobných plodov a semien sa v lekárenskej praxi alebo
v priemysle používajú narezané drogy, prípadne pomleté na prach. Na tieto ciele sa
používajú rezacie stroje, mlyny, sitá a iné. Niektoré drogy — listy, kvety, korene sa
lisujú, aby ich použitie bolo praktické a aby sa vylúčili straty. Nemôžu sa lisovať
kožovité listy (medvedica lekárska), drobné kvietky (rumanček pravý) a niektoré
korene. Lisovaním sa tiež zamedzí plesniveniu drogy, keď obsahuje povolené
množstvo vody.
Narezané a pomleté drogy určené pre potrebu lekární sa balia do obyčajných
alebo pergamenovým papierom podlepených vriec, prípadne do dobre uzavretých
plechových škatúľ. Drogy určené na spracovanie v priemysle sa balia do vriec,
balíkov, papierových vriec, debničiek a pod.

Liečivé rastliny sa sušia dovtedy, kým sa rastliny nezačnú lámať, drobiť a strácať
svoju elastickosť. V procese sušenia rastliny strácajú značné množstvo vody,
v dôsledku čoho sa podstatne zníži ich hmotnosť: púčiky strácajú do 60 % svojej
hmotnosti, listy do 75 %, vňať do 70 %, kôra do 40 %, korene do 65 % a plody do
60 %.
Po vysušení sa s drogami robia nasledovné operácie:
1. Čistenie od zožltnutých, zhnitých a silno poškodených rastlinných častí, od
rastlinných častí iných rastlín, ako i od minerálnych prímesí — piesku, pôdy,
kameňov a pod.
2. Dosušovanie — keď je obsah vody vyšší, než povoľuje norma.
3. Triedenie podľa kvality — podľa ich použitia pre lekárne alebo priemyselné
spracovanie.

Teplota

musí byť v súlade s rastlinným orgánom, ktorý sušíme, ako
aj s charakterom účinných látok liečivej rastliny. Najvhodnejšia teplota na sušenie
rastlín je 50 °C. Je dokázané, že pri takejto teplote sa činnosť enzýmov zoslabuje,
alebo sa úplne preruší. Na začiatku môže byť teplota sušenia vyššia, neskôr by sa
mala znížiť na 50 °C.
Pri súčasnom rozvoji techniky sú vyvinuté sušiace aparáty, kde sa rastliny miešajú
ultrazvukom a sušia sa rýchlou zmenou nízkeho a vysokého tlaku. Pri sušení
takýmito aparátmi sa úplne zachová zloženie i biochemické vlastnosti liečivej
rastliny v sviežom stave.
Prirodzené sušenie prebieha pomaly. Uskutočňuje sa na voľnom priestranstve
alebo pod prístreškom, v polozakrytých alebo zakrytých miestnostiach aktívnou
ventiláciou. Dobré vysušenie rastlinného materiálu týmto spôsobom sa dosahuje
v oblastiach so suchým a teplým podnebím. Čerstvé rastliny sa ukladajú v tenkých
vrstvách na sitá. Väčšina z nich sa suší v tieni. Pôsobením priameho slnka zelené listy
a farebné kvety strácajú farbu — zostávajú žlté, bledé. Na priamom slnku sa môžu
sušiť tie rastlinné časti, ktoré neobsahujú farbivá — semená, korene, kôry a iné.
Rastliny obsahujúce éterické oleje sa sušia pomaly v prirodzených podmienkach.
Rozostieľajú sa na hrubšie vrstvy a sušia sa pri teplote 20—30 °C. V týchto
podmienkach sušenia drogy sa obsah éterických olejov zvyšuje a kvalita oleja
zlepšuje. Pomaly sa môžu sušiť aj drogy, ktorých zložky vynikajú stabilitou
a nepodliehajú ľahko pôsobeniu enzýmov.

