byliny

2011-03-08T07:54:00.000-08:00

Dolné listy sú veľké
s dlhou, chlpatou stonkou, horné sú
pretiahnuté, hrubo pílkovité a s krátkou
stopkou. Kvety sú drobné, biele, žltkasté
alebo ružové a nachádzajú sa po šiestich
v praslenoch v pazuchách horných listov.
Kvet má päťpočetnú korunu, krátko
rúrkovitý kalich a štyri tyčinky. Plod je
suchý, pukajúci, so štyrmi semenami.
Rastlina je pokrytá žľaznatými chĺpkami.
Medovka pochádza z Blízkeho východu.
V balkánskych krajinách rastie divo
v riedkych horách a pod. U nás sa
pestuje v záhradkách. Miestami sa vyskytujú
splanené formy.
Droga. List (vňať) medovky — Folium
melissae (Herba melissae).
Listy z medovky zbierame pred kvitnutím
(júl). Celú nadzemnú časť najskôr
pokosíme a potom zbierame listy. Pri
ukladaní by sa nemali stláčať, lebo pri
sušení potom tmavnú. Keď medovka
rozkvitne, listy už viac nezbierame, lebo
stratili charakteristickú vôňu a liečivé
vlastnosti. Listy sušíme na vzdušnom,
tienistom mieste alebo v sušiarni pri
teplote do 35 °C. Vysušené listy sú na líci
zelené, na rube slabozelené, s typickou
slabou horkastou chuťou, pri rozdrvení
majú citrónovú vôňu. Drogu uskladňujeme
na suchom, vzdušnom a tienistom
mieste. Droga môže mať vlhkosť najviac
12 %.

Medovka lekárska

2011-02-09T05:57:00.000-08:00

Melissa officinalis L.
Hluchavkovité — Lamiaceae
Medovka je trváca bylina so štvorhrannou,
rozkonárenou stonkou vysokou do
1 m a s vajcovitými, protistojnými, tmavozelenými
listami s charakteristickou
rúča pri závratoch, nespavosti, melanchólii,
epilepsii a apoplexii (mozgovej
porážke). Odvar z listov sa používa na
kúpele pri nervovom vypätí, na kloktanie
pri zápale ďasien, bolení zubov a na
odstránenie pachu v ústnej dutine. Odvar
s červeným vínom (1 : 10) sa používa
pri kožných zápaloch a pri svrbení
kože.
Fytoterapia predpisuje drogu na vnútorné
používanie vo forme záparu. Dve
čajové lyžičky drogy zalejeme 200 ml
vriacej vody. Necháme vylúhovať 20
minút a po precedení užívame trikrát
denne 200 ml po jedle.

Účinok a použitie

2010-06-15T02:19:00.000-07:00

Mätový olej
v malých dávkach zvyšuje chuť do jedla,
dobre účinkuje proti zvracaniu pri nevoľnosti,
odstraňuje spazmy (kŕče), najmä
pri kolikách žalúdka a čriev, žlčových
ciest a pôsobí vetropudne pri meteorizme.
Aktivizuje vylučovanie pečene
a pankreasu a účinkuje adstringentne
a protizápalovo. Na žlčník pôsobí žlčotvorne,
žlčopudne a utišuje bolesti. Pre
tieto vlastnosti je droga dobrým prostriedkom
pri liečení funkčných ochorení
žalúdka, žlčových ciest, žlčových kameňov,
pri chronickej pankreatitíde,
tráviacich ťažkostiach, nevoľnostiach,
zvracaní a hnačkách. Mentol vyvoláva
reflektívne rozširovanie koronárnych
ciev pri stenokardii. Účinkuje tiež antiseptický
a utišujúco pri zápalových
ochoreniach horných dýchacích ciest, pri
bronchitíde a bronchiektáziách (používa
sa vnútorne alebo vo forme inhalácií).
Mätový olej použitý vo forme liehového
roztoku lokálne utišuje bolesť pri neurodermatitíde.

byliny

2010-06-07T02:27:00.000-07:00

Droga. List (vňať) mäty piepornej
— Folium (Herba) menthae piperitae.
Listy zbierame začiatkom kvitnutia
(júl-august). Kosíme celé nadzemné
časti, najvhodnejšie skoro ráno alebo
večer a listy hneď zbierame. Potom ich
rozostelieme na tenkú vrstvu a sušíme
v tieni alebo v sušiarni pri teplote do
30 °C. Vysušené listy sú na líci tmavozelené,
na rube svetlejšie zelené. Majú
štipľavú chuť a aromatickú vôňu.
Uskladňujú sa na suchom, vzdušnom
a tienistom mieste. Môžu mať vlhkosť do
14 %.
Chemické zloženie. Listy mäty
obsahujú 1 — 3 % silice so zložením okolo
50 % mentolu, 4—11 % esteru mentolu,
7—25 % mentónu, mentenónu,
piperitónu, cyneolu, menténu, felandrénu,
a-pinénu, limonénu, pulegónu a iné
terpény, kyselinu octovú, izovalérovú
a iné voľné kyseliny, 5—10 % mentofuranu.
Droga ešte obsahuje 3,5 — 12 %
trieslovín, horčiny, kyselinu nikotínovú
a jej amid, kyselinu kávovú a chlorogénovú,
karotenoidy, flavónové glykozidy
a iné.

Rostlinná magie

2010-05-25T01:57:00.000-07:00

Účinok a použitie. Marena má
diuretický účinok a zúčastňuje sa pri
výmene fosfátov — nachádza uplatnenie
pri liečení obličkových kameňov (oxaláty
a fosfáty) a ako pomocný prostriedok
pri rachitíde a anémii. Má protizápalové
účinky pri zápalových procesoch obličiek,
močového mechúra a kĺbov. Používa
sa pri kolike s hnačkou a na regulovanie
menštruácie.
Droga sa používa vo forme výťažku.
Jednu čajovú lyžičku nadrobno posekaných
koreňov zalejeme 200 ml studenej
vody. Necháme vylúhovať 8 hodín a precedíme.
Tú istú dávku drogy opäť zalejeme
200 ml vriacej vody, necháme vylúhovať
15 minút a precedíme. Obidva
výťažky zmiešame a podávame v 120 ml
dávkach trikrát denne pred jedlom.
Drogu možno užívať aj formou prášku
z koreňov. Užívame 1 g drogy s troškou
vody každé 3 hodiny pri dennej dávke
3—4 g prášku.
Poznámka. Pri používaní prípravkov
z marený má moč červenú farbu.
47. Marena farbiarska — Rubia tinctorum L.
Marenovité — Rubiaceae
48. Mäta pieporná — Mentha piperita L.
Hluchavkovité — Lamiaceae
Mäta je trváca rastlina s vodorovným
podzemkom, z ktorého vyrastá niekoľko
štvorhranných, rozkonárených stoniek,
vysokých až 1 m. Listy sú tmavozelené
s krátkymi stopkami, protistojné, kopijovité,
pílkovité, končisté a pokryté jemnými
chĺpkami. S lupou môžeme na
rubovej strane listov pozorovať žliazky,
ktoré vylučujú éterický olej. Mäta má
drobné červenofialové kvietky, usporiadané
do praslenov na vrcholoch stoniek.
Plod je zostavený zo štyroch jednosemenných,
vajcovitých, červenohnedých
tvrdiek.
Mäta je medonosná rastlina. Celá
rastlina príjemne vonia a má pálivú chuť.
U nás sú rozšírené dva druhy mäty, ale
silice získané z nich neobsahujú mentol
(alebo len veľmi málo), ktorý je najcennejšou
zložkou mätového oleja. Rastlina
sa rozmnožuje vegetatívne priesadami,
ktoré sa rozvíjajú z vegetačných
púčikov nadzemných stoniek.
Mäta pieporná je pravdepodobne
hybrid, ktorý vznikol krížením divorastúcich
mät. Pestuje sa v záhradách a na
plantážach, niekedy splanie.

Rostlinná magie

2010-05-19T04:16:00.000-07:00

Droga. Koreň mareny farbiarskej
— Radix rubiae tinctorum.
Korene troj až štvorročných rastlín
zbierame na jeseň (september—október),
keď nadzemná časť rastliny začína
vädnúť. Očistené a umyté korene, ktoré
sú zvonku tmavočervené a zvnútra jasnočervené,
sa sušia na slnku, v tieni
alebo v sušiarni pri teplote 40 °C. Balia
sa do vreciek. Uskladňujú sa na suchom
a vzdušnom mieste.
Chemické zloženie. Droga obsahuje
2 — 3,5% antrachinónových glykozidov,
kyselinu ruberytrovú a galiozín,
xantopurpurín a iné. Pri rozklade glykozidov
vznikajú farbivá alizarín, purpurín
fytoterapii používa tinktúra a extrakt
z drogy, ktorých dávkovanie možno
kontrolovať.
Tieto prípravky sú iba na lekársky
predpis!
(purpurín sa pravdepodobne vytvára pri
uskladňovaní drogy), xantopurpurín.
Koreň ešte obsahuje glykozid rubiadín,
enzým erytrocim, organické kyseliny,
triesloviny, pektínové látky, okolo 15 %
sacharidov, bielkoviny a stopy mastných
olejov.

Chemické zloženie

2010-05-11T06:51:00.000-07:00

Listy obsahujú
alkaloidy hyoscyamín, atropín, skopolamín,
apoatropín, beladonín. Hlavný
alkaloid je L-hyoscyamín. Je to ester
tropínu s tropovou kyselinou.
Korene obsahujú okolo 1 % (priemerne
0,5 až 0,6 %) alkaloidov, predovšetkým
hyoscyamín a atropín. Zvyčajne
okolo 80 % z celkového množstva
alkaloidov predstavuje hyoscyamín
a 20 % atropín a ostatné alkaloidy ako
skopolamín, apoatropín, beladonín
a iné. V koreňoch je obsah skopolamínu
oveľa vyšší ako v listoch. Korene obsahujú
ešte škrob, triesloviny, kumaríny,
steríny a iné.
Účinok a použitie. V malých dávkach
atropín znižuje exkréciu (vylučovanie)
slinných, žalúdočných a potných
žliaz, pôsobí utišujúco na peristaltiku
čriev, močové a žlčové cesty (utišuje
koliky). Rozširuje zreničky a paralyzuje
akomodáciu očí. Droga sa predpisuje pri
vredových a obličkových kolikách na
utíšenie bolesti, na prekonanie kŕčov
čriev a močových ciest, na utíšenie silného
kašľa, pri bronchitickej astme, na
zníženie potenia a slinenia, v očnom
lekárstve na rozšírenie zrenice. Pre obsah
skopolamínu v koreňoch ľuľkovca sa
tieto úspešne používajú pri mozgových
porážkach po prekonaní encefalitídy,
Parkinsonovej choroby.
Liečenie spavej choroby vínnym extraktom
z koreňa ľuľkovca dostalo názov
„Cura bulgara" (tzv. bulharská kúra),
ktoré objavil ľudový liečiteľ Ivan
Rajev z obce Šipka. Lepší efekt dosahovaný
liečením podľa I. Rajeva v porovnaní
s liečením čistým atropínom, sa
vysvetľuje prítomnosťou alkaloidov so
silnejším centrálnym účinkom (najmä
skopolamínu) obsiahnutých v koreňoch,
ako aj prítomnosťou sprievodných látok
ako triesloviny, pektíny, škrob a iné,
ktoré spomaľujú pôsobenie alkaloidov,
t. j. zabezpečujú ich postupné pôsobenie.
Pre veľkú toxicitu ľuľkovca sa vo
Marena je trváca bylina s plazivými
koreňmi a štvorhrannou, na hranách
pichľavou stonkou vysokou do 1,5 m
a hrubou okolo 5 mm. Listy sú kopijovité,
praslenové — po 4—6 v jednom uzle
stonky. Kvety sú žltozelené, drobné
a vytvárajú súkvetia — okolíky. Plod je
šťavnatý, veľký ako hrachové zrno, zo
začiatku červený, po dozretí čierny. Koreň
je červenkastý, hrubý okolo 10 mm,
uzlatý, s mnohými vedľajšími korienkami.
Marena pochádza z južnej Európy,
u nás sa kedysi pestovala a miestami sa
nachádza zdivená. Dnes sa v našich
oblastiach sotva vyskytuje.

Ľuľkovec zlomocný

2010-05-10T00:20:00.000-07:00

Atropa bella-donna L.
Ľuľkovité — Solanaceae
Droga. List a koreň ľuľkovca — Folium
et radix belladonnae.
Listy zbierame v čase kvitnutia (jún —
august) v suchom počasí. Zbierame ich
niekoľkokrát, najskôr oddeľujeme dolné
listy, neskôr aj horné s časťami
stopiek (nie väčšími ako 20 mm). Týmto
spôsobom získame kvalitnú drogu. Listy
sušíme v tieni alebo v sušiarni pri teplote
do 50 °C, aby sa zachovala farba rastliny
a obsah alkaloidov. Vysušené listy sú na
líci tmavozelené, na rube svetlozelené
s charakteristickým pachom a horkou
chuťou.
Zbierame aj korene dvoj až päťročných
rastlín. Vykopávame ich začiatkom
jesene po dozretí plodov (september—
október). Korene očistíme od pôdy,
umyjeme, väčšie naštiepame a sušíme
v tieni alebo v sušiarni pri teplote do
50 °C. Vysušené korene sú zvonka žltkastosivé,
zvnútra biele, sladkasté a neskôr
horké so slabou omamujúcou vôňou.
Balia sa do konopných vreciek
alebo balíkov. Uskladňujú sa na tienistom,
vzdušnom a suchom mieste. Vysušené
listy môžu mať vlhkosť najviac do
13 %.

