Rostlinná magie

Účinok a použitie. Marena má
diuretický účinok a zúčastňuje sa pri
výmene fosfátov — nachádza uplatnenie
pri liečení obličkových kameňov (oxaláty
a fosfáty) a ako pomocný prostriedok
pri rachitíde a anémii. Má protizápalové
účinky pri zápalových procesoch obličiek,
močového mechúra a kĺbov. Používa
sa pri kolike s hnačkou a na regulovanie
menštruácie.
Droga sa používa vo forme výťažku.
Jednu čajovú lyžičku nadrobno posekaných
koreňov zalejeme 200 ml studenej
vody. Necháme vylúhovať 8 hodín a precedíme.
Tú istú dávku drogy opäť zalejeme
200 ml vriacej vody, necháme vylúhovať
15 minút a precedíme. Obidva
výťažky zmiešame a podávame v 120 ml
dávkach trikrát denne pred jedlom.
Drogu možno užívať aj formou prášku
z koreňov. Užívame 1 g drogy s troškou
vody každé 3 hodiny pri dennej dávke
3—4 g prášku.
Poznámka. Pri používaní prípravkov
z marený má moč červenú farbu.
47. Marena farbiarska — Rubia tinctorum L.
Marenovité — Rubiaceae
48. Mäta pieporná — Mentha piperita L.
Hluchavkovité — Lamiaceae
Mäta je trváca rastlina s vodorovným
podzemkom, z ktorého vyrastá niekoľko
štvorhranných, rozkonárených stoniek,
vysokých až 1 m. Listy sú tmavozelené
s krátkymi stopkami, protistojné, kopijovité,
pílkovité, končisté a pokryté jemnými
chĺpkami. S lupou môžeme na
rubovej strane listov pozorovať žliazky,
ktoré vylučujú éterický olej. Mäta má
drobné červenofialové kvietky, usporiadané
do praslenov na vrcholoch stoniek.
Plod je zostavený zo štyroch jednosemenných,
vajcovitých, červenohnedých
tvrdiek.
Mäta je medonosná rastlina. Celá
rastlina príjemne vonia a má pálivú chuť.
U nás sú rozšírené dva druhy mäty, ale
silice získané z nich neobsahujú mentol
(alebo len veľmi málo), ktorý je najcennejšou
zložkou mätového oleja. Rastlina
sa rozmnožuje vegetatívne priesadami,
ktoré sa rozvíjajú z vegetačných
púčikov nadzemných stoniek.
Mäta pieporná je pravdepodobne
hybrid, ktorý vznikol krížením divorastúcich
mät. Pestuje sa v záhradách a na
plantážach, niekedy splanie.

Rostlinná magie

Droga. Koreň mareny farbiarskej
— Radix rubiae tinctorum.
Korene troj až štvorročných rastlín
zbierame na jeseň (september—október),
keď nadzemná časť rastliny začína
vädnúť. Očistené a umyté korene, ktoré
sú zvonku tmavočervené a zvnútra jasnočervené,
sa sušia na slnku, v tieni
alebo v sušiarni pri teplote 40 °C. Balia
sa do vreciek. Uskladňujú sa na suchom
a vzdušnom mieste.
Chemické zloženie. Droga obsahuje
2 — 3,5% antrachinónových glykozidov,
kyselinu ruberytrovú a galiozín,
xantopurpurín a iné. Pri rozklade glykozidov
vznikajú farbivá alizarín, purpurín
fytoterapii používa tinktúra a extrakt
z drogy, ktorých dávkovanie možno
kontrolovať.
Tieto prípravky sú iba na lekársky
predpis!
(purpurín sa pravdepodobne vytvára pri
uskladňovaní drogy), xantopurpurín.
Koreň ešte obsahuje glykozid rubiadín,
enzým erytrocim, organické kyseliny,
triesloviny, pektínové látky, okolo 15 %
sacharidov, bielkoviny a stopy mastných
olejov.