Tu sa môže teplota zvýšiť na 70 až 90 °C, pri
ktorej sa zachová väčšia časť vitamínov. Rýchlo sa musí sušiť aj materiál, ktorý
obsahuje glykozidy, zvlášť z rodu náprstníka, ako aj suroviny obsahujúce alkaloidy
(pri teplote 50 °C). Pri tejto teplote a dobrej ventilácii vzduchu dosiahneme sušenie
bez zmeny liečivého zloženia rastliny. Liečivé rastliny sušíme prirodzenou teplotou
a ventiláciou alebo umelo pomocou aparátov a sušiarní. Vhodnejšie je sušenie
liečivých rastlín v sušiarni. V súčasnosti sa používajú špeciálne sušiace komory,
kanálové, tunelové, elevátorové a vákuové sušiarne a iné, v ktorých sa reguluje
teplota vzduchu.

Sušenie liečivých rastlín

Pred sušením musíme čerstvé rastlinné časti očistiť. S podzemných častí treba
odstrániť mechanické prímesí, pričom ich na krátky čas vložíme pod tečúcu vodu
a silno ich otrasieme. Neočistené korene v konečnom dôsledku obsahujú veľké
množstvo minerálnych látok, čo potom znižuje kvalitu drogy. Podľa požiadaviek
FCH ZSSR treba koreň niektorých rastlín (ibišu a sladovky hladkoplodej
— sladkého drievka) pred sušením ošúpať, čo je najvhodnejšie robiť ihneď po
vykopaní koreňa z pôdy.
Nadzemné rastlinné časti pred sušením očistíme od prímesí toho istého rastlinného
druhu, prípadne od prímesí z iných druhov, ktoré sa do nich dostali pri zbere.
Rastliny začneme sušiť najneskôr 5 — 6 hodín po ich zbere. Na konci sušenia sa
čerstvá rastlina zmení na drogu, ktorá je trvanlivou liečebnou surovinou. Pri
správnom sušení sa v droge zachovajú účinné látky, droga nečernie a nefermentuje.
Liečivé rastliny sušíme v súlade s charakterom účinnej látky. Sušíme ich rýchlo a pri
dobrej ventilácii. Pomalé sušenie spôsobuje zahnívanie rastlinných častí. Naopak,
rýchle sušenie bez ventilácie spôsobuje zaparenie rastlinných častí, rozpad obsiahnutých
účinných látok i stratu liečebného účinku. Zvlášť rýchlo sa musia sušiť
šťavnaté plody obsahujúce vitamíny.

Sušenie liečivých rastlín

Pred sušením musíme čerstvé rastlinné časti očistiť. S podzemných častí treba
odstrániť mechanické prímesí, pričom ich na krátky čas vložíme pod tečúcu vodu
a silno ich otrasieme. Neočistené korene v konečnom dôsledku obsahujú veľké
množstvo minerálnych látok, čo potom znižuje kvalitu drogy. Podľa požiadaviek
FCH ZSSR treba koreň niektorých rastlín (ibišu a sladovky hladkoplodej
— sladkého drievka) pred sušením ošúpať, čo je najvhodnejšie robiť ihneď po
vykopaní koreňa z pôdy.
Nadzemné rastlinné časti pred sušením očistíme od prímesí toho istého rastlinného
druhu, prípadne od prímesí z iných druhov, ktoré sa do nich dostali pri zbere.
Rastliny začneme sušiť najneskôr 5 — 6 hodín po ich zbere. Na konci sušenia sa
čerstvá rastlina zmení na drogu, ktorá je trvanlivou liečebnou surovinou. Pri
správnom sušení sa v droge zachovajú účinné látky, droga nečernie a nefermentuje.
Liečivé rastliny sušíme v súlade s charakterom účinnej látky. Sušíme ich rýchlo a pri
dobrej ventilácii. Pomalé sušenie spôsobuje zahnívanie rastlinných častí. Naopak,
rýchle sušenie bez ventilácie spôsobuje zaparenie rastlinných častí, rozpad obsiahnutých
účinných látok i stratu liečebného účinku. Zvlášť rýchlo sa musia sušiť
šťavnaté plody obsahujúce vitamíny.

Čistými látkami

dosiahneme rýchly účinok, dobre sa uskladňujú a je možnosť
kontroly liečebného efektu, no fytoterapeuti nie vždy uprednostňujú tieto ich
výhody. V závislosti od sledovaného cieľa volia najvhodnejšiu liečebnú formu.
Všeobecne nemožno v droge zachovať nezmenené chemické zloženie čerstvej
liečivej rastliny. Je dôležité, aby sa pri sušení alebo konzervovaní rastlín nepripustila
veľká strata účinnej látky a aby sa zachovala liečebná hodnota rastliny.