Účinok a použitie

2010-05-07T06:27:00.000-07:00

Protizápalový
a spazmolytický účinok ľubovníka vyvolávajú
najmä flavónové glykozidy, ktoré
upokojujú sliznicu úst, žalúdka a čriev,
účinkujú pri hyperacidite, gastritíde
a žalúdočných vredoch. Ľubovník tonizuje
(posilňuje) nervovú sústavu pri
neuróznych, depresívnych stavoch
Ľuľkovec je trváca bylina s krátkym,
hrubým podzemkom a dobre rozvinutým
hlavným koreňom. Stonka je zelenohnedá,
rovná, v hornej časti rozkonárená.
Listy sú tenké, jemné, stopkaté
s vajcovitými celistvookrajovými čepeľami,
dlhé do 0,20 m a široké do 0,10 m.
Dolné listy sú striedavé, horné sú po
dvoch, pričom jeden z nich je podstatne
menší. Listová čepeľ je holá (chĺpky sú
iba na rubovej strane popri žilkách a na
listovej stopke). Kvety sa nachádzajú po
jednom alebo po niekoľko v pazuchách
a stiesnenosti, pri psychovegetatívnych
syndrómoch, strachovej neuróze a nespavosti.
Antimikrobiálny účinok drogy
je vyvolaný obsahom fytoncídov, ktoré
sú aktívne vo vzťahu s baktériami.
Droga sa používa zvonka vo forme
olejového výťažku pri liečení vredov
a zle sa hojacich rán. Predpisuje sa tiež
pri žlčových a obličkových kameňoch,
ochoreniach pečene, pri ranách po popáleninách,
pri zápale sedacieho nervu
i ako diuretický prostriedok.
Drogu používame vo forme odvaru
alebo olejového výťažku. Dve polievkové
lyžice suchej vňate ľubovníka bodkovaného
zalejeme 400 ml vriacej vody
a varíme 5 minút. Necháme vylúhovať
1 hodinu. Po precedení odvar užívame
trikrát denne 120 ml po jedle. Olejový
výťažok sa pripravuje zo 100 g drogy,
ktorá sa nechá vylúhovať v 500 g olivového
oleja aspoň 10 dní na svetle (môže
byť aj na slnku). Z výťažku užívame dve
čajové lyžičky ráno, na obed a večer,
vždy pred jedlom.
horných listov. Sú obojpohlavné, visiace,
bledohnedé alebo bledofialovohnedé.
Kalich je päťdielny, koruna je zrastená,
rozšírená k hornému okraju s piatimi
tyčinkami, ktoré sú dolu štetinovité.
Semenník je jeden. Plod je čiernofialová,
lesklá bobuľa s mnohými drobnými
a drsnými semenami. Celá rastlina je
jedovatá!
Ľuľkovec rastie na humóznych vlhkých
pôdach, najmä na rúbaniskách
a okrajoch riedkych lesov, na svahoch,
v stredných nadmorských výškach.

Rostlinná magie

2010-05-06T00:17:00.000-07:00

stojné, sediace, elipsovité až kopijovité,
celistvookrajová, dlhé 10—30 mm. Pri
pohľade proti svetlu vyzerajú bodkované
(perforované), čo zapríčiňujú žliazky
so silicou nachádzajúce sa v mezofyle
listov. Kvety vytvárajú na vrcholoch
stoniek vrcholíkové súkvetia. Kalich je
zložený z 5 podlhovastých, celistvookrajových
lístkov. Kvet má 5 voľných,
žltých korunných lupienkov. Plod je
vajcovitá, trojpuzdrová tobolka. Rastlina
kvitne v lete (máj-august).
Ľubovník rastie na suchých aj mokrých
miestach, najmä v riedkych hájoch,
rúbaniskách, na okrajoch ciest a polí,
v krovinách a trávnatých miestach.
Droga. Vňať ľubovníka — Herba
hyperici.
Nadzemnú časť rastliny zbierame v čase
kvitnutia (máj-august). Odrezávame
45. Ľubovník bodkovaný — Hypericum perforatum L.
Ľubovníkovité — Hypericaceae
horné časti stoniek, a to 0,20 m od
vrcholu. Vňať viažeme do zväzkov a sušíme
v tieni alebo v sušiarni pri teplote
do 45 °C. Vysušená vňať je zelená, kvety
sú žlté. Vňať má živicovú vôňu a je
horkastá. Droga môže mať vlhkosť najviac
12 %.
Chemické zloženie. Ľubovník obsahuje
hypericín a pseudohypericín
(koncentrované antracénové deriváty),
katechínové triesloviny (do 10 % ) , flavónové
glykozidy hyperozid, rutín
a kvercitrín, zelenkastú živicu (v jej
zložení sú zastúpené najmä seskviterpény),
kyselinu askorbovú, fytoncídy, živice,
veľa karoténu a stopy kyseliny nikotínovej.

Rostlinná magie

2010-05-04T23:52:00.000-07:00

Ľan pochádza z Blízkeho východu. Je
to veľmi stará pestovaná rastlina. Pestuje
sa v poľných podmienkach ako technická
plodina na získavanie vlákien. Ľan
je pomerne náročný na pôdu.
Droga. Semeno ľanu — Semen lini.
Semená ľanu zbierame v plnej zrelosti
a sušíme na slnku alebo v sušiarni pri
teplote do 45 °C. Semená sú ploské,
žltohnedé, bez vône a zápachu a pri
požutí sú slizovité a mastné. Uskladňujú
sa na tienistom, vzdušnom a suchom
mieste. Môžu mať vlhkosť najviac do
13 %.
Chemické zloženie. Droga obsahuje
slizovité látky (okolo 6 % — sú
zastúpené najmä v šupke semena, preto
sa semená používajú celé), pektín, mastný
olej (30 až 40 %) zložený z glyceridov
kyseliny linolovej, linolénovej
a izolinolénovej, kyanogénny glykozid
linamarín (1,5 %) enzým linamarázu,
44. Ľan siaty — Linum usitatissimum L.
Ľanovité — Linaceae
okolo 20 — 25 % proteínov, sacharidy,
karotén a iné.
Účinok a použitie. Semená majú
laxatívny (prečisťujúci), mucilaginózny
(hlienotvorný) a protizápalový účinok.
Predpisuje sa pri zápche (konstipacii)
— zväčšuje objem fekálnej hmoty a týmto
spôsobom účinkuje prečisťujúco.
Dobrý účinok majú semená ľanu pri
zápaloch dýchacích ciest (suchý kašeľ,
bronchiálny katar), tráviaceho ústrojenstva
(žalúdka, čriev) a močových ciest
(zápaly a kamene v močovom mechúri
a obličkách). Zvonka sa používa pri
popáleninách, zápaloch sliznice a kože,
opuchlinách a vredoch (obklad).
V ľudovom liečiteľstve sa semená ľanu
používajú aj pri hyperacidite, zachrípĽubovník
je trváca bylina so vzpriamenou,
v hornej časti silne rozkonárenou,
okrúhlou, červenkastou stonkou
vysokou 0,50-0,60 m. Listy sú protinutí,
pri prostate, žlčníkových kameňoch,
cukrovke a iných.
Rozdrvené ľanové semená alebo ľanová
múčka sa používajú vo forme
obkladov (zmieša sa s horúcou vodou
a nanesie na gázu). Ľanový olej zmiešaný
s rovnakým množstvom bielka alebo
vápennej vody veľmi dobre účinkuje pri
ranách z popálenín. Na vnútorné použitie
pripravujeme z ľanového semena
studený výťažok (jednu až dve polievkové
lyžice semena zalejeme 200 ml studenej
vody a necháme vylúhovať 2—3
hodiny) alebo odvar (dve polievkové
lyžice semena zalejeme 600 ml vriacej
vody a varíme 10 minút). Odvar užívame
šesťkrát denne 80 ml 15 minút pred
jedlom a 30 minút po jedle.

Rostlinná magie

2010-05-02T09:36:00.000-07:00

Chemické zloženie. Korene lopúcha
obsahujú polysacharidy, inulín (do
45 % ) , proteíny (okolo 12 % ) , glykozid
arkciín, éterický olej (do 0,17 % ) , kyselinu
palmitovú a stearovú, slizovité látky,
triesloviny, horčiny, bielkoviny, sitosterín,
stigmasterín, živice, tuky, sulfáty
a fosfáty vápnika, draslíka a horčíka
a iné. Listy obsahujú éterický olej,
slizovité látky, triesloviny a kyselinu
askorbovú (do 350 mg%).
43. Lopúch väčší — Arctium lappa L.
Astrovité — Asteraceae
Účinok a použitie. Droga má diuretický,
potopudný a antibakteriálny
účinok, zlepšuje látkovú výmenu, dobre
účinkuje pri dne, cukrovke, obličkových
a močových kameňoch, gastritíde, žalúdočných
vredoch, zápaloch ústnej dutiny,
ochoreniach kĺbov a artrózach rozličného
pôvodu, niektorých kožných
ochoreniach, dermatitíde a ekzémoch
(vo forme obkladov).
V ľudovom liečiteľstve sa korene lopúcha
odporúčajú pri reumatizme, hemoroidoch,
malárii, žalúdočných bolesĽan
je jednoročná bylina s holou, valcovitou
stonkou, na vrchu rozkonárenou,
vysokou do 1,5 m. Listy sú kopijovité,
striedavé. Kvety sú jasnomodré alebo
fialové, so stopkami, na vrchole stonky
zložené do riedkych strapcov. Kalich aj
koruna sú päťpočetné s piatimi tyčinkami.
Plod je pukajúca tobolka s mnohými
tiach a meteorizme, na zosilnenie a proti
vypadávaniu vlasov, po poraneniach
a odreninách (zvonka).
Výťažok z lopúchových koreňov
s koncentrovaným alkoholom (1 : 10) sa
používa na rozotieranie pri reumatizme
a výťažok s olivovým olejom (1 : 10) pri
vypadávaní vlasov. Dve čajové lyžičky
nadrobno porezanej drogy zalejeme
400 ml vriacej vody. Necháme vylúhovať
6 hodín. Precedený zápar užívame
trikrát denne 80—120 ml pred
jedlom.
svetlohnedými, lesklými semenami.
Rastlina kvitne v júni.

byliny

2010-04-30T03:34:00.000-07:00

Koreň lopúcha — Radixbardanae
(arctii lappae).
Zbierame korene jednoročných rastlín.
Vykopávame ich na jeseň (október-
—november) alebo skoro na jar (marec).
Korene dvojročných rastlín nepoužívamechúra,
uretritíde. Predpisuje sa aj ako
protizápalový prostriedok pri zápaloch
dýchacích ciest, funkčných ochoreniach
žalúdka a čriev i ako choleretický prostriedok.
Zistený je aj utišujúci a spazmolytický
účinok.
V ľudovom liečiteľstve sa používa na
kúpele pri neurózach a na kloktanie
hrdla a ústnej dutiny. Vnútorne používame
lipový kvet vo forme záparu
z dvoch až troch čajových lyžičiek drogy
a 250 ml vriacej vody. Necháme vylúhovať
20 minút, precedíme a naraz vypijeme
(dve až tri šálky denne).
me ako drogu, pretože sú drevnaté
a duté. Jednoročná rastlina sa odlišuje
tým, že nevytvára stonku, ale iba listy,
no dvojročné rastliny majú kvetonosnú
stonku. Korene sú dlhé a krehké. Po
vykopaní ich umyjeme a narežeme na
kusy dlhé do 150 mm. Sušia sa v tieni
alebo v sušiarni pri teplote do 40 °C.
Vysušené korene sú tmavohnedé, vnútri
sivožlté. Sú horké, nevôňajú a nezapáchajú.
Uskladňujú sa na suchom
a vzdušnom mieste. Môžu mať vlhkosť
najviac 12 %.