Chemické zloženie

Listy obsahujú
alkaloidy hyoscyamín, atropín, skopolamín,
apoatropín, beladonín. Hlavný
alkaloid je L-hyoscyamín. Je to ester
tropínu s tropovou kyselinou.
Korene obsahujú okolo 1 % (priemerne
0,5 až 0,6 %) alkaloidov, predovšetkým
hyoscyamín a atropín. Zvyčajne
okolo 80 % z celkového množstva
alkaloidov predstavuje hyoscyamín
a 20 % atropín a ostatné alkaloidy ako
skopolamín, apoatropín, beladonín
a iné. V koreňoch je obsah skopolamínu
oveľa vyšší ako v listoch. Korene obsahujú
ešte škrob, triesloviny, kumaríny,
steríny a iné.
Účinok a použitie. V malých dávkach
atropín znižuje exkréciu (vylučovanie)
slinných, žalúdočných a potných
žliaz, pôsobí utišujúco na peristaltiku
čriev, močové a žlčové cesty (utišuje
koliky). Rozširuje zreničky a paralyzuje
akomodáciu očí. Droga sa predpisuje pri
vredových a obličkových kolikách na
utíšenie bolesti, na prekonanie kŕčov
čriev a močových ciest, na utíšenie silného
kašľa, pri bronchitickej astme, na
zníženie potenia a slinenia, v očnom
lekárstve na rozšírenie zrenice. Pre obsah
skopolamínu v koreňoch ľuľkovca sa
tieto úspešne používajú pri mozgových
porážkach po prekonaní encefalitídy,
Parkinsonovej choroby.
Liečenie spavej choroby vínnym extraktom
z koreňa ľuľkovca dostalo názov
„Cura bulgara" (tzv. bulharská kúra),
ktoré objavil ľudový liečiteľ Ivan
Rajev z obce Šipka. Lepší efekt dosahovaný
liečením podľa I. Rajeva v porovnaní
s liečením čistým atropínom, sa
vysvetľuje prítomnosťou alkaloidov so
silnejším centrálnym účinkom (najmä
skopolamínu) obsiahnutých v koreňoch,
ako aj prítomnosťou sprievodných látok
ako triesloviny, pektíny, škrob a iné,
ktoré spomaľujú pôsobenie alkaloidov,
t. j. zabezpečujú ich postupné pôsobenie.
Pre veľkú toxicitu ľuľkovca sa vo
Marena je trváca bylina s plazivými
koreňmi a štvorhrannou, na hranách
pichľavou stonkou vysokou do 1,5 m
a hrubou okolo 5 mm. Listy sú kopijovité,
praslenové — po 4—6 v jednom uzle
stonky. Kvety sú žltozelené, drobné
a vytvárajú súkvetia — okolíky. Plod je
šťavnatý, veľký ako hrachové zrno, zo
začiatku červený, po dozretí čierny. Koreň
je červenkastý, hrubý okolo 10 mm,
uzlatý, s mnohými vedľajšími korienkami.
Marena pochádza z južnej Európy,
u nás sa kedysi pestovala a miestami sa
nachádza zdivená. Dnes sa v našich
oblastiach sotva vyskytuje.

Ľuľkovec zlomocný

Atropa bella-donna L.
Ľuľkovité — Solanaceae
Droga. List a koreň ľuľkovca — Folium
et radix belladonnae.
Listy zbierame v čase kvitnutia (jún —
august) v suchom počasí. Zbierame ich
niekoľkokrát, najskôr oddeľujeme dolné
listy, neskôr aj horné s časťami
stopiek (nie väčšími ako 20 mm). Týmto
spôsobom získame kvalitnú drogu. Listy
sušíme v tieni alebo v sušiarni pri teplote
do 50 °C, aby sa zachovala farba rastliny
a obsah alkaloidov. Vysušené listy sú na
líci tmavozelené, na rube svetlozelené
s charakteristickým pachom a horkou
chuťou.
Zbierame aj korene dvoj až päťročných
rastlín. Vykopávame ich začiatkom
jesene po dozretí plodov (september—
október). Korene očistíme od pôdy,
umyjeme, väčšie naštiepame a sušíme
v tieni alebo v sušiarni pri teplote do
50 °C. Vysušené korene sú zvonka žltkastosivé,
zvnútra biele, sladkasté a neskôr
horké so slabou omamujúcou vôňou.
Balia sa do konopných vreciek
alebo balíkov. Uskladňujú sa na tienistom,
vzdušnom a suchom mieste. Vysušené
listy môžu mať vlhkosť najviac do
13 %.