Stabilizovanie spomenutým spôsobom

je radikálny spôsob konzervovania liečivých
rastlín, no ekonomicky je tento spôsob nevýhodný. Vhodnejšie je konzervovanie
liečivých rastlín sušením. Pri sušení sa z čerstvej rastlinnej časti odstraňuje voda.
No týmto procesom sa účinok enzýmov nezničí, ale sa iba spomalí. Pri navlhčení
suchej drogy sa v nej znovu vytvárajú podmienky na aktiváciu enzýmov a na priebeh
rozpadných procesov. Preto niektorí autori predpokladajú, že liečebné formy, ako
destilované aromatizované vody, tinktúry, extrakty a iné získané z drog alebo
z čerstvých rastlín, sú dokonalejšie a liečivé látky sa v nich nachádzajú v trvanlivejšej
forme. Dnes sa získavajú aj iné trvanlivé formy z drog, a to disperzie (suché
práškovité výťažky drog) a rozličné galenické prípravky, ako aj čisté látky izolované
z rastlín.

rodonit

Lécivá síla kamenu -

O jeho pomoc mužeme poprosit pri:


stresech a problémech s psychikou
špatném zraku (neochota videt svet takový jaký je - jeho použití na tretím oku)



Je kamenem, který:


uklidnuje, dodává pohodu a dobrou náladu
dává pres srdecní cakru nebeskou lásku, soucit
zprostredkovává plný dech uvolnením bránice a životní energie
energetizuje všechny cakry
uvolnuje a vyplavuje citové stresy a potlacené emoce
má rád zemi



Posiluje:


odpuštení sobe i ostatním a posiluje tak láskyplný vztah



Nabíjí se na denním svetle - neprímém slunci a také v zemi.

Inokedy

však tieto procesy spôsobujú rozpad liečivých látok a likvidáciu ich
liečebného efektu. Enzymatické pôsobenie je nežiadúce pri rastlinách obsahujúcich
labilné látky, napríklad listy náprstníka vlnatého, ľuľkovca zlomocného, blenu
čierneho, kyaničky purpurovej a iných. Enzymatické procesy neprebiehajú pri
inaktivácii enzýmov, v dôsledku čoho vznikajú tzv. stabilizované drogy. Na tento
účel sa používajú rozličné metódy konzervovania, ako napríklad: na čerstvé liečivé
rastliny sa pôsobí horúcimi alkoholmi alebo chloroformovými parami a potom sa
rastliny sušia; môžu sa použiť aj vodné pary alebo vriaca voda, keď sa pri tom nemení
zloženie liečivej rastliny (hľuzy vstavača sa potopia na krátky čas do vriacej vody,
čím sa stabilizujú napriek tomu, že tento proces vyvoláva glejenie škrobu
obsiahnutého v týchto hľúzach). V stabilizovaných drogách enzymatické procesy
nemôžu prebiehať.

Aktívnosť enzýmov

do značnej miery závisí od koncentrácie vodíkových iónov
v bunke. Tieto ióny sú dostatočne aktívne zvyčajne pri hodnote pH prostredia medzi
7 — 10 (alkalické prostredie). Niektoré enzýmy sú aktívne aj v kyslom prostredí.
Niekedy rozpady liečivých látok prebiehajúce pod vplyvom enzýmov v liečivých
rastlinách zvyšujú farmakoterapeutickú hodnotu rastlín, no v iných prípadoch sú
tieto premeny nežiadúce. Napríklad kvalitnejší mätový olej sa získava z listov, ktoré
sa pred destiláciou nechali odstáť 12 hodín, pretože za tento čas vznikajú niektoré
biochemické premeny. Vytváranie kumarínu v čerstvých rastlinách komonice
lekárskej, premena redukovaných antrachinónov pod vplyvom oxidačných enzýmov,
hydrolytické rozpadanie glykozidu sinigrínu v horčicovom semene, pričom sa
vytvára amylhorčicový olej a iné sú výsledkom enzymatických procesov, ktoré sú
nevyhnutné na dosiahnutie liečebného efektu v daných drogách.