Květy lípy

2010-04-27T08:06:00.000-07:00

Chemické zloženie. Lipový kvet
obsahuje éterický olej (0,04—0,1 % ) ,
Lipa veľkolistá — Tilia platyphyllos SCOP.
Lipa malolistá — Tilia cordata MILL.
ktorého hlavnou zložkou je seskviterpénový
alkohol farnezol, slizovité látky
(v listeni), triesloviny, flavonoidy (kvercitrín,
astragalín, kempferol), tilirozid
(s potopudným účinkom), sacharidy,
kyselinu chlorogénovú, kávovú a kumarovú,
saponíny, karotén, vitamín C a iné
zložky.
Účinok a použitie. Hlavný účinok
lipového kvetu je potopudný, znižuje
teplotu a diuretický účinkuje pri chrípke,
bronchitickom katare, angíne, pneumónii
(zápale pľúc), horúčkovitých stavoch,
zápaloch obličiek a močového
Lopúch je dvojročná bylina so silne
rozkonárenou stonkou. Má dlhý, vretenovitý,
mäsitý, zvonka sivohnedý
a zvnútra biely koreň. Stonka dosahuje
výšku do 1,50 m (v prvom roku 0,90 m).
Lopúch rozvíja veľmi veľké prízemné
a menšie stonkové listy. Kvety sú čiernofialové,
zložené do úborov nachádzajúcich
sa na vrcholoch stoniek. Listene sú
zelené s dovnútra zahnutými háčikmi.
Kvety sú obojpohlavné, rúrkovité.
Lopúch je pomerne často sa vyskytujúca
rastlina od nížin až po podhorské
pásmo. Rastie na rumoviskách, smetiskách,
navážkach, neobrábaných pôdach,
po okrajoch ciest a polí, popri plotoch
a pod. Obľubuje najmä sprašovitú
pôdu.

2010-04-19T02:54:00.000-07:00

Celkový objem krvi sa zvyšuje, v dôsledku
čoho sa zvyšuje neutralizačná a pufrovacia kapacita
krvi. Trénovaný organizmus vie preto odbúrať väčšie
množstvo kyslých odpadových produktov, čo obmedzuje
vznik pocitov únavy. Vplyvom pravidelnej vytrvalostnej
aktivity klesá hladina triglyceridov a cholesterolu v krvi.
Pri zaťažení u trénovaných sa využíva z krvi väčšie množstvo
kyslíka. Hladina kyseliny mliečnej a vodíkových iónov
pri submaximálnom zaťažení stúpa o to menej, čím je
človek lepšie trénovaný.
Priaznivé adaptačné zmeny vznikajú i na dýchacom systéme.
Hrudník trénovaných ľudí je širší, dýchacie svalstvo
lepšie vyvinuté. Pľúca vedia preventilovať väčšie množstvo
vzduchu, a tým dodať organizmu viac kyslíka. Trénovaní
dýchajú ekonomickejšie, pomalšie a hlbšie. V dôsledku
toho majú tiež podstatne väčšie rezervy na vykonávanie
náročnej vytrvalostnej pohybovej aktivity.
Pri pravidelnej pohybovej aktivite vznikajú významné
adaptačné zmeny na vegetatívnom nervovom systéme.
V dôsledku trénovanosti vegetatívny systém dokáže lepšie
a rýchlejšie kryť nároky ostatných orgánov. Tie sa vedia
rýchlejšie prispôsobiť požiadavkám, ktoré na ne kladie intenzita
pohybovej aktivity i zotavovanie. Hlavne pri vytrvalostnom
tréningu dochádza k preladeniu organizmu
parasympatikotonicky. Najvýznamnejšie sa to prejavuje
v spomalenej činnosti srdca a dýchania.
Ďalšie adaptačné zmeny prebiehajú na žľazách s vnútorným
vylučovaním. Týka sa to najmä kôry nadobličiek,
ktorá produkuje kortikoidy. Menšie zmeny vznikajú na
hypofýze, podžalúdkovej a štítnej žľaze, ako i na ostatných
orgánoch. Ich sledovanie sa s pokrokom medicíny rozšíri,
čím sa získajú nové poznatky svedčiace o kladnom preventívnom
vplyve pravidelnej pohybovej aktivity na zdravotný
stav.

2010-03-16T05:08:00.001-07:00

V ľudovom liečiteľstve sa droga odporúča
pri dne, vodnatielke ako diuretický
prostriedok, pri syfilise, malárii, na regulovanie
menštruácie, pri kožnej tuberkulóze,
brušnom týfuse, pri rakovine
kože, psoriáze, impetigu a mliečna
šťava sa používa na odstraňovanie bradavíc.
Levanduľa je poloker z rozkonárenou,
štvorhrannou stonkou vysokou do
0,60 m. Listy sú sediace, čiarkovité,
protistojné a plstnaté. Kvety majú modrú
korunu a kalich, ktoré sú tiež plstnaté,
príjemne voňajú a majú slabo horkastú
chuť. Kalich je rúrkovitý. Plod je štvorsemenná
tvrdka s čiernymi, lesklými
semenami. Rastlina je medonosná.
Levanduľa sa u nás v divej forme
nenachádza. V menšom množstve sa
pestuje v záhradkách. Jej domovinou je
Stredomorie.
Droga. Kvet levandule — Flos lavandulae.
Liečenie preparátmi z lastovičníka
väčšieho môžeme robiť len pod lekárskou
kontrolou. Väčšie dávky vyvolávajú
otravy (symptómy otravy sú: veľký
smäd, bolesti hlavy a žlčníka, závraty,
halucinácie).
Kvety levandule zbierame v čase kvitnutia
(júl-august). Sušia sa v tieni alebo
v sušiarni pri teplote do 35 °C. Potom ich
rozdrvíme a preosejeme. Vysušená droga
je modrá alebo fialovomodrá, príjemne
vonia a má horkú chuť. Uskladňuje sa
na vzdušnom, suchom a tienistom
mieste.

Vňať lastovičníka — Herba chelidonii.

2010-02-02T07:24:00.000-08:00

Nadzemnú časť rastliny zbierame začiatkom
kvitnutia rastliny (máj-jún).
Vňať odrezávame 100 mm nad zemou
a pri ukladaní treba dávať pozor, aby sa
nepotlačila. Suší sa v tieni alebo v sušiarni
pri teplote do 60 °C so silnou ventiláciou.
Listy vysušenej rastliny sú na líci
svetlozelené a na rube sivé. Droga je
horká, nevonia a nezapácha. Uskladňuje
sa na tienistom, vzdušnom a suchom
mieste. Môže mať vlhkosť najviac
14%.
Chemické zloženie. Mliečna šťava
čerstvej rastliny obsahuje premenlivé
množstvo alkaloidov (do 3 % ) , ktoré sú
viazané predovšetkým s kyselinou chelidónovou,
prípadne soľami kyseliny jablčnej
a citrónovej. Alkaloidy lastovičníka
patria do troch základných skupín:
skupina protopínu so zástupcami alokryptopín
a protopín, skupina protoberberínu
a alkaloidom berberín a skupina
benzofenantridínu, ktorej zástupcami
sú chelidonín, chelerytrín, sanguinarín
a homochelidonín. Z nich je najdôležitejší
chelidonín, ktorý má najsilnejší
účinok a droga ho obsahuje do 0,4 %.
Okrem toho v droge sa nachádzajú
niektoré organické kyseliny, saponíny,
flavonoidy, vitamín C, provitamín A
a iné.
Účinok a použitie. Chelidonín lastovičníka
väčšieho má analgetický účinok
(podobný ako morfium), utišuje
centrálnu nervovú sústavu, bolesti a pôsobí
sedatívne (ukludňujúco). Sanguinarín
vo vysokých dávkach krátkodobo
účinkuje ako narkotikum s nasledujúcim
kŕčom, podporuje peristaltiku čriev
a aktivizuje vylučovanie slín. Protopín
utlmuje vegetatívnu nervovú sústavu
a tonizuje hladké svalstvo maternice.
Homochelidonín a chelerytrín majú močopudný
účinok. Spazmolytický účinok
(uvoľňujúci kŕče) lastovičníka väčšieho
sa nemôže porovnávať s účinkom papaverínu
a ľuľkovca. Je zistené, že zloženie
drogy nie je stále. Účinok je istý iba pri
použití čerstvej rastliny. Po šesťmesačnom
uskladňovaní drogy sa silne znižuje
analgetický účinok (utišujúci bolesť)
a po jednom roku sa úplne stráca.
Komplexne droga účinkuje spazmolytický,
reguluje pulz, znižuje krvný tlak,
má žlčopudný účinok a stimuluje (podporuje)
funkciu pečene.
Čerstvá droga a prípravky z nej sa
predpisujú pri ochoreniach pečene a žlčníka
(žltačka, žlčníková dyskinéza, žlčníkové
kamene), žalúdočnom alebo
črevnom katare, hnačke a ťažkostiach
pri trávení.

Vňať lastovičníka

2010-01-24T06:38:00.000-08:00

Droga. Vňať lastovičníka — Herba
chelidonii.
Nadzemnú časť rastliny zbierame začiatkom
kvitnutia rastliny (máj-jún).
Vňať odrezávame 100 mm nad zemou
a pri ukladaní treba dávať pozor, aby sa
nepotlačila. Suší sa v tieni alebo v sušiarni
pri teplote do 60 °C so silnou ventiláciou.
Listy vysušenej rastliny sú na líci
svetlozelené a na rube sivé. Droga je
horká, nevonia a nezapácha. Uskladňuje
sa na tienistom, vzdušnom a suchom
mieste. Môže mať vlhkosť najviac
14%.
Chemické zloženie. Mliečna šťava
čerstvej rastliny obsahuje premenlivé
množstvo alkaloidov (do 3 % ) , ktoré sú
viazané predovšetkým s kyselinou chelidónovou,
prípadne soľami kyseliny jablčnej
a citrónovej. Alkaloidy lastovičníka
patria do troch základných skupín:
skupina protopínu so zástupcami alokryptopín
a protopín, skupina protoberberínu
a alkaloidom berberín a skupina
benzofenantridínu, ktorej zástupcami
sú chelidonín, chelerytrín, sanguinarín
a homochelidonín. Z nich je najdôležitejší
chelidonín, ktorý má najsilnejší
účinok a droga ho obsahuje do 0,4 %.
Okrem toho v droge sa nachádzajú
niektoré organické kyseliny, saponíny,
flavonoidy, vitamín C, provitamín A
a iné.

Účinok a použitie

2010-01-03T14:59:00.001-08:00

. Kukuričné vlasy
zastavujú krvácanie, pretože obsahujú
vitamín K, ktorý zrýchľuje zrážanie
krvi tým, že zvyšuje množstvo protrombínu
v organizme. Predpisuje sa ako
prostriedok na zastavenie krvácania pri
maternicových krvácaniach, krvácaniach
z nosa a iné. Droga má tiež
močopudný a žlčopudný účinok pri
ochoreniach pečene a žlčníka (cholecystitída,
cholangitída a hepatitída). Mastný
olej z kukuričných blizien sa používa
na preventívne liečenie a liečenie aterosklerózy,
lebo znižuje hladinu cholesterolu
v krvi.
Ľudové liečiteľstvo odporúča drogu
ako močopudný prostriedok pri kameňoch
a piesku v obličkách a žlčníku, pri
zápalových ochoreniach obličiek, pri
cukrovke, vodnatielke, na zníženie
hmotnosti (znižuje chuť do jedla).
Kukuričné vlasy sa používajú vo forme
záparu alebo tekutého extraktu. Dve
polievkové lyžice nadrobno pokrájanej
drogy zalejeme 400 ml vriacej vody.
Varíme 3 minúty a precedíme. Zápar
užívame trikrát denne 80—120 ml pred
jedlom.
né a na rube modrozelené. Kvety sú
jasnožlté, zložené po štyroch až piatich
jednoduchých okolíkoch vyrastajúcich
v pazuchách horných listov. Tyčiniek je
veľa, semenník je dvojpuzdrový. Plod je
valcovitá, jednopuzdrová, pukajúca še-
40. Lastovičník väčší — Chelidonium majus L.
Makovité — Papaveraceae
šula. Semien je väčší počet a sú drobné.
Celá rastlina obsahuje žltooranžovú
mliečnu šťavu. Kvitne v máji až júni.
Lastovičník rastie na vlhkých miestach,
v riedkych hájoch, na okrajoch
ciest, na rumovoviskách a kamenitých
miestach, najmä na pôdach s vyšším
obsahom dusíka.

2009-06-04T05:54:00.000-07:00

Účinok a použitie. Kukuričné vlasy
zastavujú krvácanie, pretože obsahujú
vitamín K, ktorý zrýchľuje zrážanie
krvi tým, že zvyšuje množstvo protrombínu
v organizme. Predpisuje sa ako
prostriedok na zastavenie krvácania pri
maternicových krvácaniach, krvácaniach
z nosa a iné. Droga má tiež
močopudný a žlčopudný účinok pri
ochoreniach pečene a žlčníka (cholecystitída,
cholangitída a hepatitída). Mastný
olej z kukuričných blizien sa používa
na preventívne liečenie a liečenie aterosklerózy,
lebo znižuje hladinu cholesterolu
v krvi.
Ľudové liečiteľstvo odporúča drogu
ako močopudný prostriedok pri kameňoch
a piesku v obličkách a žlčníku, pri
zápalových ochoreniach obličiek, pri
cukrovke, vodnatielke, na zníženie
hmotnosti (znižuje chuť do jedla).
Kukuričné vlasy sa používajú vo forme
záparu alebo tekutého extraktu. Dve
polievkové lyžice nadrobno pokrájanej
drogy zalejeme 400 ml vriacej vody.
Varíme 3 minúty a precedíme. Zápar
užívame trikrát denne 80—120 ml pred
jedlom.
né a na rube modrozelené. Kvety sú
jasnožlté, zložené po štyroch až piatich
jednoduchých okolíkoch vyrastajúcich
v pazuchách horných listov. Tyčiniek je
veľa, semenník je dvojpuzdrový. Plod je
valcovitá, jednopuzdrová, pukajúca še-
Lastovičník väčší — Chelidonium majus L.
Makovité — Papaveraceae
šula. Semien je väčší počet a sú drobné.
Celá rastlina obsahuje žltooranžovú
mliečnu šťavu.