Účinok a použitie

Protizápalový
a spazmolytický účinok ľubovníka vyvolávajú
najmä flavónové glykozidy, ktoré
upokojujú sliznicu úst, žalúdka a čriev,
účinkujú pri hyperacidite, gastritíde
a žalúdočných vredoch. Ľubovník tonizuje
(posilňuje) nervovú sústavu pri
neuróznych, depresívnych stavoch
Ľuľkovec je trváca bylina s krátkym,
hrubým podzemkom a dobre rozvinutým
hlavným koreňom. Stonka je zelenohnedá,
rovná, v hornej časti rozkonárená.
Listy sú tenké, jemné, stopkaté
s vajcovitými celistvookrajovými čepeľami,
dlhé do 0,20 m a široké do 0,10 m.
Dolné listy sú striedavé, horné sú po
dvoch, pričom jeden z nich je podstatne
menší. Listová čepeľ je holá (chĺpky sú
iba na rubovej strane popri žilkách a na
listovej stopke). Kvety sa nachádzajú po
jednom alebo po niekoľko v pazuchách
a stiesnenosti, pri psychovegetatívnych
syndrómoch, strachovej neuróze a nespavosti.
Antimikrobiálny účinok drogy
je vyvolaný obsahom fytoncídov, ktoré
sú aktívne vo vzťahu s baktériami.
Droga sa používa zvonka vo forme
olejového výťažku pri liečení vredov
a zle sa hojacich rán. Predpisuje sa tiež
pri žlčových a obličkových kameňoch,
ochoreniach pečene, pri ranách po popáleninách,
pri zápale sedacieho nervu
i ako diuretický prostriedok.
Drogu používame vo forme odvaru
alebo olejového výťažku. Dve polievkové
lyžice suchej vňate ľubovníka bodkovaného
zalejeme 400 ml vriacej vody
a varíme 5 minút. Necháme vylúhovať
1 hodinu. Po precedení odvar užívame
trikrát denne 120 ml po jedle. Olejový
výťažok sa pripravuje zo 100 g drogy,
ktorá sa nechá vylúhovať v 500 g olivového
oleja aspoň 10 dní na svetle (môže
byť aj na slnku). Z výťažku užívame dve
čajové lyžičky ráno, na obed a večer,
vždy pred jedlom.
horných listov. Sú obojpohlavné, visiace,
bledohnedé alebo bledofialovohnedé.
Kalich je päťdielny, koruna je zrastená,
rozšírená k hornému okraju s piatimi
tyčinkami, ktoré sú dolu štetinovité.
Semenník je jeden. Plod je čiernofialová,
lesklá bobuľa s mnohými drobnými
a drsnými semenami. Celá rastlina je
jedovatá!
Ľuľkovec rastie na humóznych vlhkých
pôdach, najmä na rúbaniskách
a okrajoch riedkych lesov, na svahoch,
v stredných nadmorských výškach.

Rostlinná magie

stojné, sediace, elipsovité až kopijovité,
celistvookrajová, dlhé 10—30 mm. Pri
pohľade proti svetlu vyzerajú bodkované
(perforované), čo zapríčiňujú žliazky
so silicou nachádzajúce sa v mezofyle
listov. Kvety vytvárajú na vrcholoch
stoniek vrcholíkové súkvetia. Kalich je
zložený z 5 podlhovastých, celistvookrajových
lístkov. Kvet má 5 voľných,
žltých korunných lupienkov. Plod je
vajcovitá, trojpuzdrová tobolka. Rastlina
kvitne v lete (máj-august).
Ľubovník rastie na suchých aj mokrých
miestach, najmä v riedkych hájoch,
rúbaniskách, na okrajoch ciest a polí,
v krovinách a trávnatých miestach.
Droga. Vňať ľubovníka — Herba
hyperici.
Nadzemnú časť rastliny zbierame v čase
kvitnutia (máj-august). Odrezávame
45. Ľubovník bodkovaný — Hypericum perforatum L.
Ľubovníkovité — Hypericaceae
horné časti stoniek, a to 0,20 m od
vrcholu. Vňať viažeme do zväzkov a sušíme
v tieni alebo v sušiarni pri teplote
do 45 °C. Vysušená vňať je zelená, kvety
sú žlté. Vňať má živicovú vôňu a je
horkastá. Droga môže mať vlhkosť najviac
12 %.
Chemické zloženie. Ľubovník obsahuje
hypericín a pseudohypericín
(koncentrované antracénové deriváty),
katechínové triesloviny (do 10 % ) , flavónové
glykozidy hyperozid, rutín
a kvercitrín, zelenkastú živicu (v jej
zložení sú zastúpené najmä seskviterpény),
kyselinu askorbovú, fytoncídy, živice,
veľa karoténu a stopy kyseliny nikotínovej.

