Účinok
a použitie. Korene horca
žltého a prípravky z neho stimulujú
exkréciu (vylučovanie) a motorické
funkcie tráviaceho ústrojenstva, ako aj
pečene a žlčníka. Pod ich vplyvom sa
zvyšuje vylučovanie slín a žlčovej šťavy,
čím sa zvyšuje chuť do jedla, reguluje sa
trávenie, zvyšuje sa citlivosť na potravinové
dráždenia, zosilňuje sa činnosť
čriev. Horec žltý je zvlášť účinný pri
chronických poruchách exkrečnej (vylučovacej)
činnosti. Pri vyššom obsahu
žalúdočnej kyseliny nevzniká však zvýšená
exkrécia. Predpisuje sa pri črevných
kolikách a zápche, pri žltačke,
chudokrvnosti a iných.
V ľudovom liečiteľstve sa korene horca
používajú pri žalúdočnom katare,
kolikách, enteritíde, ochoreniach pečene,
dne, hlístoch a obličkových kameňoch.

Chemické zloženie. Droga obsahuje
horké glykozidy (3 % ) , genciopikrín
(okolo 2 %) získaný v kryštalickej
forme, genciamarín, gentizín získaný vo
forme žltých ihlíc a amarogencín, ktorý
má z nich najvyššie číslo horkosti.
V nefermentovanej droge sa nachádza
aj väčšie množstvo sacharidov (20 %)
— trisacharid gencianóza a disacharidy
genciobióza a sacharóza. Droga obsahuje
i alkaloid gencianín, pektíny (niekedy
zapríčiňujú želatínovanie vodných výťažkov
drogy), mastný olej, triesloviny
a slizovité látky. Korene horca žltého
neobsahujú škrob.
V posledných rokoch sovietski výskumníci
zistili prítomnosť alkaloidov
v koreňoch niektorých druhov horcov.
Je zistená štruktúra jedného z týchto
alkaloidov, a to gencianínu, ktorý je
piridínovým derivátom.
Číslo horkosti drogy je okolo 2 500.
Hrdobarka obyčajná je trváca bylina
vysoká do 0,30 m so štvorhrannou rozkonárenou,
jemne chlpatou stonkou.
Listy sú protistojné s krátkymi stopkami,
na báze opačne vajcovité, na vrchole
pretiahnuté, zúbkaté a chlpaté. Kvety sa
nachádzajú na vrchole stonky po dvoch
v pazuchách listov. Sú ružovočervené
s rúrkovitým päťzubým kalichom.

Hořec žlutý

Horec žltý — Gentiana lutea L.
Horcovité — Gentianaceae
Horec žltý je trváca bylina. Pod zemou
vytvára krátky valcovitý, priečne ryhovaný
podzemok, na vrchole so zvyškami
listov a stoniek. Podzemok prechádza do
slabo rozkonáreného koreňa, ktorý je
dlhý až 1 m a hrubý 25 mm. Koreň aj
podzemok sú zvonka hnedé, zvnútra
žltkasté. Stonka je rovná, nerozkonárená,
vysoká do 1,5 m, s protistojnými,
sediacimi, do 150 mm dlhými, vajcovitými
listami s pozdĺžnou žilnatinou.
Kvety sa nachádzajú v praslenoch v pazuchách
horných listov. Kalich je päťpočetný,
rúrkovitý a kožovitý. Koruna je
tiež päťpočetná, žltooranžová alebo žltá,
na báze zrastená. Kvet má päť tyčiniek
s dlhými peľovými vačkami. Plod je
tobolka pukajúca po dvoch ryhách,
s mnohými semenami. Horec kvitne
v lete.
Sú aj iné druhy horcov, s červenými
bodkami na korune a pod.
Horec rastie na pôvodných stanovištiach
v ukrajinských planinách, u nás iba
v kultúrach. Niektoré druhy horcov patria
medzi chránené rastliny na celom
území ČSSR.
Droga. Koreň horca — Radix gentianae.
Korene zbierame na jeseň (október-
—november). Vykopávame korene
štvor až päťročných rastlín, očistíme ich
od pôdnych častíc, umyjeme, narežeme,
hrubšie korene naštiepame a hneď sušíme
v tieni alebo v sušiarni pri počiatočnej
teplote do 30 °C, neskôr do 60 °C.
V týchto podmienkach sa obsah značnej
časti voľných sacharidov zachováva
v koreňoch rastliny a vylúčia sa fermentačné
procesy. Vysušené korene sú
zvonka sivohnedé, zvnútra žltkasté, slabo
charakteristicky voňajú a sú stále
horké. Pri namočení do vody silne napučia
a sú mäkké, elastické. Uskladňujú sa
na tienistom, vzdušnom a suchom mieste.
Môžu mať vlhkosť najviac 12 %.

