Chemické zloženie. Čerstvý plod
jahody obsahuje okolo 9 % sacharidov
(fruktózu a glukózu), kyselinu citrónovú
a jablčnú, pektíny, triesloviny, flavóny,
antokyánové zlúčeniny, vitamíny skupiny
B, vitamín C, karotén (provitamín
A), éterický olej, aromatické estery, soli
fosforu a mikroprvky: železo, meď,
chróm a mangán. Listy obsahujú triesloviny,
vitamín C (do 380 mg%), stopy
alkaloidov, glykozid fragarín, flavonoidy
kvercetín a kvercitrín a iné.

Droga. List jahody — Folium fragariae
vescae. Na liečenie sa používajú aj
čerstvé jahodové plody.
Zbierame listy obyčajnej a záhradnej
jahody, no pri zbieraní ich oddeľujeme.
Listy jahody obyčajnej zbierame aj so
stopkami, listy jahody záhradnej bez
stopiek. Listy zbierame po zbere plodov,
kým sú ešte zelené. Sušia sa v tieni alebo
v sušiarni pri teplote do 40 °C. Vysušené
listy sú svetlozelené a slabo horké, nevoňajú.
Balia sa do vriec alebo balíkov.
Uskladňujú sa na tienistom, vzdušnom
a suchom mieste.

Chemické zloženie. Vňať jablčníka
obsahuje triesloviny, živicu, éterický
olej, horčiny marubín a marubiín, saponíny,
slizovité látky, vosky, sacharidy
a iné.
Účinok a použitie. Droga má dobrý
sekrétolytický a odkašliavací účinok
pri chronickej bronchitíde, laryngitíde,
tracheitíde, bronchitickej astme, čiernom
kašli a spastickej bronchitíde. Odstraňuje
spazmy (kŕče), reguluje rytmus
srdca, dobre účinkuje pri žalúdočných
vredoch a gastritíde, zápaloch čriev,
hnačke, srdcovej arytmii, ochoreniach
sleziny a pečene, zápaloch obličiek
a močového mechúra. Účinkuje tiež
žlčopudne a s úspechom sa používa pri
cholecystitíde, žlčníkových dyskinézach
a žltačke.
Ľudové liečiteľstvo odporúča drogu
na zlepšenie chuti do jedla, pri nepravidelnej
menštruácii, tuberkulóznom kašli,
hemoroidoch, pri reumatizme, na
prečistenie krvi, pri spazmoch (kŕčoch)
orgánov brušnej dutiny, horúčke, škrofulóze,
zápaloch lymfatických uzlín a pri
hlístoch. Vo forme kúpeľov s odvarom
jablčníka liečime kožné vyrážky, obkladom
z čerstvej podrvenej vňate liečime
hnisavé rany dobytka.
Fytoterapia predpisuje drogu vo forme
odvaru. Dve polievkové lyžice drogy
zalejeme 500 ml vriacej vody. Varíme
30 minút a necháme vylúhovať 60 minút.
Precedený odvar užívame trikrát
denne 150 ml 15 minút pred jedlom.
Jahoda je trváca bylina s plazivou stonkou.
Listy majú dlhé stopky a sú zložené
z troch vajcovitých, zúbkatých lístkov.
Listové stopky a stonka sú jemne chlpaté.
Kvety sú biele s päťpočetným kalichom
a väčším počtom tyčiniek. Plod je
zložený z drobných semienok nachádzajúcich
sa na povrchu mäsitého červeného
kvetného lôžka. Na liečebné ciele sa
využívajú aj listy záhradnej jahody. Jej
listy a plody sú síce väčšie, no menej
aromatické. Jahoda kvitne na jar od
mája do júna.
Jahoda rastie v lesoch a na lesných
rúbaniskách, na mierne vlhkých, výživ-
29. Jahoda obyčajná — Fragaria vesca L.
Ružovité — Rosaceae
ných a hlinitých pôdach. Znáša aj vápencové
substráty.