Rostlinná magie

Ľan pochádza z Blízkeho východu. Je
to veľmi stará pestovaná rastlina. Pestuje
sa v poľných podmienkach ako technická
plodina na získavanie vlákien. Ľan
je pomerne náročný na pôdu.
Droga. Semeno ľanu — Semen lini.
Semená ľanu zbierame v plnej zrelosti
a sušíme na slnku alebo v sušiarni pri
teplote do 45 °C. Semená sú ploské,
žltohnedé, bez vône a zápachu a pri
požutí sú slizovité a mastné. Uskladňujú
sa na tienistom, vzdušnom a suchom
mieste. Môžu mať vlhkosť najviac do
13 %.
Chemické zloženie. Droga obsahuje
slizovité látky (okolo 6 % — sú
zastúpené najmä v šupke semena, preto
sa semená používajú celé), pektín, mastný
olej (30 až 40 %) zložený z glyceridov
kyseliny linolovej, linolénovej
a izolinolénovej, kyanogénny glykozid
linamarín (1,5 %) enzým linamarázu,
44. Ľan siaty — Linum usitatissimum L.
Ľanovité — Linaceae
okolo 20 — 25 % proteínov, sacharidy,
karotén a iné.
Účinok a použitie. Semená majú
laxatívny (prečisťujúci), mucilaginózny
(hlienotvorný) a protizápalový účinok.
Predpisuje sa pri zápche (konstipacii)
— zväčšuje objem fekálnej hmoty a týmto
spôsobom účinkuje prečisťujúco.
Dobrý účinok majú semená ľanu pri
zápaloch dýchacích ciest (suchý kašeľ,
bronchiálny katar), tráviaceho ústrojenstva
(žalúdka, čriev) a močových ciest
(zápaly a kamene v močovom mechúri
a obličkách). Zvonka sa používa pri
popáleninách, zápaloch sliznice a kože,
opuchlinách a vredoch (obklad).
V ľudovom liečiteľstve sa semená ľanu
používajú aj pri hyperacidite, zachrípĽubovník
je trváca bylina so vzpriamenou,
v hornej časti silne rozkonárenou,
okrúhlou, červenkastou stonkou
vysokou 0,50-0,60 m. Listy sú protinutí,
pri prostate, žlčníkových kameňoch,
cukrovke a iných.
Rozdrvené ľanové semená alebo ľanová
múčka sa používajú vo forme
obkladov (zmieša sa s horúcou vodou
a nanesie na gázu). Ľanový olej zmiešaný
s rovnakým množstvom bielka alebo
vápennej vody veľmi dobre účinkuje pri
ranách z popálenín. Na vnútorné použitie
pripravujeme z ľanového semena
studený výťažok (jednu až dve polievkové
lyžice semena zalejeme 200 ml studenej
vody a necháme vylúhovať 2—3
hodiny) alebo odvar (dve polievkové
lyžice semena zalejeme 600 ml vriacej
vody a varíme 10 minút). Odvar užívame
šesťkrát denne 80 ml 15 minút pred
jedlom a 30 minút po jedle.

Rostlinná magie

Chemické zloženie. Korene lopúcha
obsahujú polysacharidy, inulín (do
45 % ) , proteíny (okolo 12 % ) , glykozid
arkciín, éterický olej (do 0,17 % ) , kyselinu
palmitovú a stearovú, slizovité látky,
triesloviny, horčiny, bielkoviny, sitosterín,
stigmasterín, živice, tuky, sulfáty
a fosfáty vápnika, draslíka a horčíka
a iné. Listy obsahujú éterický olej,
slizovité látky, triesloviny a kyselinu
askorbovú (do 350 mg%).
43. Lopúch väčší — Arctium lappa L.
Astrovité — Asteraceae
Účinok a použitie. Droga má diuretický,
potopudný a antibakteriálny
účinok, zlepšuje látkovú výmenu, dobre
účinkuje pri dne, cukrovke, obličkových
a močových kameňoch, gastritíde, žalúdočných
vredoch, zápaloch ústnej dutiny,
ochoreniach kĺbov a artrózach rozličného
pôvodu, niektorých kožných
ochoreniach, dermatitíde a ekzémoch
(vo forme obkladov).
V ľudovom liečiteľstve sa korene lopúcha
odporúčajú pri reumatizme, hemoroidoch,
malárii, žalúdočných bolesĽan
je jednoročná bylina s holou, valcovitou
stonkou, na vrchu rozkonárenou,
vysokou do 1,5 m. Listy sú kopijovité,
striedavé. Kvety sú jasnomodré alebo
fialové, so stopkami, na vrchole stonky
zložené do riedkych strapcov. Kalich aj
koruna sú päťpočetné s piatimi tyčinkami.
Plod je pukajúca tobolka s mnohými
tiach a meteorizme, na zosilnenie a proti
vypadávaniu vlasov, po poraneniach
a odreninách (zvonka).
Výťažok z lopúchových koreňov
s koncentrovaným alkoholom (1 : 10) sa
používa na rozotieranie pri reumatizme
a výťažok s olivovým olejom (1 : 10) pri
vypadávaní vlasov. Dve čajové lyžičky
nadrobno porezanej drogy zalejeme
400 ml vriacej vody. Necháme vylúhovať
6 hodín. Precedený zápar užívame
trikrát denne 80—120 ml pred
jedlom.
svetlohnedými, lesklými semenami.
Rastlina kvitne v júni.