Chemické zloženie. Odležaná
droga obsahuje antrachinóny viazané na
sacharidy, ale aj voľné — glukofrangulín,
frangulín, frangulo-emodín, izoemodín,
kyselinu chryzofánovú a frangulovú, alkaloidy,
kyselinu jablčnú, živicu, malé
množstvo ramnocerínu (ester kyseliny
cerotínovej s ramnózou), fytosterínový
alkohol ramnol, horčiny, ktoré spôsobujú
silne horkú chuť drogy.
Glukofrangulín (7%) je amorfný svetlooranžový
prach. Pri zahrievaní so zriedenou
kyselinou sírovou sa rozpadá na
frangulo-emodín a sacharidovú zmes,
ktorá sa skladá z 1 molekuly ramnózy
a 1 molekuly glukózy. Pri enzymatickej
hydrolýze sa glukofrangulín rozpadá na
ramnozid, frangulín a molekulu glukózy.
Silný purgatívny účinok (preháňajúci) je
spôsobený glukofrangulínom, frangulín
má slabší purgatívny účinok.
Čerstvá kôra krušiny jelšovej neobsahuje
glukofrangulín a volné antrachinóny,
no obsahuje veľa antrónov, ktoré
majú vedľajšie účinky (zvracanie, nevoľnosť).
Pre tieto vlastnosti čerstvá droga
nie je vhodná na použitie.
Účinok a použitie. Purgatívny účinok
drogy je spôsobený antrachinónovými
glykozidmi krušiny jelšovej. Pri
vnútornom použití pod vplyvom enzýmov
tráviaceho ústrojenstva sa uvoľňujú
emodín a kyselina chryzofánová, ktoré
zosilňujú peristaltiku hrubého čreva,
pričom nedráždi sliznicu tenkého čreva.
Preto sa aj kôra krušiny jelšovej považuje
za jemný zoslabujúci prostriedok (na
chudnutie). Účinok je podobný ako pri
rebarbore. Droga sa používa pri chronickej
zápche, atónii čriev, spastickej
kolitíde, zápche v tehotenstve a hemoroidoch.
V ľudovom liečiteľstve sa odporúčajú
aj zrelé plody krušiny jelšovej, ktoré sa
používajú ako protihlístový prostriedok
a tiež pri ochoreniach pečene.
Kôra krušiny sa používa vo forme
odvaru. Jednu polievkovú lyžicu drogy
zalejeme 500 ml vriacej vody a varíme
10 minút. Užívame 100 ml trikrát denne
pred jedlom. Droga sa používa aj vo
forme výťažku. Jednu až dve čajové
lyžičky drogy zalejeme 200 ml studenej
vody. Necháme odstáť 12 hodín. Po
precedení užívame 80—100 ml ráno
a večer.
Poznámka. Kôra krušiny jelšovej je
zahrnutá do liekopisov 18 krajín.
39. Kukurica siata — Zea mays L.
Lipnicovité — Poaceae
Kukurica je jednoročná bylina s priamym,
nerozkonáreným steblom dosahujúcim
dĺžku 3 m. Vytvára uzly a internódia
a vnútro je vyplnené dreňou. Listy sú
široko kopijovito čiarkovité, celistvookrajové
s pozdĺžnou žilnatinou a so steblom
spojené širokou pošvou. Kukurica
je jednoročná rastlina s jednopohlavnými
kvetmi. Samčie sa nachádzajú na
vrchole stebla a vytvárajú väčšiu metlinu,
samičie sú viacpočetné, zložené do
šúľka v dolnej časti stebla. Šúľok je
zakrytý listeňmi. Z každého samičieho
kvetu vyrastá až 0,20 m dlhá nitkovitá
Čnelka s bliznou. Blizny vyrastajú von zo
šúľka a vytvárajú tzv. kukuričné vlasy.
Plod je zrno. Rastlina kvitne v júli až
auguste.
Kukurica pochádza z Ameriky, presnejšie
z územia dnešného Mexika. Do
Európy bola dovezená na prelome 15.
a 16. storočia a na naše územie v 17.
storočí. Vo väčšej miere sa pestuje
v južnejších, teplejších oblastiach našej
krajiny ako významná kŕmna obilnina.
V niektorých krajinách sa pestuje aj ako
chlebová obilnina.