Chemické zloženie. Korene ibiša
obsahujú slizovité látky (okolo
25 — 30 %, so zložením: kyselina galakturónová,
hexózy a pentózy), asparagín
(okolo 2 % ) , betaín, lecitín, fytosterín,
sacharidy (5-10%), škrob (okolo
30-35 % ) , pektín (okolo 11 % ) , triesloviny,
lipidy (1,5 %), éterický olej,
vitamín C a iné.
Účinok a použitie. Slizovité látky
obsiahnuté v droge účinkujú zmäkčujúco
a protizápalovo (droga sa s úspechom
používa najmä v detskom lekárstve), pri
gastritíde (zápale žalúdka), hyperacidite,
žalúdočných vredoch, kolikách,
hnačkách, pri zápaloch obličiek a močového
mechúra. Slizovité látky chránia
kožu a sliznice pred pôsobením škodlivých
činiteľov. Okrem toho korene účinkujú
aj odkašliavajúco pri zápaloch dýchacích
ciest — laryngitíde, angíne, akútnej
a chronickej bronchitíde a čiernom
kašli. Dobre účinkujú pri záduchu.
Zvonka sa používajú vo forme záparu na
obklady pri zápaloch očnej sliznice.
V ľudovom liečiteľstve sa odporúčajú
korene ibišu pri cystitíde, bielom výtoku,
zvonka vo forme obkladov pri vredoch,
ranách a iné.
Drogu vnútorne používame vo forme
studeného výťažku. Jednu polievkovú
lyžicu koreňov ibiša zalejeme 300 ml
studenej vody. Necháme vylúhovať 3—6
hodín. Po precedení výťažok užívame
každú hodinu dve až štyri polievkové
Ihlica je rozkonárený ker vysoký
0,80 m. Vytvára krátky, tmavohnedý
podzemok a bočné rozkonárené korene.
Dolné a stredné listy sú trojpočetné,
horné jednoduché s prílistkami, segmenty
sú oválne, po okraji ostro zúbkaté,
z oboch strán chlpaté, lepkavé, nepríjemne
páchnuce. Kvety sa nachádzajú
po dvoch v pazuchách listov a na vrcholoch
vytvárajú husté strapcovité súkvetia.
Koruna je ružová, nepravidelná,
dvakrát dlhšia ako kalich. Plod je struk
s dvoma až štyrmi semenami. Kvitne
v júli.
lyžice. Výťažok sa môže dosladiť
medom.
Poznámka. Droga je zaradená v liekopisoch
26 krajín.
Ihlica rastie väčšinou v nižších a teplejších
polohách, pozdĺž ciest a na suchých,
neobrábaných pôdach.