2008-11-26T07:29:00.001-08:00

Droga. Blizny kukurice — Stigmata
maydis.
Ako droga sa používajú blizny kukurice
spolu s čnelkami (tzv. kukuričné
vlasy). Čnelky zbierame po opelení v čase
mliečnej zrelosti zŕn. Sušia sa rýchlo
v tieni pri teplote do 40 °C. Vysušená
droga je žltohnedá alebo zlatistohnedá,
slabo charakteristicky vonia a má sladkastú
chuť. Čnelky sú dlhé 0,20 m a hrubé
0,1 mm a sú zakončené rozdvojenou
bliznou. Droga sa uskladňuje na tienistom,
suchom a vzdušnom mieste.
Chemické zloženie. Droga obsahuje
látku podobnú vitamínu K3 (do
1600 biologických jednotiek na 1 g),
ktorá je derivátom filochinónu a má
antihemoragický (protikrvácavý) účinok.
Obsahuje tiež saponíny (2 — 3 % ) ,
triesloviny (11-13 % ) , flavonoidy a ži-
Lastovičník je trváca bylina vysoká do
1 m s rovnou, v hornej časti rozkonárenou
stonkou. Dolné listy majú stopky,
horné sú sediace. Čepele listov sú krehké,
nepárno perovito strihané na päť
dielov, s hrboľatým rubom, na líci zelevičnaté
látky, tiež vitamín C, kyselinu
pantoténovú, sitosterol, stigmasterol,
neprebádaný alkaloid, éterický a mastný
olej, inozit a iné.

2008-10-09T00:39:00.000-07:00

Chemické zloženie. Odležaná
droga obsahuje antrachinóny viazané na
sacharidy, ale aj voľné — glukofrangulín,
frangulín, frangulo-emodín, izoemodín,
kyselinu chryzofánovú a frangulovú, alkaloidy,
kyselinu jablčnú, živicu, malé
množstvo ramnocerínu (ester kyseliny
cerotínovej s ramnózou), fytosterínový
alkohol ramnol, horčiny, ktoré spôsobujú
silne horkú chuť drogy.
Glukofrangulín (7%) je amorfný svetlooranžový
prach. Pri zahrievaní so zriedenou
kyselinou sírovou sa rozpadá na
frangulo-emodín a sacharidovú zmes,
ktorá sa skladá z 1 molekuly ramnózy
a 1 molekuly glukózy. Pri enzymatickej
hydrolýze sa glukofrangulín rozpadá na
ramnozid, frangulín a molekulu glukózy.
Silný purgatívny účinok (preháňajúci) je
spôsobený glukofrangulínom, frangulín
má slabší purgatívny účinok.
Čerstvá kôra krušiny jelšovej neobsahuje
glukofrangulín a volné antrachinóny,
no obsahuje veľa antrónov, ktoré
majú vedľajšie účinky (zvracanie, nevoľnosť).
Pre tieto vlastnosti čerstvá droga
nie je vhodná na použitie.
Účinok a použitie. Purgatívny účinok
drogy je spôsobený antrachinónovými
glykozidmi krušiny jelšovej. Pri
vnútornom použití pod vplyvom enzýmov
tráviaceho ústrojenstva sa uvoľňujú
emodín a kyselina chryzofánová, ktoré
zosilňujú peristaltiku hrubého čreva,
pričom nedráždi sliznicu tenkého čreva.
Preto sa aj kôra krušiny jelšovej považuje
za jemný zoslabujúci prostriedok (na
chudnutie). Účinok je podobný ako pri
rebarbore. Droga sa používa pri chronickej
zápche, atónii čriev, spastickej
kolitíde, zápche v tehotenstve a hemoroidoch.
V ľudovom liečiteľstve sa odporúčajú
aj zrelé plody krušiny jelšovej, ktoré sa
používajú ako protihlístový prostriedok
a tiež pri ochoreniach pečene.
Kôra krušiny sa používa vo forme
odvaru. Jednu polievkovú lyžicu drogy
zalejeme 500 ml vriacej vody a varíme
10 minút. Užívame 100 ml trikrát denne
pred jedlom. Droga sa používa aj vo
forme výťažku. Jednu až dve čajové
lyžičky drogy zalejeme 200 ml studenej
vody. Necháme odstáť 12 hodín. Po
precedení užívame 80—100 ml ráno
a večer.
Poznámka. Kôra krušiny jelšovej je
zahrnutá do liekopisov 18 krajín.
39. Kukurica siata — Zea mays L.
Lipnicovité — Poaceae
Kukurica je jednoročná bylina s priamym,
nerozkonáreným steblom dosahujúcim
dĺžku 3 m. Vytvára uzly a internódia
a vnútro je vyplnené dreňou. Listy sú
široko kopijovito čiarkovité, celistvookrajové
s pozdĺžnou žilnatinou a so steblom
spojené širokou pošvou. Kukurica
je jednoročná rastlina s jednopohlavnými
kvetmi. Samčie sa nachádzajú na
vrchole stebla a vytvárajú väčšiu metlinu,
samičie sú viacpočetné, zložené do
šúľka v dolnej časti stebla. Šúľok je
zakrytý listeňmi. Z každého samičieho
kvetu vyrastá až 0,20 m dlhá nitkovitá
Čnelka s bliznou. Blizny vyrastajú von zo
šúľka a vytvárajú tzv. kukuričné vlasy.
Plod je zrno. Rastlina kvitne v júli až
auguste.
Kukurica pochádza z Ameriky, presnejšie
z územia dnešného Mexika. Do
Európy bola dovezená na prelome 15.
a 16. storočia a na naše územie v 17.
storočí. Vo väčšej miere sa pestuje
v južnejších, teplejších oblastiach našej
krajiny ako významná kŕmna obilnina.
V niektorých krajinách sa pestuje aj ako
chlebová obilnina.

2008-10-07T00:08:00.000-07:00

Chemické zloženie. Plody kôpru
obsahujú éterický olej (2,4—4 % ) , ktorý
sa skladá z karvónu, limonénu, felandrénu,
terpinénu, myristicínu, apiolu, ďalej
obsahuje proteíny a kumaríny, kyselinu
ferulovú, kávovú a chlorogénovú, mastný
olej a iné.
Účinok a použitie. Plody kôpru
tonizujú sliznicu žalúdka a účinkujú
vetropudne (karminatívne), diureticky,
spazmolyticky, sedatívne a podporujú
tvorbu mlieka. Droga sa používa pri
ľahkých formách arteriálnej hypertónie,
preventívne pri stenokardii, srdcovej
angíne, nespavosti, meteorizme, črevných
kolikách, ďalej sa používa na zvýšenie
mlieka dojčiacich matiek, na zvýšenie
chuti do jedla a na zlepšenie
trávenia.
Plody používame vo forme záparu. Tri
až šesť čajových lyžičiek rozdrvených
plodov kôpru zalejeme 400 ml vriacej
vody. Necháme vylúhovať 1 hodinu. Po
precedení užívame 60—120 ml trikrát
denne po jedle.
Môžu sa užívať aj nadrobno rozdrvené
plody — po 1 g s troškou vody trikrát
denne alebo silica 10—15 kvapiek trikrát
denne, ktoré sa nakvapkajú na
kocku cukru.
38. Krušina jelšová — Frangula alnus Mill.
Rešetliakovité - Rhamnaceae
Krušina je ker vysoký od 2 do 6 m. Kôra
je sivohnedá s bledými škvrnami (pod
hornou vrstvou kôry sa nachádza červená
vrstva, podľa ktorej sa dá ker identifikovať).
Listy sú oválne, celistvookrajová,
striedavé, so slabo chlpatými stopkami
a šiestimi až ôsmimi žilkami z dvoch
strán hlavnej žily. Kvety sú zelenkastobiele,
obojpohlavné a nachádzajú sa
v pazuchách listov. Kvet má päťpočetný
kalich, päťpočetnú korunu a päť tyčiniek.
Plod je šťavnatá kôstkovica s piatimi
semenami, zo začiatku zelený, neskôr
sčervenie a po dozretí sčernie. Rastlina
kvitne v júni a júli.
Krušina rastie najmä na vlhkých miestach
v krovinách, na okrajoch vodných
tokov a močarísk spolu s jelšami a vŕbami.
Vyžaduje kyslú pôdu.
Droga. Kôra krušiny — Cortex frangulae.
Zbierame kôru z kmeňa a z konárov
skoro na jar (marec—apríl), pred vypučaním
listov v období prúdenia miazgy.
Na kôre urobíme prstencové nárezy vo
vzdialenosti 300 mm jeden od druhého
a potom ich spájame pozdĺžnym rezom.
Pozbieraná kôra má hrúbku 2 mm. Suší
sa v tieni alebo v sušiarni pri teplote do
100 °C. Pri sušení je dôležité predísť
stáčaniu kôry, aby kôra mala väčšiu
dotykovú plochu so vzduchom, v opačnom
prípade kôra sčernie a začne plesnivieť.
Vysušená kôra je zvonka bledohnedá,
má horkoštipľavú chuť, nevonia a nezapácha.
Kôra je hygroskopická, preto
sa musí uskladňovať v suchých a vzdušných
miestnostiach. Hneď po vysušení
droga nie je vhodná na liečenie. Môže sa
používať po jednoročnom uskladnení na
suchom mieste, alebo sa nahreje pri
teplote 100 °C počas 1 hodiny. Pri týchto
podmienkach sa zloženie drogy nemení
a vznikajú dôležité liečivé antrachinóny.
Farmaceutickú drogu tvoria
rúrkovité alebo žliabkovité kusy kôry.
Uskladňuje sa na suchom, vzdušnom
a tienistom mieste. Môže mať vlhkosť
najviac 13 %.

2008-08-11T03:44:00.001-07:00

Droga sa vnútorne používa vo forme
záparu. Dve polievkové lyžice nadrobno
porezanej drogy z kostihoja lekárskeho
zalejeme 400 ml vriacej vody. Necháme
vylúhovať 8 hodín a získaný výťažok
precedíme. Tú istú drogu znovu zalejeme
200 ml vriacej vody. Varíme 3 minúty
a po vychladnutí precedíme. Obidva
výťažky zmiešame, aby sme získali dávku
na jeden deň, ktorá sa po hitoch
používa každé 2 hodiny. Odvar na vonkajšie
použitie sa pripravuje z 20 g
drogy a 400 ml vriacej vody. Varíme 10
minút na slabom ohni. Necháme vylúhovať
30 minút a precedíme. Odvar používame
na obklady a výplachy.
Poznámka. Pretože obsahuje pyrolizidínové
alkaloidy, ktoré pôsobia toxicky
na pečeň, droga sa neodporúča na dlhodobé
používanie!
37. Kôpor voňavý — Anethum graveolens L.
Mrkvovité - Apiaceae
Kôpor voňavý je jednoročná bylina.
Stonka je rovná, valcovitá, hladká, tmavozelená
s bielymi, tenkými a pozdĺžnymi
pásikmi, v hornej časti rozkonárená.
Listy sú dva až trikrát perovito strihané
s mnohodielnymi tŕňovito končistými
lístkami. Kvietky sú žlté, drobné, zložené
do veľkých okolíkov, dvadsať až
päťdesiatpočetné. Kvety majú malý kalich
a korunné lupienky sú zahnuté
dovnútra. Plody sú okrúhle dvojnažky
s piatimi pozdĺžnymi rebrami — vnútorné
rebrá majú ostré hrany. Kôpor kvitne
v júli až v auguste.
V južnej Európe rastie kôpor divo.
U nás sa pestuje ako vňaťová zelenina
v záhradkách. Na pôdu a stanovište nie
je náročný.
Droga. Plod kôpru — Fructus
anethi.
Používa sa nadzemná časť. Nadzemné
časti kosíme krátko pred plnou zrelosťou.
Po vymlátení plody rozostelieme na
tenkú vrstvu a sušíme. Drogu uskladňujeme
vo vreciach na suchom a vzdušnom
mieste.