Chemické zloženie. Droga obsahuje
polyproteid viskotoxín, cholín, acetylcholín,
histamín, kyselinu aminomaslovú,
nepreskúmanú látku potláčajúcu
rast nádorov, inozit, triterpénové saponíny,
flavonoidy, vosk, sacharidy, škrob,
lipidy a iné.
Účinok a použitie. Droga znižuje
tlak pri hypertónii (zmes cholínu a acetylcholínu),
spomaľuje srdcový tep,
účinkuje hemostaticky (zabraňuje krvácaniu)
pri maternicových krvácaniach,
krvácaní z nosa, dlhotrvajúcej menštruácii
a krvácajúcich hemoroidoch.
Jablčník je trváca bylina so štvorhrannou,
chlpatou, do 1 m vysokou stonkou.
Listy sú skoro oválne, pílkovité, na líci
Uplatňuje sa i ako protikŕčový prostriedok
pri epilepsii, chorobách nervového
systému (bolenie hlavy, neuralgia), arterioskleróze,
artróze, spondylóze a chronických
ochoreniach kĺbov.
Drogu používame vo forme studeného
výluhu alebo odvaru.
1. Dve čajové lyžičky imela bieleho
zalejeme 200 ml studenej vody a necháme
12 hodín vylúhovať. Výluh precedíme
a celé množstvo vypijeme ráno.
Potom drogu zase zalejeme 200 ml vody
a výluh vypijeme večer.
2. Jednu polievkovú lyžicu drogy zalejeme
300 ml vriacej vody a varíme
5 minút. Drogu vylúhujeme 30 minút.
Po precedení podávame trikrát denne
80 ml odvaru po jedle.
holé a tmavozelené, na rube s ponorenou
žilnatinou a pokryté belavými chĺpkami.
Kvety sú biele, zložené do praslenov
v pazuchách listov. Kalich je desaťzubý.
Koruna je päťpočetná, dvojpyskovitá
a má štyri tyčinky. Plod je suchý,
pukajúci so štyrmi tvrdkami. Celá rastlina
príjemne vonia a má štipľavohorkú
chuť. Je medonosná.
Jablčník rastie na trávnatých miestach,
rumoviskách, na okrajoch ciest, pri
ohradách, húštinách, niekedy ako burina
v záhradách a na poliach.
Droga. Vňať jablčníka — Herba marrubii.
Nadzemnú časť rastliny zbierame v čase
kvitnutia (jún—august). Vňať s kvetmi
odrezávame 0,20 m od vrcholu, čistíme
od zdrevnatelých častí, potom viaže-
28. Jablčník obyčajný — Marrubium vulgare L.
Hluchavkovité — Lamiaceae
me do malých zväzkov, ktoré nesmieme
sťahovať a sušíme v tieni alebo v sušiarni
pri teplote do 35 °C. Vysušená droga je
sivozelená, príjemne vonia a má horkú
chuť. Uskladňuje sa na vzdušnom a tienistom
mieste.

Droga.

Vňať (konárik a list) imela
bieleho — Herba visci albi. V ČSR je
imelo evidované ako vzácnejší taxón,
ktorý si vyžaduje ochranársku pozornosť.
Zber je možný iba po dohode
s orgánmi štátnej ochrany prírody.
Konáriky a listy zbierame v zimných
mesiacoch (december—február), ale
zbierať ich možno po celý rok, no iba
z imela cudzopasiaceho na boroviciach.
Konáriky odrezávame alebo lámeme
pomocou lana. Potom ich očistíme od
nezelených konárikov a sušíme v tieni
alebo v sušiarni pri teplote do 45 °C. Po
vysušení si musí imelo uchovať zelenkastú
farbu so žltým odtieňom, nesmie
zapáchať a musí mať slabo trpkú chuť.
Zle vysušené imelo sčernie. Balí sa do
27. Imelo biele — Viscum album L. s. s.
Imelovcovité — Loranthaceae
vreciek alebo balíkov. Imelo uskladňujeme
na tienistom mieste, ktoré musí byť
vzdušné a suché. Droga môže mať
vlhkosť do 12 %.