Účinok a použitie. Droga predovšetkým
zastavuje krvácanie. Okrem
toho tonizuje (povzbudzuje) svalstvo
maternice, zvyšuje diurézu (močenie),
znižuje priepustnosť a krehkosť kapilár,
odstraňuje spazmy (kŕče). Predpisuje sa
pri maternicových krvácaniach, po pôrode,
potrate, pri klimaktériu, ale až po
zistení ich etiológie. Môže sa používať aj
pri obsahu krvi v moči, pri obličkových
kameňoch, ale nesmie sa používať pri
zápalových ochoreniach obličiek a močových
ciest. Horčiak pieprový sa používa
najmä na zastavenie krvácania
v gynekologickej praxi, na regulovanie
menštruácie, pri krvácajúcich hemoroidoch,
pri žalúdočných a črevných krvácaniach.
Z horčiaka sa vyrábajú extrakty a tinktúry.
Okrem toho sa nachádza v zložení
preparátu Anestezól (ZSSR), ktorý sa
používa pri hemoroidoch.
V ľudovom liečiteľstve sa odporúča aj
pri nízkom krvnom tlaku, horúčke, na
kloktanie pri angíne a zápale hrdla, ako
obklady z čerstvej rozdrvenej rastliny
pri liečení hnisavých a gangrenóznych
rán a iné.
Fytoterapia používa drogu vo forme
odvaru. Dve polievkové lyžice rozdrvenej
drogy zalejeme 400 ml vriacej vody.
Varíme 3-5 minút a necháme vylúhovať
1 hodinu. Po precedení odvaru užívame
trikrát denne 120 ml po jedle.

Odvar z plodov sa pripravuje
z jednej polievkovej lyžice drogy
a 400 ml vriacej vody. Varíme 10 minút
a užívame takým istým spôsobom.
Poznámka. Ľudovo sa pri týchto ochoreniach
odporúča droga hlohu čierneho.
Horčiak pieprový rastie na močariskách,
barinách a trvale mokrých pôdach.
Jeho výskyt je viazaný na prítomnosť
dusíka v pôde. Preto rastie na brehoch
melioračných kanálov, rybníkov, mokrých
smetiskách, navážkach a pod.
Droga. Vňať horčiaka pieprového
— Herba persicariae hydropiperis.
Nadzemnú časť spolu s kvetmi zbierame
začiatkom kvitnutia (júl-august).
Rýchlo sa vysuší vo vzdušných a tienistých
miestnostiach alebo v sušiarni pri
teplote do 40 °C. Drogu treba často
obracať, lebo inak sa zaparí a sčernie. Pri
zbere musíme dbať na to, aby sa vňať
nezmiešala s vňaťou iných druhov z tohto
rodu, ktoré sa dosť podobajú. Liečivý
druh stavikrvu rozoznávame podľa štipľavej
chuti listov, menších a riedkych
súkvetí a podľa čiernych živičnatých
bodiek na kvetoch. Vysušená droga je
zelená, bez chuti a zápachu. Uskladňuje
sa na tienistom, suchom a vzdušnom
mieste. Môže mať vlhkosť do 13 %.
Chemické zloženie. Vňať horčiaka
pieprového obsahuje triesloviny
(3,5—4 % ) éterický olej, flavonoidy (rutín,
kvercetín, hyperozid, kvercitrín,
kempferol), ako aj značné množstvo
vitamínu K, ramnazín, glykozid polygo-
21. Horčiak pieprový — Persicaria hydropiper (L.) SPACH
(syn. stavikrv pieprový — Polygonum hydropiper L.)
Stavikrvovité — Polygonaceae
piperín, organické kyseliny, fytosterín
a iné.

