Celkový objem krvi sa zvyšuje, v dôsledku
čoho sa zvyšuje neutralizačná a pufrovacia kapacita
krvi. Trénovaný organizmus vie preto odbúrať väčšie
množstvo kyslých odpadových produktov, čo obmedzuje
vznik pocitov únavy. Vplyvom pravidelnej vytrvalostnej
aktivity klesá hladina triglyceridov a cholesterolu v krvi.
Pri zaťažení u trénovaných sa využíva z krvi väčšie množstvo
kyslíka. Hladina kyseliny mliečnej a vodíkových iónov
pri submaximálnom zaťažení stúpa o to menej, čím je
človek lepšie trénovaný.
Priaznivé adaptačné zmeny vznikajú i na dýchacom systéme.
Hrudník trénovaných ľudí je širší, dýchacie svalstvo
lepšie vyvinuté. Pľúca vedia preventilovať väčšie množstvo
vzduchu, a tým dodať organizmu viac kyslíka. Trénovaní
dýchajú ekonomickejšie, pomalšie a hlbšie. V dôsledku
toho majú tiež podstatne väčšie rezervy na vykonávanie
náročnej vytrvalostnej pohybovej aktivity.
Pri pravidelnej pohybovej aktivite vznikajú významné
adaptačné zmeny na vegetatívnom nervovom systéme.
V dôsledku trénovanosti vegetatívny systém dokáže lepšie
a rýchlejšie kryť nároky ostatných orgánov. Tie sa vedia
rýchlejšie prispôsobiť požiadavkám, ktoré na ne kladie intenzita
pohybovej aktivity i zotavovanie. Hlavne pri vytrvalostnom
tréningu dochádza k preladeniu organizmu
parasympatikotonicky. Najvýznamnejšie sa to prejavuje
v spomalenej činnosti srdca a dýchania.
Ďalšie adaptačné zmeny prebiehajú na žľazách s vnútorným
vylučovaním. Týka sa to najmä kôry nadobličiek,
ktorá produkuje kortikoidy. Menšie zmeny vznikajú na
hypofýze, podžalúdkovej a štítnej žľaze, ako i na ostatných
orgánoch. Ich sledovanie sa s pokrokom medicíny rozšíri,
čím sa získajú nové poznatky svedčiace o kladnom preventívnom
vplyve pravidelnej pohybovej aktivity na zdravotný
stav.