Rastlinný orgán

je určitý čas po odtrhnutí ešte živý, aj keď v tkanivách neprebieha
pravá látková výmena. V procese vädnutia však v rastline začínajú prebiehať zmeny
po značnej strate vody, pričom bunky postupne odumierajú. Takže v nazbieraných
rastlinách prebiehajú enzymatické procesy iba v čase, keď rastliny obsahujú ešte
veľa vody. Po zvädnutí rastlinného orgánu a v čase ich sušenia nastáva spontánne
rozpadávanie iba labilných látok. Je samozrejmé, že zmeny, ktoré vznikajú
premenou čerstvej rastlinnej časti na drogu, majú dôležitý význam pre ich liečivé
zloženie i ich terapeutický účinok. Niekedy sa môže zloženie rastlín zmeniť počas
sušenia v dôsledku iných príčin — priebeh oxidačných procesov alebo racemizácie
(pri pomalom sušení ľuľkovca zlomocného sa hyoscyamín mení na atropín).

Konzervovanie

a stabilizovanie liečivých rastlín
Niektoré rastliny sa nekonzervujú, lebo obsahujú zložky, ktoré sa počas tohto
procesu rozpadávajú. Takéto sú korene paprade samčej, vňať konvalinky a niektoré
rastliny obsahujúce éterické oleje a iné. Pokiaľ sú tieto rastliny ešte čerstvé alebo po
ich vysušení, pripravujú sa z nich hneď zápary, odvary alebo iné liečivé formy.
Väčšinu liečivých rastlín však možno konzervovať. Cieľom konzervovania je
inaktivácia enzýmov, ktoré sú obsiahnuté v čerstvom rastlinnom materiáli a pod
vplyvom ktorých sa aktívne látky v rastlinách rozpadajú.

Dôležité je aj to, v ktorej časti dňa zbierame rastlinnú surovinu. Je zistené, že
napríklad biologická aktívnosť listov náprstníka sa v noci zmenšuje, lebo vtedy sa
glykozidy rozpadávajú a cez deň sa znovu zvyšuje v dôsledku aktívneho priebehu
biosyntézy glykozidov. Maximum dosahuje v popoludňajších hodinách, keď je
najvhodnejší čas na zbieranie listov náprstníka.
Pri využívaní bohatstva prirodzených lokalít liečivých rastlín treba však postupovať
uvážene a šetrne, pretože každoročným zberom sa aj bohaté lokality liečivých
rastlín postupne oslabujú a nakoniec úplne zanikajú . V SSR platí zákon SNR
č. 1/1955 Zb. a v ČSR zákon č. 40/1956 Zb. a z nich odvodené vyhlášky, ktoré
určujú chránené druhy rastlín a podmienky ich ochrany .

Tieto pravidlá

treba dodržiavať pri zbieraní čerstvých rastlinných surovín. Vo
väčšine prípadov však nie sú v zhode so zvláštnosťami jednotlivých liečivých rastlín
a s podmienkami, od ktorých závisí hromadenie aktívnych látok v období vegetácie.
Aby sa určilo, kedy je najvhodnejší čas zberu určitej liečivej rastliny, či jej časti,
alebo kedy sa rastlina nachádza vo „farmako-terapeutickej zrelosti", t. j. obsahuje
najväčšie množstvo aktívnych látok, musí sa zistiť ich kvantitatívne hromadenie
počas celého vegetačného obdobia. Keď je aktívna látka zo skupiny sacharidov, ako
sú napríklad slizovité látky, rastlinnú surovinu (napríklad koreň slezu) zbierame na
jeseň, lebo vtedy podzemné časti týchto rastlín sú najbohatšie na rezervné látky. Keď
však je aktívna zložka zo skupiny sekundárne vytváraných látok, napríklad
alkaloidov, táto podmienka neplatí. Koreň ľuľkovca je tiež v tomto čase najbohatší
na škrob, no obsah alkaloidov v jeho koreni je najvyší pre d príchodom jesene.