2008-08-07T06:03:00.000-07:00

Koreň rastliny zbierame na jar (marec),
koncom leta (august) alebo na
jeseň (november). Vykopané korene
očistíme, umyjeme a hrubšie narežeme.
Sušíme v tieni alebo v sušiarni pri teplote
do 60 °C. Sušíme rýchlo, lebo pri pomalom
sušení koreň zvnútra sčernie. Vysušený
koreň je zvonka čierny a zvnútra
biely so špecifickou vôňou a nepríjemnou
chuťou. Uskladňuje sa na tienistom,
vzdušnom a suchom mieste.
Chemické zloženie. Táto droga
obsahuje purínový derivát alantoín
(0,6-0,8 % ) , alkaloidy (konsolidín, liziokarpín
a cynoglozín), triesloviny
(4-6,5 % ) , cholín, slizovité látky, glykozidy,
škrob, inulín, živice, asparagín
( 1 - 3 % ) , éterický olej a iné.
Účinok a použitie. Droga účinkuje
protizápalovo, stimuluje rast buniek
a podporuje regeneráciu tkanív pri kostných
zápaloch, osteomyelitíde, poraneniach,
vykĺbeninách, neuralgii po poranení,
stavoch po amputácii, pri zle zrastajúcich
a hlbokých ranách, pri hnisavých
ranách (hnisavej tonzilitíde a vredoch),
žalúdočných a dvanástnikových
vredoch. Prípravky z drogy účinkujú
adstringentne, zmäkčujúco a odkašliavajúco,
pri ochoreniach sliznice dýchacích
ciest (zvlášť v detskom lekárstve),
pri gastritíde a žalúdočných ťažkostiach.
V ľudovom liečiteľstve sa droga odporúča
pri kašli, bronchitíde, tuberkulóze,
maternicových á pľúcnych krvácaniach,
ranách v ústach a v hrdle, krvácaní
ďasien, lymfatických opuchlinách, všetkých
druhoch poranení, zlomeninách
a zápaloch.

2008-08-01T12:31:00.001-07:00

Dve polievkové lyžice nadrobno porezanej
32. Kapusta čierna — Brassica nigra (L.) KOCH.
Kapustovité — Brassicaceae
Kapusta čierna je jednoročná bylina
s 1 m vysokou, rovnou a v hornej časti
rozkonárenou stonkou. Listy sú v dolnej
časti stonky nepárno perovito zložené,
nerovnomerne zúbkaté s dlhými stopkami
a v hornej časti sú kopijovité, celistvookrajová
a zúbkaté. Kvety sú žlté
a zložené do koncových strapcov. Kalich
aj koruna sú štvorpočetné, tyčiniek je
šesť. Plod je štvorhranná šešuľa. V šešuliach
sa nachádza štyri až osem hnedých
alebo hnedočiernych guľatých semien.
Pre kapustu čiernu je charakteristické,
že jej semená neobsahujú škrob, čo
pomáha pri identifikácii drogy. Rastlina
kvitne od mája do októbra.
Rastlina pochádza zo Stredomoria.
Pestuje sa na roliach, ale rastie aj v divej
forme na medziach, popri cestách, na
rumoviskách, úhoroch, i ako burina
v iných kultúrach.
Droga. Semeno kapusty čiernej
— Semen sinapis (nigrae).
Droga predstavuje vysušené semená
kapusty čiernej. Nadzemnú časť rastliny
kosíme pred dozretím semena. Plodonosné
časti stonky spolu so šešuľami
alebo celé stonky kosíme, keď šešule
začínajú žltnúť a semená v nich začínajú
tmavnúť. Pokosené rastliny viažeme do
zväzkov, necháme dozrieť, dosušíme na
slnku alebo vo vzdušných prístreškoch
a potom vymlátime semeno. Semená
prečistíme prefúkaním a osievaním. Dosušíme
ich tak, že ich rozsypeme na
tenkú vrstvu vo vzdušnom prístrešku
a občas ich premiešame lopatkou.
Semeno kapusty čiernej je guľaté
s priemerom 1 — 1,5 mm a svetlé až
tmavohnedé. Majú olejovitú štipľavo
pálivú chuť. Po požutí je cítiť charakteristickú
vôňu rastliny, ktorú spôsobuje
éterický olej. Uskladňuje sa na tienistom,
vzdušnom a suchom mieste.
Chemické zloženie. Semeno kapusty
čiernej obsahuje mastný olej
(30 % ) , ktorý má zloženie: glyceridy
kyseliny erukovej (50 % ) , kyseliny olejovej
(25 % ) , citrónovej (20 %) a linolénovej,
palmitovej, arachovej (zostávajúcich
5 % ) . Droga obsahuje bielkovinové
látky (okolo 20 % ) , slizovité látky
(20 % ) , dimetylsulfid, sírouhlík, enzýmový
komplex myrozináza a iné. Dôležitá
zložka semena je glykozid sinigrín
(do 70 % ) , ktorý sa za prítomnosti vody
vplyvom enzýmu myrozináza hydrolyzuje
na alylizotiokyanát, kyslý síran
draselný a glukózu.
Účinok a použitie. Pri styku s pokožkou
a sliznicou kapustové semeno
spôsobuje silné dráždenie a sčervenanie
s pocitom tepla. Pri použití väčších
dávok droga spôsobuje pľuzgiere a niekedy
i vážnejšie poškodenie pokožky.
V dôsledku lokálneho použitia kapustového
oleja v miernych dávkach sa pokožka
v mieste použitia prekrvuje, pričom
sa uvoľňujú vnútorné zápalové
ohniská, zlepšuje sa dýchanie, stimulujú
sa vazomotorické (nervové) centrá,
zlepšuje sa srdcová činnosť a celkový
stav chorého organizmu. Okrem toho
droga stimuluje vylučovanie žlčovej šťavy.
Vo forme obkladov sa rozdrvené
semeno kapusty čiernej používa pri prechladnutí,
pneumónii, reumatizme,
akútnom kašli, ischiasi, dne, pri pichaní
a bolení v hrdle.
Semeno použité zvnútra účinkuje aj
pri nedostatku chuti do jedla, zápche,
žalúdočno-črevných ochoreniach, žlční-
kovej kolike a pri ochoreniach nervovej
sústavy (schizofrénia).
Obklad pripravíme z rovnakého
množstva rozdrveného semena kapusty
a pšeničnej múky, vlažnej vody
(20—30 °C) a malého množstva octu
(horúca voda dezaktivizuje enzýmy).
Obklady z kapusty čiernej nikdy nesmieme
nechať pôsobiť dlhší čas ako 15
minút. Za tento čas sčervenie pokožka
bez škodlivých účinkov. Na rozotieranie
sa používa kapustový olej rozpustený
v liehu (2 % ) .
Komonica je dvojročná bylina s rozkonárenou
stonkou vysokou do 1 m. Listy
majú dlhé stopky, sú trojpočetné, nepravidelne
zúbkaté s dvoma celistvookrajovými
prílistkami. Kvety sú žlté a tvoria
riedke strapce. Stavba kvetu je zhodná
so stavbou ostatných bôbovitých rastlín.
Plod je žltohnedý struk, priečne ryhova-
Vnútorne kapustové semeno používame
pomiešané s medom — jedna čajová
lyžička rozdrveného semena sa zmieša
so 100 g medu. Z tejto zmesi užívame
jednu čajovú lyžičku trikrát denne po
jedle. Kapustové semeno môžeme používať
vnútorne — zapiť 10 semien vodou
30 minút pred jedlom. Dávku môžeme
zvýšiť najviac na 20 semien.
Na kúpeľ nôh pri prechladnutí pridáme
do jedného vedra teplej vody dve až
tri polievkové lyžice kapustovej
múčky.
ný, s jedným semenom. Kvitne v júni až
auguste.
Komonica je rozšírená od nížin až po
podhorské pásmo. Rastie najmä na
vlhkých trávnatých miestach, na okrajoch
tokov a ciest, na úhoroch, rumoviskách
a medziach.
Droga. Vňať komonice — Herba
meliloti.
Nadzemnú časť rastliny zbierame v čase
kvitnutia, od júna do augusta. Režeme
iba kvitnúce horné časti stonky, dlhé
0,15—0,20 m, ktoré viažeme do zväzkov
a sušíme na vzdušnom a tienistom mieste
alebo v sušiarni pri teplote 35 °C. Vysušená
droga príjemne vonia (kumarínovo),
čerstvá rastlina však tak nevonia.
Kumarínové glykozidy sa hydrolyticky
rozpadávajú na kumarín až v procese
sušenia. Vysušená komonica má horkoslanú
chuť. Zabalená droga sa uskladňuje
na suchom, tienistom a vzdušnom
mieste. Môže mať najviac 14 %
vlhkosť.
33. Komonica lekárska — Melilotus officinalis (L.) PALL.
Bôbovité — Fabaceae
Chemické zloženie. Droga obsahuje
okolo 1,5 % kumarínu, okolo
0,2 % melilotínu, glykozid melilotozid,
kyselinu kumarovú (kyselinu melilotonú),
slizovité látky, cholín, flavóny, živice
a triesloviny.
Účinok a použitie. Kumarín vplýva
na centrálnu nervovú sústavu, účinkuje
upokojujúco a uspávajúco pri nespavosti,
neurózach, neurasténii, hystérii
a klimakterických ťažkostiach. Prípravky
z drogy účinkujú protizápalovo,
protikŕčovo pri kataroch horných dýchacích
ciest, pri bolestiach močového
mechúra a obličiek, črevných bolestiach
a meteorizme a vďaka hypotonickému
účinku sa droga používa pri migréne
a bolení hlavy, ktoré je spôsobené vysokým
krvným tlakom. Predpisuje sa tiež
na skracovanie protrombínového obdobia
pri predinfarktových a poinfarktových
stavoch, pri ischemickej chorobe
srdca, ako aj pri trombóze.
Komonica lekárska sa používa zvonka
Koriander je jednoročná bylina s rovnou,
holou, v hornej časti rozkonárenou
stonkou vysokou 0,40 — 0,70 m. Dolné
listy sú jednoduché až perovito strihané,
s vajcovitými, úzkymi a končistými segmentmi.
Kvety sú biele alebo ružové,
zložené do okolíkov a s dlhými stopkami.
Kalich je päťpočetný, koruna je
zložená z piatich nezrastených srdcovitých
lupienkov, ktoré sú zahnuté dovnútra.
Okrajové kvety vytvárajú lúče.
Kvet má päť tyčiniek, piestik zrastený
z dvoch plodolistov a spodný semenník.
vo forme obkladov a kúpeľov pri povrchových
vredoch, hnisavých ranách a zápaloch
stredného ucha. Je zistený regeneračný
účinok extraktu komonice lekárskej
pri chirurgickom odstránení časti
pečene.
Ľudovo sa používa aj na zvýšenie
tvorby mlieka dojčiacich matiek, nedostatočnej
a bolestivej menštruácii, vo
forme obkladov pri opuchlinách rozličného
pôvodu, dne a podkožnom krvácaní.
Drogu používame vo forme záparu.
Jednu polievkovú lyžicu drogy zalejeme
400 ml vriacej vody. Necháme vylúhovať
30 minút. Zápar precedíme a užívame
trikrát denne 120 ml 15 minút pred
jedlom. Zápar na vonkajšie použitie
— obklady, kúpele: dve polievkové lyžice
drogy zalejeme 500 ml vriacej
vody.
Poznámka. Droga je zaradená v liekopisoch
Holandska, NDR, NSR, Poľska,
Rakúska a Rumunska.
Plod je guľovitá dvojnažka s desiatimi
slabo vypuklými rebrami. Rastlina kvitne
začiatkom leta.
Koriander je stredomorská rastlina,
kde rastie divo. U nás sa pestuje v záhradkách,
miestami ju vidieť zdivenú
v prírode.
Droga. Plod koriandra — Fructus
coriandri.
Nadzemnú časť rastliny kosíme, keď
žltozelená farba koriandru začína blednúť
(júl-august). Po vymlátení plody
sušíme v tenkých vrstvách a potom
34. Koriander siaty — Coriandrum sativum L.
Mrkvovité - Apiaceae
uskladňujeme na suchom a vzdušnom
mieste.
Chemické zloženie. Droga obsahuje
0,2 — 1% éterického oleja, ktorého
hlavnou zložkou je alkohol linalol
Kosatcovité — Irídaceae
Kosatec nemecký je trváca bylina s vodorovným,
krátkym, hrubým a plazivým
podzemkom, z ktorého vyrastá
0,30 — 1 m vysoká stonka. Listy sú veľké,
striedavé, sediace, mečovité, úzko kopijovité,
stonkové a končisté. Od polovice
stonky má blanité listene, v pazuchách
ktorých sa nachádzajú veľké modré alebo
fialové kvety. Kvety sú obojpohlavné,
majú tri väčšie vonkajšie okvetné
lístky, ktoré odstávajú a na lícnej strane
majú kefku zo žltých chlpov a tri menšie
priame okvetné lístky, ktoré sú na báze
zrastené do dlhej okvetnej rúrky. Majú
tri plodolisty, tri tyčinky a trojpuzdrový
spodný semenník s dlhou čnelkou a bliz-
(60—70 % ) . Silica obsahuje tiež geraniol,
geranylacetát, borneol, felandrén,
a-pinén a iné. Droga obsahuje tiež
triesloviny, vitamín C, proteíny (17 % ) ,
lipidy, sacharidy, kumaríny a iné.
Účinok a použitie. Droga pôsobí
spazmolyticky a karminatívne pri funkčných
ochoreniach tráviaceho ústrojenstva.
Predpisuje sa pri gastritíde so
zníženou kyslosťou žalúdka, dyspepsii,
spastickej kolitíde a meteorizme. Používa
sa aj na tvorbu mlieka ako zložka
laktopudného čaju.
Používa sa vo forme záparu. Jednu až
dve čajové lyžičky rozdrveného koriandra
zalejeme 200 ml vriacej vody a necháme
vylúhovať 1 hodinu. Po precedení
odvaru užívame trikrát denne 60 ml
pred jedlom pre deti od 5—7 rokov,
20—40 ml pre mladšie deti a 180 ml pre
dospelých.
nou. Plod je trojpuzdrová tobolka
s mnohými semenami.
Kosatec florentský je trváca bylina,
ktorá má krátky, plazivý a hrubý podzemok
s 0,30—0,60 m vysokou stonkou.
Listy sú stonkové, sediace, striedavé,
podlhovasto kopijovité, celistvookrajová
a končisté. Od polovice stonky má
listene so sucho blanitými okrajmi. V ich
pazuchách sa nachádzajú veľké, obojpohlavné,
krátko stopkaté kvety s tromi
väčšími vonkajšími a s tromi menšími
vnútornými lístkami. Kvety sú biele
alebo bledomodré, na báze zrastené do
dlhej okvetnej rúrky. Kvet má tri tyčinky
a spodný semenník s dlhou čnelkou
35. Kosatec nemecký — Iris germanica L.
Kosatec florentský — Iris florentina L.
a bliznou. Plod je trojpuzdrová tobolka.
Kosatce pochádzajú zo stredozemnomorskej
oblasti. V záhradkách sa uvedené
kosatce pestujú pre kvety. Aj na
našom území sa vyskytuje niekoľko divorastúcich
kosatcov, no v malom množstve
a sú chránené, okrem kosatca
žltého.
Droga. Koreň (podzemok) kosatca
— Radix iridis.
Podzemky vykopávame na jeseň.
Očistíme ich od koreňov a zvyškov
listov. Počas sušenia podzemky získavajú
charakteristickú fialkovú vôňu a sladkastú,
neskôr štipľavohorkú chuť. Na
niektoré účely sa používajú podzemky
bez vonkajšej kôry. Podzemky sušíme
na odkrytom mieste pri normálnej teplote
v tieni alebo v sušiarni (teplota do
30 °C). Drogu predstavujú biele až Žltkastobiele
členité podzemky, dlhé
100 mm a široké 30—40 mm. Jednotlivé
články sú vlastne prírastky za minulé
roky. Horná časť podzemku je vydutá
a praslenovite zhrubnutá od jaziev po
opadaných listoch, dolná časť má množstvo
bodiek po odrezaných koreňoch.
Podzemky kosatca sa uskladňujú na
tienistom, vzdušnom a suchom mieste.
Kostihoj lekársky je trváca bylina. Stonka
je vysoká 1 m, dutá a drsná. Listy sú
elipsovité, hrubé, pri stonke zúžené,
pričom dolné listy sú so stopkami a horné
sú sediace, kopijovité, na líci jemne,
na rube silnejšie chlpaté. Kvety sú slabofialové,
zriedkavo ružové alebo biele,
Chemické zloženie. Podzemok
kosatca obsahuje okolo 0,2 % éterického
oleja. Dôležitou zložkou silice a nositeľom
fialkovej vône je ketón irón (okolo
10 % ) . Okrem silice podzemok obsahuje
glykozidy (iridín), izoflavón irigenín,
škrob (30-50 % ) , tuky (10 % ) ,
triesloviny, živice, sacharidy, slizovité
látky a iné.
Účinok a použitie. Droga aj silica
majú odkašliavací, zmäkčujúci a utišujúci
účinok. Droga sa predpisuje pri
kašli, akútnej a chronickej bronchitíde
(zlepšuje odkašliavanie). Dobre účinkuje
pri bolestiach žalúdka, pri ochoreniach
pečene a žlčníka. Dráždi sliznice
nosa a očí a vyvoláva v nich hyperémiu
(prekrvenie). Nachádza uplatnenie aj
v stomatologickej praxi (ľudovo aj pri
raste zubov u detí), ako aromatizujúci
prostriedok pri výrobe zubných pást,
púdrov, mydiel a iné.
Droga sa používa vo forme záparu.
Jednu čajovú lyžičku nadrobno rozdrvených
podzemkov kosatca zalejeme
300 ml vriacej vody. Necháme vylúhovať
20 minút. Zápar užívame trikrát
denne 80 ml 15 minút pred jedlom.
zložené do dvojzávinkov nachádzajúcich
sa na vrcholoch stonky. Kalich je
päťpočetný, na báze zrastený, koruna je
tiež päťpočetná a zrastená do rúrky.
Tyčiniek je päť. Plod je suchý so štyrmi
tvrdkami. Koreň je vretenovitý, mäsitý
a dlhý do 0,30 m. Zvonka je čierny,
36. Kostihoj lekársky — Symphytum officinale L.
Borákovité — Boraginaceae
zvnútra biely a hľuzovitý. Rastlina kvitne
od mája do septembra.
Kostihoj obľubuje vlhké, výživné
pôdy, dobre zásobené dusíkom. Rastie
pri riekach a stokách, na lúkach, na
okrajoch lesov, priekopách a pod.
Droga. Koreň kostihoja — Radix
symphyti.

