Účinok a použitie. Lupulín pôsobí
utišujúco na nervovú sústavu pri nespavosti,
pri ťažkostiach v období klimaktéria,
zvýšenej nervovej podráždenosti,
neurotických stavoch spojených so
sexuálnym vzrušením u mužov a pri
frigidnosti žien. Lupulín zvyšuje chuť do
jedla a zlepšuje trávenie. Účinkuje utišujúco
pri bolestiach funkčných ochorení
tráviaceho ústrojenstva spojených
s hyperaciditou a anorexiou (nechutenstvom).
Má aj močopudné účinky.
Zvonka sa používa pri zle sa hojacich
ranách.
Ľudové liečiteľstvo odporúča používať
súkvetia chmeľu samostatne alebo
v kombinácii s inými drogami pri neuróze,
klimakterických ťažkostiach, gastritíde,
bolestivom močení, bolestivej menštruácii,
cystitíde, piesku a kameňoch
v žlčníku, pri žltačke a zápaloch prostaty.
Droga sa zvonka používa pri opuchlinách
a vredoch. Vankúš naplnený čerstvými
súkvetiami chmeľu je dobrý prostriedok
proti nespavosti.
Droga sa predpisuje vo forme záparu.
Dve polievkové lyžice drogy zalejeme
400 ml vriacej vody. Necháme vylúhovať
30 minút a zápar užívame trikrát
denne 120 ml pred jedlom. Pri nespavosti
užijeme večer pred spaním jednu
šálku záparu pripraveného z jednej polievkovej
lyžice súkvetí chmeľu a 200 ml
vriacej vody.

Chemické zloženie.

Lupulín obsahuje
éterický olej (J — 3 %) so zložením:
humulén, luparenol, luparol, luparon,
myrcén (seskviterpény a terpény). Obsahuje
tiež živičnaté látky humulón a lupulón
(50-77 % ) , vosky, alkaloid humulín,
rastlinné estrogénne hormóny,
terpénová alkoholy, geraniol a linalol,
cholín, triesloviny, vitamín C, žlté farbivo,
estery alkoholu myrcenolu, horčiny
a fytoncídy.

Droga. Samičie súkvetie šištica
— Strobilus lupuli (Lupulus) a chmeľové
žliazky (lupulín) — Glandulae lupuli
(Lupulinum).
Na získavanie lupulínu sa používajú
24. Chmeľ obyčajný — Humulus lupulus L.
Konopovité — Canabaceae
samičie súkvetia. Zbierajú sa v auguste
až septembri, kým sú ešte zatvorené.
Vtedy sú šupiny súkvetia zlepené živičnatým
exkrétom vylúčeným zo žliazok.
Súkvetie má vajcovitý tvar a dĺžku
20—50 mm. Šupiny súkvetia sú tiež vajcovité
a sú zoradené tak, že sa prekrývajú,
vrcholy majú končisté, suché, kožovité
a šupinaté. Na báze každej šupiny sa
nachádzajú dva malé prílistky. Šupiny
súkvetia sú husto žliazkato bodkované
(živičnaté žliazky). Tieto sa ľahko oddeľujú,
keď sa súkvetia trú cez sito. Zo
žliazok sa získava droga lupulín. Je to
v podstate žltozelený, slabo lepkavý
prášok so silnou, charakteristickou, valeriáne
podobnou vôňou a ostrou horkou
chuťou.

Účinok a použitie. Droga a prípravky
z nej zlepšujú funkciu tráviaceho
ústrojenstva, zosilňujú vylučovanie žalúdočných
žliaz a žlčníka. Používajú sa
pri nechutenstve, akútnej a chronickej
gastritíde a enteritíde, hnačke, dyzentérii,
žlčníkových dyskinézach, kolikách
a kameňoch.
Hrdobarka obyčajná má vetropudný
Chmeľ je trváca, pravoovíjavá, dvojdomá
bylina. Stonka je tenká, dutá, drsná
a dlhá (v kultúrach až 12 m). Pokrytá je
krátkymi, ohnutými štetinami, ktorými
sa rastlina prichytáva o okolité stromy
a predmety. Listy sú protistojné, veľké,
zúbkaté, dolné dlaňovito päťdielne
a horné trojdielne. Samčie kvety majú
v priemere 5 mm, päť tyčiniek a sú
zložené do metliny. Samičie kvety vytvárajú
žltozelené klasy, z ktorých sa vyvinú
vajcovité šištice. Na vnútornej strane
šupín sa nachádzajú drobné silicové
žliazky. Pri dozrievaní sú šištice dlhé do
účinok pri meteorizme čriev. Zvyšuje
močenie pri reumatizme, dne, piesku
v žlčníku, utišuje kŕče pri črevných
a obličkových kolikách, zastavuje krvácania
a účinkuje adstringentne pri hemoroidoch
a vykašliavaní krvi. Vo forme
záparov na kúpele, obklady a umývanie
sa používa pri liečení kožných
ochorení a výtoku.
V ľudovom liečiteľstve sa hrdobarka
odporúča aj pri hnisavých ranách, reumatických
bolestiach kĺbov, zápaloch
očí, pri silnej menštruácii, pohlavnej
slabosti, chrípke, malárii a pod.
Fytoterapia odporúča drogu vo forme
odvaru. Dve polievkové lyžice nadrobno
porezanej drogy zalejeme 500 ml vriacej
vody, varíme 5 minút a necháme
vylúhovať 30 minút. Precedený odvar
užívame trikrát denne 80—150 ml pred
jedlom. Zápar na vonkajšie použitie sa
pripravuje zo štyroch čajových lyžičiek
drogy a 200 ml vriacej vody.
50 mm. Plod je sivastá, vajcovitá nažka.
Rastlina kvitne v máji až októbri.
Chmeľ rastie na vlhkých pôdach, najmä
na pobrežných zárastoch, v krovinách,
na okraji kanálov a pod. Divý
chmeľ je nevhodný na liečebné ciele.
Používa sa výhradne šľachtený chmeľ,
ktorý sa pestuje pre pivovarnícky priemysel.

Korene horca používame vo forme
studeného výťažku. Polovicu čajovej lyžičky
nadrobno posekaných koreňov
horca (suchých) zalejeme 400 ml studenej
vody. Necháme vylúhovať 8 hodín
a užívame 60—120 ml podľa veku, trikrát
denne 30 minút pred jedlom.
na je päťpočetná, tiež rúrkovitá. Tyčinky
sú štyri. Plody sú hnedočervené tvrdky
rozpadajúce sa na štyri semená. Koreň
je vretenovitý a sivohnedý.
Hrdobarka obyčajná je najznámejšia
z tohto rodu. Rastie od nížin až po
podhorské pásmo, v riedkych hájoch na
lesných lúkach, niekedy popri cestách
a húštinách.
23. Hrdobarka obyčajná — Teucrium chamaedrys L.
Hluchavkovité - Lamiaceae
Droga. Vňať hrdobarky — Herba
teucrii.
Nadzemnú časť rastliny zbierame v čase
kvitnutia (jún—august). Vňať sušíme
v tieni alebo v sušiarni pri teplote do
40 °C. Vysušená vňať je zelená, kvety sú
ružové. Droga je horká, nevonia a je bez
pachu. Uskladňuje sa na vzdušnom a suchom
mieste.
Chemické zloženie. Chemické
zloženie hrdobarky je málo preskúmané.
Obsahuje silicu, horčiny, triesloviny,
dusíkaté zlúčeniny, flavonoidy, vitamín
C, živice a iné.