hloh

Droga. List, kvet a plod hlohu — Folium,
flos et fructus crataegi.
Plody hlohu zbierame v septembri
a sušíme na slnku alebo v sušiarni pri
teplote do 40 °C. Vysušené plody sú
vínovočervené, sladkasté, nevoňajú a sú
bez pachu. Uskladňujú sa na tienistom,
vzdušnom a suchom mieste.
Kvety zbierame začiatkom kvitnutia
rastliny. Treba mať na zreteli, že kvety
rýchlo odkvitajú a korunné lupienky im
rýchlo opadávajú. Bezpodmienečne ich
zbierame v suchom počasí (keď je materiál
vlhký, pri sušení ľahko sčernie a tým
sa stáva nevhodným na použitie).
Listy zbierame aj so stopkami v čase
kvitnutia alebo po odkvitnutí, kým sú
ešte zelené.
Chemické zloženie. Listy, kvety
a plody hlohu obsahujú flavonoidné
látky hyperozid, kvercetín, vitexín a vitexín-
ramnozid, ktoré majú hlavné liečebné
účinky. Kvety a listy obsahujú tiež
saponín, kyselinu krategolovú, kyselinu
chlorogénovú a kávovú, acetylcholín,
trimetylamín, purínové deriváty a iné.
Plody obsahujú i kyselinu urzolovú
a oleanolovú, triesloviny (katechíny),
sorbit, vitamín C, saponíny, enzýmy
(lipáza, emulzín) a iné.
Účinok a použitie. Droga a prípravky
z nej rozširujú cievy, zlepšujú
(povzbudzujú) a regulujú srdcovú činnosť
(antiarytmický účinok). Rozširujú
mozgové a iné cievy a účinkujú dobre pri
srdcovocievnych a nervových ochoreniach,
pri myokardioskleróze, pri ischémii
srdca, stenokardii, angíne pectoris,
hypertónii a prejavoch srdcovej slabosti,
pri prejavoch srdcovej slabosti počas
iných ochorení (chrípka, pneumónia
— zápal pľúc), rytmických poruchách
srdca (extrasystolická arytmia, paroxyzmálna
tachykardia a iné), pri srdcovej
neuróze, nespavosti, bolení hlavy, zádu-
chu a ateroskleróze. Zistený je močopudný
účinok drogy.
Kvet hlohu sa predpisuje vo forme
záparu. Jednu polievkovú lyžicu drogy
zalejeme 200 ml vriacej vody. Necháme
vylúhovať 30 minút. Precedený zápar
užívame dva až trikrát denne 200 ml.
Horčiak pieprový je jednoročná bylina
vysoká do 0,7 m so zelenými, na jeseň
červenkastými, ryhovanými, článkovanými
stonkami. Listy sú striedavé, podlhovasto
kopijovité, často so škvrnami,
s dvoma prílistkami a rúrkovito zrastené.
Kvety sú drobné, zelenkavoružové,
na vrchole stonky a jej rozkonáreniach
usporiadané do klasov. Kalich aj koruna
sú žliazkato bodkované a štvorpočetné.
Kvet má šesť až osem tyčiniek. Plod je
vajcovitá, pukajúca, tmavohnedá nažka.
Celá rastlina má štipľavú chuť, ktorá sa
po vysušení drogy stráca.
Chuť čaju môžeme vylepšiť medom alebo
sirupom.

Hloh jednosemenný - Crataegus monogyna agg.

[Hloh obyčajný - Crataegus laevigata (POIR.) DC]
Ružovité - Rosaceae
Hloh je tŕňovitý ker alebo rozkonárený
stromček vysoký do 5 až 10 m s hladkou
sivou kôrou. Listy sú troj až päťlaločnaté,
nerovnako zúbkaté, na líci lesklé a na
rube svetlozelené. Kvety sú biele a vytvárajú
chocholíkové vrcholíky. Majú
päťpočetný kalich i korunu, ktorej lupienky
sú voľné a zaokrúhlené. Tyčiniek
je veľa. Semenník je spodný a piestik má
jednu bliznu. Plod je tmavočervený
a polomäsitý. Kvitne koncom jari.
Rastie od nížin až po podhorské pásmo.
Nájdeme ho najmä na pasienkoch,
popri riekach, na okrajoch lesov, v krovinatých
zárastoch, na stráňach, medziach,
popri cestách a ohradách. Používa
sa aj ako dekoratívna rastlina v parkoch.