2008-07-30T01:57:00.001-07:00

vňate zalejeme 600 ml vriacej vody
a varíme 3 minúty. Potom vyluhujeme
30 minút. Zápar precedíme a užívame
šesťkrát denne 80 ml 15 minút pred
jedlom a 30 minút po jedle.
lich aj koruna sú štvorpočetné, tyčiniek
je šesť, z nich dve sú kratšie. Plod je
trojuholníkovitá, klinovitá šešuľka
s mnohými semenami.
Pastierska kapsička je jedna z najbežnejších
burín. Nájdeme ju prakticky
všade od záhrad a rolí až po okraje
ciest.
31. Kapsička pastierska — Capsella bursa-pastoris (L.) MED.
Kapustovité — Brassicaceae
Droga. Vňať kapsičky pastierskej
— Herba bursae pastoris.
Nadzemnú časť kapsičky pastierskej
zbierame v čase kvitnutia (apríl-september).
Droga sa suší v tieni alebo
v sušiarni pri teplote do 40 °C. Vysušená
droga sa skladá zo svetlozelených stoniek
s drobnými bielymi kvietkami a nezrelých
plodov. Ružicové listy sú tmavozelené,
podlhovasto kopijovité, perovito
strihané so stopkami. Stonkové listy sú
sediace, kopijovité, celistvookrajové
s dvomi ostrými prílistkami na báze.
Droga nesmie obsahovať prímesí koreňov,
charakteristicky vonia a má slabo
horkú chuť. Uskladňuje sa na tienistom,
vzdušnom a suchom mieste. Môže mať
vlhkosť do 13 %.
Chemické zloženie. Vňať pastierskej
kapsičky obsahuje cholín, prolín,
acetylcholín, tyramín a hystamín, flavónový
glykozid diosmín, triesloviny, éterický
olej, živice, inozit, vitamín C,
sacharidy, kyselinu jablčnú, citrónovú
a vínnu, saponíny, alkaloidy, flavonoidy,
vitamín K (urýchľuje zrážanie krvi)
a iné.
Účinok a použitie. Droga a prípravky
z nej zastavujú krvácanie pri
krvácaniach maternice v gynekologickej
praxi a pri hematurii (močenie krvi), pri
krvácajúcich hemoroidoch, pri krvácaní
po poraneniach, žalúdočnom a črevnom
krvácaní, krvácaní z nosa a iné. Okrem
toho droga znižuje krvný tlak pri hypertónii,
zosilňuje sťahy maternicového
svalstva a sťahuje periférne krvné vlásočnice.
V ľudovom liečiteľstve sa droga odporúča
pri ateroskleróze, vykašliavaní krvi,
ťažkostiach pri močení, bolestiach pečene,
obličiek a sleziny, na uvoľňovanie
čriev a iné.
Drogu používame vo forme rozličných
prípravkov. Vnútorne sa používa ako
odvar z dvoch polievkových lyžíc rozdrvenej
vňate a 400 ml vriacej vody. Varíme
1 minútu a necháme vylúhovať 8 hodín.
Po precedení odvaru užívame trikrát
denne 120 ml po jedle. Zápar
pripravíme v tom istom pomere ako
odvar a necháme vylúhovať 2 hodiny.
Zvonka odvar používame na obklady
a roztieranie pri poraneniach a kontúziach
(pomliaždeninách). Predpisuje sa
tiež ako studený výťažok. Dve polievkové
lyžice drogy necháme 8 hodín vylúhovať
s dvomi šálkami vody (dávka na
1 deň).
Z drogy tiež možno pripraviť tekutý
extrakt, ktorý sa predpisuje vnútorne pri
maternicovom krvácaní.

2008-07-17T20:44:00.000-07:00

trávenie, odstraňujú zápchu. Niekedy
však plody jahôd vyvolávajú alergické
reakcie!
Ľudové liečiteľstvo odporúča drogu aj
pri prechladnutí, bolení hlavy, neurasténii,
hemoroidoch, pri liečení rán (vo
forme obkladu z listov).
Droga sa používa ako odvar. Dve
polievkové lyžice nadrobno porezaných
listov zalejeme 500 ml vriacej vody.
Varíme 3 minúty a necháme vyluhovať
15 — 20 minút. Odvar precedíme a užívame
trikrát denne 100 ml 15 minút pred
jedlom. Odvar môžeme užívať aj preventívne.
30. Jastrabina lekárska — Galega officinalis L.
Bôbovité — Fabaceae
vrcholoch s tŕnikmi, na rubovej strane je
vyčnievajúca žilnatina. Kvety sú fialovosivé,
zložené v pyramidálnych strapcoch
s päťpočetným rúrkovitým kalichom
a päťpočetnou korunou. Plod je valcovitý,
mnohosemenný, priamy struk. Kvitne
od júna do augusta.
Jastrabina obľubuje vlhké miesta.
Rastie na okrajoch vodných tokov, na
vlhkých lúkach, lesoch a hájoch, na
okrajoch ciest a pod.
Droga. Vňať jastrabiny — Herba
galegae.
Kvetné stonky rastliny zbierame v čase
kvitnutia. Sušíme ich v tieni alebo
v sušiarni pri teplote do 40 °C. Vysušená
vňať je zelená a kvety sú bledomodré.
Kapsička pastierska je jednoročná bylina.
Listy prízemnej ružice sú stopkaté,
perovito strihané a podlhovasto kopijovité.
Stonkové listy sú celistvookrajová
alebo nepravidelne slabo strihané, striedavé
a sediace. Stonka je rovná, slabo
rozkonárená. Kvety sú biele, drobné,
usporiadané v riedkych strapcoch. Ka-
Droga je slabo horká, nevonia a nepáchne.
Uskladňuje sa na tienistom, vzdušnom
a suchom mieste.
Chemické zloženie. Droga obsahuje
guanidínové deriváty — galegín,
peganín, hydroxigalegín, glykozid galuteolín
a iné flavónové glykozidy, triesloviny,
saponíny, horčiny, sacharózu
a mastný olej.
Účinok a použitie. Droga a prípravky
z nej znižujú obsah cukru v krvi,
preto nachádza uplatnenie pri liečení
cukrovky (pri zisťovaní protidiabetického
efektu sa liečenie vykonáva pod
lekárskou kontrolou). Používa sa tiež
ako laktogógum na zvýšenie vylučovania
mlieka dojčiacich matiek. Tonizuje
(posilňuje) hladké svalstvo.
Ľudovo sa droga odporúča ako potopudný
a močopudný prostriedok pri
zápale močových ciest a na vonkajšie
liečenie mokrých ekzémov.
Drogu používame vo forme záparu.

2008-07-08T04:35:00.001-07:00

Účinok a použitie. Droga rozširuje
cievy a znižuje krvný tlak pri hypertónii
(zvýšenom tlaku), spomaľuje rytmus
a zväčšuje amplitúdu srdcových úderov.
Zosilňuje sťahy maternicového svalstva,
Jastrabina je trváca bylina s holou stonkou
vysokou do 1 m. Listy sú nepárno
perovito zložené, striedavé, s 11 — 17
elipsovitými až kopijovitými lístkami, na
preto sa používa pri gynekologických
ochoreniach. Okrem toho podporuje
látkovú výmenu a účinkuje protizápalovo
pri dne, kameňoch v obličkách, močovom
mechúri a žlčníku, pri zápaloch
žalúdka a čriev. Má aj diuretický účinok.
Pretože listy obsahujú triesloviny a flavonoidy,
majú dobrý účinok pri hnačke.
Listy a zvlášť plody obsahujúce železo
a iné mikroprvky sú vhodnými prostriedkami
pri liečení anémie a avitaminózy.
Plody účinkujú prospešne ako liečebný
prostriedok pri ateroskleróze, hystérii,
žalúdočných a dvanástnikových vredoch,
dne a artritíde, ktorá je zapríčinená
narušením vodno-soľnej výmeny organizmu.
Plody zahasia smäd, zlepšujú.

