byliny

Koreň lopúcha — Radixbardanae
(arctii lappae).
Zbierame korene jednoročných rastlín.
Vykopávame ich na jeseň (október-
—november) alebo skoro na jar (marec).
Korene dvojročných rastlín nepoužívamechúra,
uretritíde. Predpisuje sa aj ako
protizápalový prostriedok pri zápaloch
dýchacích ciest, funkčných ochoreniach
žalúdka a čriev i ako choleretický prostriedok.
Zistený je aj utišujúci a spazmolytický
účinok.
V ľudovom liečiteľstve sa používa na
kúpele pri neurózach a na kloktanie
hrdla a ústnej dutiny. Vnútorne používame
lipový kvet vo forme záparu
z dvoch až troch čajových lyžičiek drogy
a 250 ml vriacej vody. Necháme vylúhovať
20 minút, precedíme a naraz vypijeme
(dve až tri šálky denne).
me ako drogu, pretože sú drevnaté
a duté. Jednoročná rastlina sa odlišuje
tým, že nevytvára stonku, ale iba listy,
no dvojročné rastliny majú kvetonosnú
stonku. Korene sú dlhé a krehké. Po
vykopaní ich umyjeme a narežeme na
kusy dlhé do 150 mm. Sušia sa v tieni
alebo v sušiarni pri teplote do 40 °C.
Vysušené korene sú tmavohnedé, vnútri
sivožlté. Sú horké, nevôňajú a nezapáchajú.
Uskladňujú sa na suchom
a vzdušnom mieste. Môžu mať vlhkosť
najviac 12 %.

Květy lípy

Chemické zloženie. Lipový kvet
obsahuje éterický olej (0,04—0,1 % ) ,
Lipa veľkolistá — Tilia platyphyllos SCOP.
Lipa malolistá — Tilia cordata MILL.
ktorého hlavnou zložkou je seskviterpénový
alkohol farnezol, slizovité látky
(v listeni), triesloviny, flavonoidy (kvercitrín,
astragalín, kempferol), tilirozid
(s potopudným účinkom), sacharidy,
kyselinu chlorogénovú, kávovú a kumarovú,
saponíny, karotén, vitamín C a iné
zložky.
Účinok a použitie. Hlavný účinok
lipového kvetu je potopudný, znižuje
teplotu a diuretický účinkuje pri chrípke,
bronchitickom katare, angíne, pneumónii
(zápale pľúc), horúčkovitých stavoch,
zápaloch obličiek a močového
Lopúch je dvojročná bylina so silne
rozkonárenou stonkou. Má dlhý, vretenovitý,
mäsitý, zvonka sivohnedý
a zvnútra biely koreň. Stonka dosahuje
výšku do 1,50 m (v prvom roku 0,90 m).
Lopúch rozvíja veľmi veľké prízemné
a menšie stonkové listy. Kvety sú čiernofialové,
zložené do úborov nachádzajúcich
sa na vrcholoch stoniek. Listene sú
zelené s dovnútra zahnutými háčikmi.
Kvety sú obojpohlavné, rúrkovité.
Lopúch je pomerne často sa vyskytujúca
rastlina od nížin až po podhorské
pásmo. Rastie na rumoviskách, smetiskách,
navážkach, neobrábaných pôdach,
po okrajoch ciest a polí, popri plotoch
a pod. Obľubuje najmä sprašovitú
pôdu.

Celkový objem krvi sa zvyšuje, v dôsledku
čoho sa zvyšuje neutralizačná a pufrovacia kapacita
krvi. Trénovaný organizmus vie preto odbúrať väčšie
množstvo kyslých odpadových produktov, čo obmedzuje
vznik pocitov únavy. Vplyvom pravidelnej vytrvalostnej
aktivity klesá hladina triglyceridov a cholesterolu v krvi.
Pri zaťažení u trénovaných sa využíva z krvi väčšie množstvo
kyslíka. Hladina kyseliny mliečnej a vodíkových iónov
pri submaximálnom zaťažení stúpa o to menej, čím je
človek lepšie trénovaný.
Priaznivé adaptačné zmeny vznikajú i na dýchacom systéme.
Hrudník trénovaných ľudí je širší, dýchacie svalstvo
lepšie vyvinuté. Pľúca vedia preventilovať väčšie množstvo
vzduchu, a tým dodať organizmu viac kyslíka. Trénovaní
dýchajú ekonomickejšie, pomalšie a hlbšie. V dôsledku
toho majú tiež podstatne väčšie rezervy na vykonávanie
náročnej vytrvalostnej pohybovej aktivity.
Pri pravidelnej pohybovej aktivite vznikajú významné
adaptačné zmeny na vegetatívnom nervovom systéme.
V dôsledku trénovanosti vegetatívny systém dokáže lepšie
a rýchlejšie kryť nároky ostatných orgánov. Tie sa vedia
rýchlejšie prispôsobiť požiadavkám, ktoré na ne kladie intenzita
pohybovej aktivity i zotavovanie. Hlavne pri vytrvalostnom
tréningu dochádza k preladeniu organizmu
parasympatikotonicky. Najvýznamnejšie sa to prejavuje
v spomalenej činnosti srdca a dýchania.
Ďalšie adaptačné zmeny prebiehajú na žľazách s vnútorným
vylučovaním. Týka sa to najmä kôry nadobličiek,
ktorá produkuje kortikoidy. Menšie zmeny vznikajú na
hypofýze, podžalúdkovej a štítnej žľaze, ako i na ostatných
orgánoch. Ich sledovanie sa s pokrokom medicíny rozšíri,
čím sa získajú nové poznatky svedčiace o kladnom preventívnom
vplyve pravidelnej pohybovej aktivity na zdravotný
stav.