Hořec žlutý

Horec žltý — Gentiana lutea L.
Horcovité — Gentianaceae
Horec žltý je trváca bylina. Pod zemou
vytvára krátky valcovitý, priečne ryhovaný
podzemok, na vrchole so zvyškami
listov a stoniek. Podzemok prechádza do
slabo rozkonáreného koreňa, ktorý je
dlhý až 1 m a hrubý 25 mm. Koreň aj
podzemok sú zvonka hnedé, zvnútra
žltkasté. Stonka je rovná, nerozkonárená,
vysoká do 1,5 m, s protistojnými,
sediacimi, do 150 mm dlhými, vajcovitými
listami s pozdĺžnou žilnatinou.
Kvety sa nachádzajú v praslenoch v pazuchách
horných listov. Kalich je päťpočetný,
rúrkovitý a kožovitý. Koruna je
tiež päťpočetná, žltooranžová alebo žltá,
na báze zrastená. Kvet má päť tyčiniek
s dlhými peľovými vačkami. Plod je
tobolka pukajúca po dvoch ryhách,
s mnohými semenami. Horec kvitne
v lete.
Sú aj iné druhy horcov, s červenými
bodkami na korune a pod.
Horec rastie na pôvodných stanovištiach
v ukrajinských planinách, u nás iba
v kultúrach. Niektoré druhy horcov patria
medzi chránené rastliny na celom
území ČSSR.
Droga. Koreň horca — Radix gentianae.
Korene zbierame na jeseň (október-
—november). Vykopávame korene
štvor až päťročných rastlín, očistíme ich
od pôdnych častíc, umyjeme, narežeme,
hrubšie korene naštiepame a hneď sušíme
v tieni alebo v sušiarni pri počiatočnej
teplote do 30 °C, neskôr do 60 °C.
V týchto podmienkach sa obsah značnej
časti voľných sacharidov zachováva
v koreňoch rastliny a vylúčia sa fermentačné
procesy. Vysušené korene sú
zvonka sivohnedé, zvnútra žltkasté, slabo
charakteristicky voňajú a sú stále
horké. Pri namočení do vody silne napučia
a sú mäkké, elastické. Uskladňujú sa
na tienistom, vzdušnom a suchom mieste.
Môžu mať vlhkosť najviac 12 %.