2008-06-23T00:53:00.001-07:00

Chemické zloženie. Čerstvý plod
jahody obsahuje okolo 9 % sacharidov
(fruktózu a glukózu), kyselinu citrónovú
a jablčnú, pektíny, triesloviny, flavóny,
antokyánové zlúčeniny, vitamíny skupiny
B, vitamín C, karotén (provitamín
A), éterický olej, aromatické estery, soli
fosforu a mikroprvky: železo, meď,
chróm a mangán. Listy obsahujú triesloviny,
vitamín C (do 380 mg%), stopy
alkaloidov, glykozid fragarín, flavonoidy
kvercetín a kvercitrín a iné.

2008-06-19T02:53:00.001-07:00

Droga. List jahody — Folium fragariae
vescae. Na liečenie sa používajú aj
čerstvé jahodové plody.
Zbierame listy obyčajnej a záhradnej
jahody, no pri zbieraní ich oddeľujeme.
Listy jahody obyčajnej zbierame aj so
stopkami, listy jahody záhradnej bez
stopiek. Listy zbierame po zbere plodov,
kým sú ešte zelené. Sušia sa v tieni alebo
v sušiarni pri teplote do 40 °C. Vysušené
listy sú svetlozelené a slabo horké, nevoňajú.
Balia sa do vriec alebo balíkov.
Uskladňujú sa na tienistom, vzdušnom
a suchom mieste.

2008-06-15T01:27:00.001-07:00

Chemické zloženie. Vňať jablčníka
obsahuje triesloviny, živicu, éterický
olej, horčiny marubín a marubiín, saponíny,
slizovité látky, vosky, sacharidy
a iné.
Účinok a použitie. Droga má dobrý
sekrétolytický a odkašliavací účinok
pri chronickej bronchitíde, laryngitíde,
tracheitíde, bronchitickej astme, čiernom
kašli a spastickej bronchitíde. Odstraňuje
spazmy (kŕče), reguluje rytmus
srdca, dobre účinkuje pri žalúdočných
vredoch a gastritíde, zápaloch čriev,
hnačke, srdcovej arytmii, ochoreniach
sleziny a pečene, zápaloch obličiek
a močového mechúra. Účinkuje tiež
žlčopudne a s úspechom sa používa pri
cholecystitíde, žlčníkových dyskinézach
a žltačke.
Ľudové liečiteľstvo odporúča drogu
na zlepšenie chuti do jedla, pri nepravidelnej
menštruácii, tuberkulóznom kašli,
hemoroidoch, pri reumatizme, na
prečistenie krvi, pri spazmoch (kŕčoch)
orgánov brušnej dutiny, horúčke, škrofulóze,
zápaloch lymfatických uzlín a pri
hlístoch. Vo forme kúpeľov s odvarom
jablčníka liečime kožné vyrážky, obkladom
z čerstvej podrvenej vňate liečime
hnisavé rany dobytka.
Fytoterapia predpisuje drogu vo forme
odvaru. Dve polievkové lyžice drogy
zalejeme 500 ml vriacej vody. Varíme
30 minút a necháme vylúhovať 60 minút.
Precedený odvar užívame trikrát
denne 150 ml 15 minút pred jedlom.
Jahoda je trváca bylina s plazivou stonkou.
Listy majú dlhé stopky a sú zložené
z troch vajcovitých, zúbkatých lístkov.
Listové stopky a stonka sú jemne chlpaté.
Kvety sú biele s päťpočetným kalichom
a väčším počtom tyčiniek. Plod je
zložený z drobných semienok nachádzajúcich
sa na povrchu mäsitého červeného
kvetného lôžka. Na liečebné ciele sa
využívajú aj listy záhradnej jahody. Jej
listy a plody sú síce väčšie, no menej
aromatické. Jahoda kvitne na jar od
mája do júna.
Jahoda rastie v lesoch a na lesných
rúbaniskách, na mierne vlhkých, výživ-
29. Jahoda obyčajná — Fragaria vesca L.
Ružovité — Rosaceae
ných a hlinitých pôdach. Znáša aj vápencové
substráty.

2008-06-09T23:14:00.001-07:00

Chemické zloženie. Droga obsahuje
polyproteid viskotoxín, cholín, acetylcholín,
histamín, kyselinu aminomaslovú,
nepreskúmanú látku potláčajúcu
rast nádorov, inozit, triterpénové saponíny,
flavonoidy, vosk, sacharidy, škrob,
lipidy a iné.
Účinok a použitie. Droga znižuje
tlak pri hypertónii (zmes cholínu a acetylcholínu),
spomaľuje srdcový tep,
účinkuje hemostaticky (zabraňuje krvácaniu)
pri maternicových krvácaniach,
krvácaní z nosa, dlhotrvajúcej menštruácii
a krvácajúcich hemoroidoch.
Jablčník je trváca bylina so štvorhrannou,
chlpatou, do 1 m vysokou stonkou.
Listy sú skoro oválne, pílkovité, na líci
Uplatňuje sa i ako protikŕčový prostriedok
pri epilepsii, chorobách nervového
systému (bolenie hlavy, neuralgia), arterioskleróze,
artróze, spondylóze a chronických
ochoreniach kĺbov.
Drogu používame vo forme studeného
výluhu alebo odvaru.
1. Dve čajové lyžičky imela bieleho
zalejeme 200 ml studenej vody a necháme
12 hodín vylúhovať. Výluh precedíme
a celé množstvo vypijeme ráno.
Potom drogu zase zalejeme 200 ml vody
a výluh vypijeme večer.
2. Jednu polievkovú lyžicu drogy zalejeme
300 ml vriacej vody a varíme
5 minút. Drogu vylúhujeme 30 minút.
Po precedení podávame trikrát denne
80 ml odvaru po jedle.
holé a tmavozelené, na rube s ponorenou
žilnatinou a pokryté belavými chĺpkami.
Kvety sú biele, zložené do praslenov
v pazuchách listov. Kalich je desaťzubý.
Koruna je päťpočetná, dvojpyskovitá
a má štyri tyčinky. Plod je suchý,
pukajúci so štyrmi tvrdkami. Celá rastlina
príjemne vonia a má štipľavohorkú
chuť. Je medonosná.
Jablčník rastie na trávnatých miestach,
rumoviskách, na okrajoch ciest, pri
ohradách, húštinách, niekedy ako burina
v záhradách a na poliach.
Droga. Vňať jablčníka — Herba marrubii.
Nadzemnú časť rastliny zbierame v čase
kvitnutia (jún—august). Vňať s kvetmi
odrezávame 0,20 m od vrcholu, čistíme
od zdrevnatelých častí, potom viaže-
28. Jablčník obyčajný — Marrubium vulgare L.
Hluchavkovité — Lamiaceae
me do malých zväzkov, ktoré nesmieme
sťahovať a sušíme v tieni alebo v sušiarni
pri teplote do 35 °C. Vysušená droga je
sivozelená, príjemne vonia a má horkú
chuť. Uskladňuje sa na vzdušnom a tienistom
mieste.

Droga.

2008-06-08T00:06:00.001-07:00

Vňať (konárik a list) imela
bieleho — Herba visci albi. V ČSR je
imelo evidované ako vzácnejší taxón,
ktorý si vyžaduje ochranársku pozornosť.
Zber je možný iba po dohode
s orgánmi štátnej ochrany prírody.
Konáriky a listy zbierame v zimných
mesiacoch (december—február), ale
zbierať ich možno po celý rok, no iba
z imela cudzopasiaceho na boroviciach.
Konáriky odrezávame alebo lámeme
pomocou lana. Potom ich očistíme od
nezelených konárikov a sušíme v tieni
alebo v sušiarni pri teplote do 45 °C. Po
vysušení si musí imelo uchovať zelenkastú
farbu so žltým odtieňom, nesmie
zapáchať a musí mať slabo trpkú chuť.
Zle vysušené imelo sčernie. Balí sa do
27. Imelo biele — Viscum album L. s. s.
Imelovcovité — Loranthaceae
vreciek alebo balíkov. Imelo uskladňujeme
na tienistom mieste, ktoré musí byť
vzdušné a suché. Droga môže mať
vlhkosť do 12 %.

2008-05-22T02:48:00.000-07:00

Účinok a použitie. Droga má diuretický
účinok a podporuje potenie, čo
spôsobuje silica. Preparáty z drogy nachádzajú
uplatnenie predovšetkým pri
zablokovaní tekutín v organizme, pri
srdcovej slabosti, zápale obličiek
26. Ihlica roľná — Ononis arvensis L. —
(syn. Ihlica kozia — Ononis hircina JACQ.)
Bôbovité - Fabaceae
a opuchlín rozličného pôvodu, obezite.
Majú dobrý účinok pri obličkových a žlčových
kameňoch. Je zistené, že zvyšujú
krvný tlak a zväčšujú amplitúdu srdcových
úderov.
Ľudové liečiteľstvo odporúča korene
ihlice aj pri liečení reumatizmu, pri
hemoroidoch na zastavenie krvácania,
pri močení krvi, pri neplodnosti a dne.
Imelo biele je malý, dvojdomý, vždyzelený,
silno rozkonárený ker. Cudzopasí
na konároch ovocných a divorastúcich
stromov (predovšetkým ihličnatých) pomocou
haustórií, ktoré prenikajú pod
kôru a rozkonárujú sa v dreve hostitela.
Stonka je holá, valcovitá, žltozelená,
vysoká 0,30—0,50 m. Konáriky sú členité,
na uzloch sa nachádzajú listy, kvety
a plody. Listy sú kožovité, hrubé, podlhovasté,
celistvookrajová, protistojné
Drogu sa odporúča použiť vo forme
záparu, aby sa zachovali éterické oleje.
Dve polievkové lyžice koreňov zaparíme
400 ml vriacej vody. Necháme vylúhovať
30 minút. Po precedení zápar
užívame trikrát denne 70—120 ml po
jedle počas 10 dní. Potom liečenie prerušíme
na 7 dní a opäť pokračujeme 10
dní. Liečenie môže trvať mesiace.
a tvrdé. Kvety sú drobné, žltozelené,
uložené po troch až piatich, pričom
samčie sú s troj až štvorpočetným kalichom
a tromi až štyrmi tyčinkami a samičie
sú so štvorpočetným kalichom, štyrmi
korunnými lupienkami a bliznou.
Plody sú okrúhle, zo začiatku zelené a po
dozretí biele alebo zelenožlté bobule
s čiernymi semenami.

2008-05-19T04:13:00.001-07:00

Droga. Koreň ihlice roľnej — Radix
ononidis.
Korene rastliny sa zbierajú pred kvitnutím
(marec—apríl) alebo po odkvitnutí
(august—október). Ľahko sa vyberajú
po daždi, pričom stačí ťahať iba za jeden
konár rastliny. Korene umyjeme, očistíme
a sušíme na slnku alebo v sušiarni pri
teplote do 50—60 °C. Vysušené korene
sú zvonka sivohnedé, zvnútra bledožlté,
špecificky voňajú a majú pálivú chuť.
Balia sa do balíkov. Uskladňujú sa na
tienistom, vzdušnom a suchom mieste.
Môžu obsahovať do 12 % vody.
Chemické zloženie. Korene obsahujú
okolo 0,2 % éterického oleja s neurčitým
zložením, flavónové glykozidy
ononín, pseudoononín, onon a ononid
(ktorý má sladkú chuť), triesloviny, sacharózu,
kyselinu citrónovú, saponíny,
živičnaté látky a iné.

2008-05-15T07:51:00.001-07:00

Chemické zloženie. Korene ibiša
obsahujú slizovité látky (okolo
25 — 30 %, so zložením: kyselina galakturónová,
hexózy a pentózy), asparagín
(okolo 2 % ) , betaín, lecitín, fytosterín,
sacharidy (5-10%), škrob (okolo
30-35 % ) , pektín (okolo 11 % ) , triesloviny,
lipidy (1,5 %), éterický olej,
vitamín C a iné.
Účinok a použitie. Slizovité látky
obsiahnuté v droge účinkujú zmäkčujúco
a protizápalovo (droga sa s úspechom
používa najmä v detskom lekárstve), pri
gastritíde (zápale žalúdka), hyperacidite,
žalúdočných vredoch, kolikách,
hnačkách, pri zápaloch obličiek a močového
mechúra. Slizovité látky chránia
kožu a sliznice pred pôsobením škodlivých
činiteľov. Okrem toho korene účinkujú
aj odkašliavajúco pri zápaloch dýchacích
ciest — laryngitíde, angíne, akútnej
a chronickej bronchitíde a čiernom
kašli. Dobre účinkujú pri záduchu.
Zvonka sa používajú vo forme záparu na
obklady pri zápaloch očnej sliznice.
V ľudovom liečiteľstve sa odporúčajú
korene ibišu pri cystitíde, bielom výtoku,
zvonka vo forme obkladov pri vredoch,
ranách a iné.
Drogu vnútorne používame vo forme
studeného výťažku. Jednu polievkovú
lyžicu koreňov ibiša zalejeme 300 ml
studenej vody. Necháme vylúhovať 3—6
hodín. Po precedení výťažok užívame
každú hodinu dve až štyri polievkové
Ihlica je rozkonárený ker vysoký
0,80 m. Vytvára krátky, tmavohnedý
podzemok a bočné rozkonárené korene.
Dolné a stredné listy sú trojpočetné,
horné jednoduché s prílistkami, segmenty
sú oválne, po okraji ostro zúbkaté,
z oboch strán chlpaté, lepkavé, nepríjemne
páchnuce. Kvety sa nachádzajú
po dvoch v pazuchách listov a na vrcholoch
vytvárajú husté strapcovité súkvetia.
Koruna je ružová, nepravidelná,
dvakrát dlhšia ako kalich. Plod je struk
s dvoma až štyrmi semenami. Kvitne
v júli.
lyžice. Výťažok sa môže dosladiť
medom.
Poznámka. Droga je zaradená v liekopisoch
26 krajín.
Ihlica rastie väčšinou v nižších a teplejších
polohách, pozdĺž ciest a na suchých,
neobrábaných pôdach.

