Droga. Kvet divozelu — Flos verbasci.
Kvety — korunu bez kalicha, zbierame
v čase kvitnutia (jún—september). Zbierame
ich v dopoludňajších hodinách
v suchom počasí, keď už nie je ranná
rosa (okolo 11. —12. hodiny). Sušia sa
rýchlo v tieni alebo V sušiarni pri teplote
do 55 °C. Drogu môžeme začať sušiť na
slnku (5 — 6 hodín), aby kvety stratili
väčšiu časť vody a potom ich dosušíme
v sušiarni. Korunné lupienky vysušenej
drogy sú krehké, citrónovožlté, s medovou
vôňou a sladkastou chuťou. Balia sa
do škatúľ s dvojitým dnom, do ktorých
vložíme vápno na pohlcovanie vlhkosti.
Uskadňujú sa na tienistom, vzdušnom
a suchom mieste. Droga môže mať
vlhkosť najviac 8 %.

V ľudovom liečiteľstve sa droga odporúča
pri žalúdočných vredoch, pri ocho-
reniach pečene a žlčníka, žltačke, malárii,
pri pásomnici a hlístoch detí, bolestiach
sleziny, pri ťažkostiach močenia
a hematúrii, hnisavých ranách a iné.
Fytoterapia predpisuje koreň vo forme
záparu z dvoch čajových lyžičiek nadrobno
porezaných koreňov a 200 ml
vriacej vody (dávka na jeden deň), alebo
ako odvar z vňate — dve polievkové
Divozel je dvojročná bylina. Prvý rok
narastie veľká ružica listov a druhý rok
z ružice vyrastá chlpatá stonka vysoká
1 m. Listy sú tiež chlpaté, vajcovité,
sediace a zbiehavé so stonkou. Kvety sú
veľké, päťpočetné, s päťdielnym kalichom.
Koruna je päťpočetná s krátkou
rúrkou a piatimi rôzne dlhými tyčinkami.
Horné tri tyčinky majú huňaté nitky.
Plod je mnohosemenná tobolka pukajúca
po dvoch hranách. Rastlina kvitne
v lete.
lyžice pomletej vňate zalejeme 400 ml
vriacej vody, varíme 5 minút a necháme
vylúhovať 30 minút. Precedený odvar
užívame trikrát denne 80—120 ml pred
jedlom.
Môžeme pripraviť aj odvar z jednej
polievkovej lyžice koreňov, dvoch polievkových
lyžíc vňate a 400 ml vriacej
vody.
Divozel rastie na piesčitých a skalnatých
stranách, suchších horských poľanách,
tiež na okrajoch ciest, na lúkach
a pasienkoch.

Účinok a použitie.

Droga a prípravky
z nej dobre účinkujú pri akútnej
a chronickej gastritíde, pri nechutenstve
(koreň zvyšuje chuť do jedla a zlepšuje
trávenie), účinkuje slabo prečisťujúco
a močopudne pri obličkovej a žlčníkovej
litiáze. Predpokladá sa, že celkove zlepšuje
látkovú výmenu. Používa sa ako
zmäkčujúci prostriedok pri angíne a zápaloch
horných dýchacích ciest, ako
prostriedok na utíšenie nervovej sústavy.
Zosilňuje srdcovú činnosť zväčšovaním
amplitúdy srdcových sťahov. Droga
má aj protimikróbny účinok. Zvonku sa
používa pri kožných vyrážkach, opuchlinách
a vredoch. Pražený a pomletý
koreň sa používa vo forme kávy, ktorej
vôňa (spôsobená rozpadom inulínu na
oximetylfurfurol) sa podobá vôni zrnkovej
kávy.

Cekanka

Droga. Koreň a vňať čakanky — Radix
et herba cichorii.
Nadzemnú časť rastliny zbierame v čase
kvitnutia (júl—august) a korene vykopávame
na jeseň (október). Sušia sa
v tieni alebo v sušiarni pri teplote do
40 °C. Vysušená vňať je bledozelená.
Kvety sú modré. Droga je slabo horká
a nevonia. Korene sú zvonka sivohnedé,
zvnútra biele alebo žltkasté. Sú horké,
a nevoňajú. Uskladňujú sa na tienistom,
suchom a vzdušnom mieste.
Chemické zloženie. Korene obsahujú
inulín (40—60 % ) , glykozid intibín,
levulózu, bielkovinové látky, fruktózu,
pentózu, cholín; živice, horké
triesloviny, mastný olej, enzýmy a iné.
Kvety obsahujú glykozid cichoriín, listy
obsahujú inulín a mliečnu šťavu — horčiny
laktucín, laktukopikrín, taraxasterol,
gumy a iné.

Čakanka obyčajná

— Cichorium intybus L.
Čakankovité — Cichoriaceae
Čakanka obyčajná je trváca bylina vysoká
0,3 až 1,2 m s ryhovanou, rozkonárenou
stonkou pokrytou chĺpkami. Prízemné
listy, tiež pokryté chĺpkami vytvárajú
prízemnú ružicu. Stonkové listy
sú kopijovité, podlhovasté a zúbkaté.
Kvety sú belasé, zložené v úboroch
s priemerom 30—40 mm. Nachádzajú sa
na vrchole stonky a sú takmer sediace
v pazuchách listov. Plod je vajcovitá,
ryhovaná nažka so šupinatým chocholcom.
Koreň je vretenovitý, mäsitý, často
rozkonárený, dlhý až 1,5 m. Všetky časti
rastliny obsahujú mliečnu šťavu.
Čakanka rastie na suchých, hlbokých,
hlinitých a piesočnato-hlinitých pôdach.
Najčastejšie sa vyskytuje na poliach ako
burina, na medziach, popri poľných cestách,
na lúkach a pod. Pestuje sa pre
koreň, ktorý sa používa na výrobu cigórie,
ale aj pre etiolizované púčiky vyrastajúce
z koreňa, ktoré sa používajú ako
lahôdková zelenina.

