Stonka

sa rozvíja prostredníctvom vrcholového púčika a z vedľajších pazuchových
púčikov vytvára listy a bočné rozkonárenia. Na drevinách sa vytvárajú aj spiace
púčiky, z ktorých sa po niekoľkých rokoch vyvíjajú vlky a tiež adventívne púčiky,
z ktorých sa vyvíjajú stonkové výhonky (na koreni koreňové výhonky) a pomáhajú
rastline prežiť po odstránení hlavnej stonky. Pre stonku ako rastlinný orgán je
charakteristické, že vytvára listy a uzly a je rozčlenená na stonkové články.
V prírode sa stretneme aj s redukovanými (silnejšími alebo slabšími skrátenými)
stonkami, čo je pri jednotlivých rastlinách plne racionálne — pri ružicovom
postavení listov (púpava, kapsička pastierska, prvosienka) alebo pri niektorých
drevinách (na skrátených konárikoch sa vyvíjajú kvety a plody).
Podľa smeru rastu stonka môže byť: priama, zakrivená, sklonená, oblúkovitá,
poliehavá, plazivá, rozprestretá, ovíjavá, popínavá a iné. Podľa priečneho prierezu
môže byť: okrúhla alebo zaoblená, stlačená, troj, štvor alebo mnohohranná, rezná,
rebrovitá, ryhovaná a iné. Stonky podľa rozkonárenia môžu byť: hemiblastické,
heterobrachiálne a iné. Podľa dĺžky života sa stonky delia na: jednoročné, dvojročné
a trváce, podľa konzistencie bývajú: bylinné, drevnaté, stržňovité, mäsité, tvrdé,
mliečiace a iné.