e) Púčiky zbierame v čase, keď sa otvárajú. Pri zbere ich nechytáme do ruky, ale
ich priamo odrezávame do košíka, v ktorom ich odnášame na miesto sušenia.
f) Semená a plody zbierame obyčajne pred ich plnou zrelosťou. Semená rastlín,
ktorých plod je tobolka alebo šešuľa, zbierame pred ich rozpuknutím.
g) Podzemné časti r a s t l ín (korene, hľuzy, podzemky) zbierame na jar, keď
ešte nezačala vegetácia, alebo na jeseň, keď už vegetácia končí.
Korene vykopávame špeciálnymi rýľmi, pričom treba dávať pozor, aby sa
neporanili alebo nerozdrobili. Korene niektorých liečivých rastlín sa vykopávajú po
prvom roku, iných až po druhom či treťom roku od ich vývinu . Korene je vhodné
vykopávať po daždi alebo na jar, keď je pôda po snehu dostatočne mäkká. Po
vykopaní treba korene umytím pod tečúcou vodou zbaviť nalepenej pôdy a hneď
očistiť (odkôrovať). Väčšie korene narežeme alebo naštiepame z na menšie časti, no
niektoré sa nechávajú celé. Drobné korienky a vlásočnice sa odstraňujú ešte pri
vyberaní a čistení a potom sa hneď zakopú späť, aby sa zabezpečila úroda v budúcich
rokoch.

Jednou z metód zachovania prírodných nálezisk divorastúcich liečivých rastlín je
periodické striedanie vy užívaných nálezisk.
V rastlinnom organizme nepretržite prebiehajú biochemické procesy, preto
zbieranie jednotlivých rastlinných orgánov musíme robiť práve v čase, keď sú liečivé
zložky nahromadené v rastline v najväčšom množstve. Aby sme dosiahli tento cieľ,
je dôležité dodržať tieto zásady:
a) Kvety zbierame skôr, ako sa úplne rozvinú, nie až keď sú odkvitnuté alebo
začínajú vytvárať plody.
b) Listy zbierame až keď sú úplne vyvinuté, majú prirodzenú farbu, nie sú
nahryzené od škodcov a poškodené. Pri mnohých druhoch liečivých rastlín sa
vyžaduje, aby sa listy zbierali bez stopiek.
c) Vňať sa nereže dlhšia a k o 200 mm, a to od začiatku vrchola stonky smerom ku
koreňu, v žiadnom prípade s a netrhá (výnimkou je púpava lekárska, ktorej vňať sa
zbiera spolu s koreňom). Nezbiera sa vňať, ktorej kvety sú odkvitnuté alebo
nerozkvitnuté. Stonky, ako aj listy na nej musia mať prirodzenú farbu a tvar.
d) Kôru zbierame zo stromov určených na vyrúbanie na jar, keď začína prúdenie
miazgy (pred a pri rozvití listov). Používa sa iba kôra zo zdravých a nepoškodených
konárov. Nie je vhodné, aby pri zbere kôry ostávalo na nej drevo. Obyčajne sa kôra
oddeľuje z konárov mladých stromov.

Od chvíle, keď bo la rastlina odtrhnutá, začínajú v nej prebiehať procesy, ktoré
musia byť vhodne usmernené, aby sa získali drogy s uchovanými liečivými látkami
a najpriaznivejším liečivým účinkom. Počas sušenia niektorých liečivých rastlín
vznikajú vplyvom enzýmov zmeny v chemickom zložení aktívnych látok. V niektorých
prípadoch sú tiet o zmeny užitočné, no v iných sú nežiadúce.
Pri zbere liečivých rastlín je dôležité zachovať náleziská rastlín. To sa robí podľa
určitých pravidiel, ktoré sú rozdielne pre jednotlivé rastliny. Pri zbere musíme vždy
nechať určité rastliny na rozmnožovanie daného druhu, aby sa zabezpečil zber aj na
budúci rok. Počet rastlin toho istého druhu sa určí podľa konkrétnych podmienok.
V žiadnom prípade nesmieme dopustiť vykorenenie rastliny, keď sa zbierajú jej
nadzemné časti. Rastliny zbierame vhodnými nástrojmi — nožmi, nožnicami,
hrebeňmi na zbieranie rumančeka a inými.