Cesnak

Ľudové liečiteľstvo odporúča cesnak
pri čiernom kašli, ekzémoch, padaní
vlasov, prašine a panaríciu.
Cesnak sa používa vo forme kaše
(tampón do nosa) na prevenciu proti
chrípke, dva až tri strúčiky je dostatočná
denná dávka pri žalúdočno-črevných
ochoreniach, nechutenstve, žalúdočnočrevných
kolikách, črevných kataroch,
bronchitíde, hypertónii a ateroskleróze.
Na odstránenie zápachu z cesnaku treba
pred jeho skonzumovaním zjesť ošúpané
jablko alebo lyžicu medu.
Cesnak sa používa vo forme liehového
výťažku. 50 g rozdrveného cesnaku
vložíme do tmavej sklenej nádoby a zalejeme
150 g 95 % liehu. Necháme
vylúhovať 10 dní. Výťažok užívame trikrát
denne 10—15 kvapiek pred jedlom
po prekonanie ochorenia. Používa sa aj
iný systém liečenia výťažkom. Výťažok
užívame trikrát denne 5 kvapiek. Dávka
sa zvyšuje každý deň o jednu kvapku pri
každom podávaní, pokiaľ sa nedosiahne
trikrát denne 15 kvapiek. Potom sa
dávka znižuje o jednu kvapku pri každom
podávaní, pokiaľ sa nedosiahne
počiatočná dávka trikrát denne 5 kvapiek.
Urobíme desaťdňovú prestávku.
Liečenie môže pokračovať 5—6 mesiacov.

Droga. Cibuľa cesnaku — Bulbus
allii sativi.
Chemické zloženie. Cibuľa cesnaku
obsahuje éterický olej alicín
(0,l-0,36 %), ktorý je zložený z rozličných
polysulfidov. Základnou zložkou
je dietylsulfid. Pri extrahovaní drogy
s vodou vznikne aliín, ktorý je rozpustný
vo vode a nemá vôňu cesnaku. Pod
vplyvom enzýmu aliináza a za prítomnosti
kyslíka zo vzduchu sa aliín rozkladá
na alicín (60 % dialylsulfid), ktorý
má baktericídne a fungicídne účinky.
Droga tiež obsahuje vitamíny A a B1,
amid kyseliny nikotínovej, hormóny
s účinkom na mužské a ženské pohlavné
žlazy, enzýmy, jód a iné.
Účinok a použitie. Cibuľa cesnaku
má rôznorodé účinky. Protihlístový
a baktericídny účinok sa využíva pri
infekčných ochoreniach tráviaceho
ústrojenstva. Éterický olej ničí chorobnú
a pomáha pri rozvití normálnej črevnej
flóry. Používa sa pri chrípke, týfuse
a dyzentérii i ako preventívny prostriedok.
Je dokázaný baktericídny účinok
cesnaku na streptokokové, stafylokokové,
týfusové a dyzenterické mikroorganizmy.
Stimuluje vylučovanie žalúdočnej
a žlčovej šťavy a vylučovanie žliaz
tráviaceho ústrojenstva a týmto spôsobom
zlepšuje trávenie a funkciu žlčníka
(žlčopudný prostriedok). Časť alicínu sa
vylučuje pľúcami a účinkuje sekrétolyticky
a odkašliavajúco pri zápaloch dýchacích
ciest. Éterický olej znižuje tlak
pri hypertónii, rozširuje cievy, zväčšuje
amplitúdu srdcových sťahov a spomaľuje
rytmus srdca. Je dobrý preventívny
prostriedok aj pri ateroskleróze. Nachádza
uplatnenie ako protihlístový prostriedok
a tiež pri paradentóze.

Čerstvé plody brusnice (5 —100 g)
užívame pri gastritíde a kolitíde. Zo
suchých plodov pripravujeme výťažok:
10 g drogy necháme 8 hodín vylúhovať
v 200 ml vlažnej vody (denná dávka).
Zápar pripravujeme z 5 g narezaných
suchých plodov alebo jednej polievkovej
lyžice listov a 200 ml vriacej vody.
Necháme vylúhovať 2 hodiny. Zápar
užívame trikrát denne 100 ml pred jedlom
(pri zápaloch tráviaceho ústrojenstva
a cukrovke). Pri cukrovke namiesto
záparu môžeme použiť odvar z troch
polievkových lyžíc suchých plodov
v 1 Utri vody. Varíme 15 minút. Plody sa
môžu používať tiež ako vitaminózna
droga.
listov a na vrchole nesie okolíkové súkvetie.
Listy sú ploché, čiarkovité
a žliabkaté.
Cesnak pochádza pravdepodobne
z Južnej Ázie. Pestuje sa v záhradách
alebo na roliach pre vysušené cibule na
12. Cesnak kuchynský — Allium sativum L.
Ľaliovité - Liliaceae
kuchynské alebo konzervárenské spracovanie.
Vyžaduje dobre zásobené piesčitohlinité
až hlinitopiesčité pôdy, pri
piesočnatých pôdach treba cesnak zavlažovať.