Škrob

je jedna z najrozšírenejších látok v rastlinách. Je dôležitý rezervný
polysacharid a hlavný kalorický zdroj, z ktorého sa skladá potrava takmer celého
ľudstva. Škrob sa nachádza v bunkách rastlinných tkanív vo forme škrobových zŕn.
V listoch zelených rastlín sa škrobové zrná nachádzajú v parenchýme ako asimilačný
alebo tranzitný škrob, ale v podzemných orgánoch sa ukladá vo forme rezervného
škrobu. Rezervný škrob je v parenchýme koreňov, v endosperme semien, v zrnách
obilnín, (pšenica, kukurica, ryža). V studenej vode je škrob nerozpustný. V horúcej
vode napučí a po vychladnutí vytvára lepkavú hmotu, tzv, škrobový glej. Je zistené,
že polysacharidová látka nie je jednorodá, ale sa skladá z dvoch polysacharidov
— amylopektínu a amylázy. Amylopektín je hlavnou zložkou viacerých druhov
škrobu — nad 80 %. Amyláza sa v škrobe nachádza v menšom množstve — okolo
20 %. Rozličné druhy škrobu sa používajú vo forme púdrov pri rozličných kožných
zápaloch, chránia kožu pred trením odevu, účinkujú protizápalovo a vysušujú kožu
pri mokrých ekzémoch. Vysušovaci efekt je o to väčší, o čo sú menšie škrobové zrná
v zásype. Preto na terapiu, ale aj kozmetiku je vhodnejší ryžový škrob, ktorý je
najjemnejší. Používa sa aj škrobový glej — Mucilago amyli — ako zmäkčujúci
prostriedok vo forme klystíra pri hnačke.