Bielkoviny

Rastliny vytvárajú bielkoviny z jednoduchých organických látok, ktoré obsahujú
dusík, síru alebo fosfor a zvieratá a človek ich získavajú najmä bielkovinovou
stravou. Ľudský organizmus môže vlastnou výmenou tvoriť niektoré aminokyseliny,
no väčšiu časť pre život dôležitých aminokyselín prijíma stravou. Rastlinný
organizmus ich vytvára z amoniaku, síranov a dusičnanov, ktoré prijíma koreňmi
z pôdy. V listoch sú vystavené zložitým premenám, v dôsledku čoho sa tvoria
aminokyseliny — najmenšie stavebné zložky bielkovín. Z nich vznikajú jednoduché
bielkoviny (proteíny) a zložité bielkoviny (proteidy). Tieto sa zúčastňujú na syntéze
zložitejších látok — fosfo i glykoproteidov a iných. Bielkoviny obsahujúce síru môžu
byť albumíny alebo globulíny. Tieto sa často vyskytujú v rastlinnom svete.
Proteíny sú zložené iba z 20 aminokyselín. Najčastejšie sa vyskytujúce aminokyseliny
sú: leucín, tyrozín, arginín a histidín, niektoré aminokyseliny majú však zvláštny
význam pre fotosyntézu — glycín, kyselina glutamínová, metionín a iné.
Zložky v bielkovinách sú pospájané do bielkovinovej molekuly peptidickou
väzbou. Na živote každej bunky sa zúčastňujú rozličné enzýmy, ktoré sú
bielkovinové látky. Tajomstvo nespočetnej mnohotvárnosti bielkovín je skryté nie
v aminokyselinách, ktoré ich vytvárajú, ale v špeciálnom usporiadaní štruktúrnych
zložiek bielkovinovej molekuly. Biologické štruktúry sú zviazané špecifickou
priestorovou štruktúrou každého proteínu. Enzýmy ako biokatalyzátory a regulátory
látkovej výmeny bunky predstavujú špecifické štrukturálne bielkovinové
zlúčeniny. Bez nich je život všetkých organizmov v prírode nemysliteľný.
Sekundárne organické zlúčeniny