2008-05-02T03:47:00.001-07:00

Liečenie s prípravkami z chmeľu sa
uskutočňuje iba pod lekárskou kontrolou!
25. Ibiš lekársky — Althaea officinalis L.
Slezovité — Malvaceae
Ibiš je trváca bylina, ktorá prvý rok
rozvíja prízemnú ružicu listov a v druhom
roku stonku. Stonka je vysoká až
1,5 m, chlpatá, rovná, dutá, na báze
drevnatá, zvnútra s mäkkým bielym
stržňom. Listy sú striedavé, s dlhými
stopkami, pričom dolné sú vajcovité,
päťdielne a horné trojdielne a hrubo
zúbkaté. Kvety sa nachádzajú v pazuchách
horných listov, majú krátke stopky
a sú biele alebo ružové. Kalich je
dvojdielny, neopadavý, koruna je päťpočetná
a má veľa tyčiniek. Plod je
diskovitý, zostavený zo 16—18 radiálne
rozmiestnených semien. Semená sú obličkovité,
sivé a šupinaté. Koreň je silne
rozvinutý, mäsitý, hrubý a rozkonárený,
zvonka sivožltý a zvnútra biely.
Ibiš rastie na vlhkých slaných pôdach,
na pasienkoch, okrajoch riek a húštin,
na okrajoch močiarov a pod. Uprednostňuje
pôdy, ktoré sú bohaté na živiny,
vlhké, ťažké a zriedka i piesočnaté.
Pestuje sa aj ako okrasná rastlina.
Droga. Koreň ibiša — Radix althaeae.
Niekedy používame aj list a kvet rastliny
— Folium et flos althaeae.
Podzemné časti ibiša sa nesmú zbierať,
lebo rastlina je čiastočne chránená.
Druh je evidovaný ako vzácnejší taxón
vyžadujúci ochranársku pozornosť. Prípadný
zber nadzemných častí je možný
iba po dohode s orgánmi štátnej ochrany
prírody.

2008-04-25T23:21:00.001-07:00

Účinok a použitie. Lupulín pôsobí
utišujúco na nervovú sústavu pri nespavosti,
pri ťažkostiach v období klimaktéria,
zvýšenej nervovej podráždenosti,
neurotických stavoch spojených so
sexuálnym vzrušením u mužov a pri
frigidnosti žien. Lupulín zvyšuje chuť do
jedla a zlepšuje trávenie. Účinkuje utišujúco
pri bolestiach funkčných ochorení
tráviaceho ústrojenstva spojených
s hyperaciditou a anorexiou (nechutenstvom).
Má aj močopudné účinky.
Zvonka sa používa pri zle sa hojacich
ranách.
Ľudové liečiteľstvo odporúča používať
súkvetia chmeľu samostatne alebo
v kombinácii s inými drogami pri neuróze,
klimakterických ťažkostiach, gastritíde,
bolestivom močení, bolestivej menštruácii,
cystitíde, piesku a kameňoch
v žlčníku, pri žltačke a zápaloch prostaty.
Droga sa zvonka používa pri opuchlinách
a vredoch. Vankúš naplnený čerstvými
súkvetiami chmeľu je dobrý prostriedok
proti nespavosti.
Droga sa predpisuje vo forme záparu.
Dve polievkové lyžice drogy zalejeme
400 ml vriacej vody. Necháme vylúhovať
30 minút a zápar užívame trikrát
denne 120 ml pred jedlom. Pri nespavosti
užijeme večer pred spaním jednu
šálku záparu pripraveného z jednej polievkovej
lyžice súkvetí chmeľu a 200 ml
vriacej vody.

Chemické zloženie.

2008-04-19T09:12:00.001-07:00

Lupulín obsahuje
éterický olej (J — 3 %) so zložením:
humulén, luparenol, luparol, luparon,
myrcén (seskviterpény a terpény). Obsahuje
tiež živičnaté látky humulón a lupulón
(50-77 % ) , vosky, alkaloid humulín,
rastlinné estrogénne hormóny,
terpénová alkoholy, geraniol a linalol,
cholín, triesloviny, vitamín C, žlté farbivo,
estery alkoholu myrcenolu, horčiny
a fytoncídy.

2008-04-09T03:09:00.000-07:00

Droga. Samičie súkvetie šištica
— Strobilus lupuli (Lupulus) a chmeľové
žliazky (lupulín) — Glandulae lupuli
(Lupulinum).
Na získavanie lupulínu sa používajú
24. Chmeľ obyčajný — Humulus lupulus L.
Konopovité — Canabaceae
samičie súkvetia. Zbierajú sa v auguste
až septembri, kým sú ešte zatvorené.
Vtedy sú šupiny súkvetia zlepené živičnatým
exkrétom vylúčeným zo žliazok.
Súkvetie má vajcovitý tvar a dĺžku
20—50 mm. Šupiny súkvetia sú tiež vajcovité
a sú zoradené tak, že sa prekrývajú,
vrcholy majú končisté, suché, kožovité
a šupinaté. Na báze každej šupiny sa
nachádzajú dva malé prílistky. Šupiny
súkvetia sú husto žliazkato bodkované
(živičnaté žliazky). Tieto sa ľahko oddeľujú,
keď sa súkvetia trú cez sito. Zo
žliazok sa získava droga lupulín. Je to
v podstate žltozelený, slabo lepkavý
prášok so silnou, charakteristickou, valeriáne
podobnou vôňou a ostrou horkou
chuťou.

2008-04-07T04:33:00.000-07:00

Účinok a použitie. Droga a prípravky
z nej zlepšujú funkciu tráviaceho
ústrojenstva, zosilňujú vylučovanie žalúdočných
žliaz a žlčníka. Používajú sa
pri nechutenstve, akútnej a chronickej
gastritíde a enteritíde, hnačke, dyzentérii,
žlčníkových dyskinézach, kolikách
a kameňoch.
Hrdobarka obyčajná má vetropudný
Chmeľ je trváca, pravoovíjavá, dvojdomá
bylina. Stonka je tenká, dutá, drsná
a dlhá (v kultúrach až 12 m). Pokrytá je
krátkymi, ohnutými štetinami, ktorými
sa rastlina prichytáva o okolité stromy
a predmety. Listy sú protistojné, veľké,
zúbkaté, dolné dlaňovito päťdielne
a horné trojdielne. Samčie kvety majú
v priemere 5 mm, päť tyčiniek a sú
zložené do metliny. Samičie kvety vytvárajú
žltozelené klasy, z ktorých sa vyvinú
vajcovité šištice. Na vnútornej strane
šupín sa nachádzajú drobné silicové
žliazky. Pri dozrievaní sú šištice dlhé do
účinok pri meteorizme čriev. Zvyšuje
močenie pri reumatizme, dne, piesku
v žlčníku, utišuje kŕče pri črevných
a obličkových kolikách, zastavuje krvácania
a účinkuje adstringentne pri hemoroidoch
a vykašliavaní krvi. Vo forme
záparov na kúpele, obklady a umývanie
sa používa pri liečení kožných
ochorení a výtoku.
V ľudovom liečiteľstve sa hrdobarka
odporúča aj pri hnisavých ranách, reumatických
bolestiach kĺbov, zápaloch
očí, pri silnej menštruácii, pohlavnej
slabosti, chrípke, malárii a pod.
Fytoterapia odporúča drogu vo forme
odvaru. Dve polievkové lyžice nadrobno
porezanej drogy zalejeme 500 ml vriacej
vody, varíme 5 minút a necháme
vylúhovať 30 minút. Precedený odvar
užívame trikrát denne 80—150 ml pred
jedlom. Zápar na vonkajšie použitie sa
pripravuje zo štyroch čajových lyžičiek
drogy a 200 ml vriacej vody.
50 mm. Plod je sivastá, vajcovitá nažka.
Rastlina kvitne v máji až októbri.
Chmeľ rastie na vlhkých pôdach, najmä
na pobrežných zárastoch, v krovinách,
na okraji kanálov a pod. Divý
chmeľ je nevhodný na liečebné ciele.
Používa sa výhradne šľachtený chmeľ,
ktorý sa pestuje pre pivovarnícky priemysel.

2008-04-02T04:21:00.000-07:00

Korene horca používame vo forme
studeného výťažku. Polovicu čajovej lyžičky
nadrobno posekaných koreňov
horca (suchých) zalejeme 400 ml studenej
vody. Necháme vylúhovať 8 hodín
a užívame 60—120 ml podľa veku, trikrát
denne 30 minút pred jedlom.
na je päťpočetná, tiež rúrkovitá. Tyčinky
sú štyri. Plody sú hnedočervené tvrdky
rozpadajúce sa na štyri semená. Koreň
je vretenovitý a sivohnedý.
Hrdobarka obyčajná je najznámejšia
z tohto rodu. Rastie od nížin až po
podhorské pásmo, v riedkych hájoch na
lesných lúkach, niekedy popri cestách
a húštinách.
23. Hrdobarka obyčajná — Teucrium chamaedrys L.
Hluchavkovité - Lamiaceae
Droga. Vňať hrdobarky — Herba
teucrii.
Nadzemnú časť rastliny zbierame v čase
kvitnutia (jún—august). Vňať sušíme
v tieni alebo v sušiarni pri teplote do
40 °C. Vysušená vňať je zelená, kvety sú
ružové. Droga je horká, nevonia a je bez
pachu. Uskladňuje sa na vzdušnom a suchom
mieste.
Chemické zloženie. Chemické
zloženie hrdobarky je málo preskúmané.
Obsahuje silicu, horčiny, triesloviny,
dusíkaté zlúčeniny, flavonoidy, vitamín
C, živice a iné.

2008-03-27T04:34:00.000-07:00

Účinok
a použitie. Korene horca
žltého a prípravky z neho stimulujú
exkréciu (vylučovanie) a motorické
funkcie tráviaceho ústrojenstva, ako aj
pečene a žlčníka. Pod ich vplyvom sa
zvyšuje vylučovanie slín a žlčovej šťavy,
čím sa zvyšuje chuť do jedla, reguluje sa
trávenie, zvyšuje sa citlivosť na potravinové
dráždenia, zosilňuje sa činnosť
čriev. Horec žltý je zvlášť účinný pri
chronických poruchách exkrečnej (vylučovacej)
činnosti. Pri vyššom obsahu
žalúdočnej kyseliny nevzniká však zvýšená
exkrécia. Predpisuje sa pri črevných
kolikách a zápche, pri žltačke,
chudokrvnosti a iných.
V ľudovom liečiteľstve sa korene horca
používajú pri žalúdočnom katare,
kolikách, enteritíde, ochoreniach pečene,
dne, hlístoch a obličkových kameňoch.

2008-03-25T04:36:00.000-07:00

Chemické zloženie. Droga obsahuje
horké glykozidy (3 % ) , genciopikrín
(okolo 2 %) získaný v kryštalickej
forme, genciamarín, gentizín získaný vo
forme žltých ihlíc a amarogencín, ktorý
má z nich najvyššie číslo horkosti.
V nefermentovanej droge sa nachádza
aj väčšie množstvo sacharidov (20 %)
— trisacharid gencianóza a disacharidy
genciobióza a sacharóza. Droga obsahuje
i alkaloid gencianín, pektíny (niekedy
zapríčiňujú želatínovanie vodných výťažkov
drogy), mastný olej, triesloviny
a slizovité látky. Korene horca žltého
neobsahujú škrob.
V posledných rokoch sovietski výskumníci
zistili prítomnosť alkaloidov
v koreňoch niektorých druhov horcov.
Je zistená štruktúra jedného z týchto
alkaloidov, a to gencianínu, ktorý je
piridínovým derivátom.
Číslo horkosti drogy je okolo 2 500.
Hrdobarka obyčajná je trváca bylina
vysoká do 0,30 m so štvorhrannou rozkonárenou,
jemne chlpatou stonkou.
Listy sú protistojné s krátkymi stopkami,
na báze opačne vajcovité, na vrchole
pretiahnuté, zúbkaté a chlpaté. Kvety sa
nachádzajú na vrchole stonky po dvoch
v pazuchách listov. Sú ružovočervené
s rúrkovitým päťzubým kalichom.

Hořec žlutý

2008-03-19T05:56:00.000-07:00

Horec žltý — Gentiana lutea L.
Horcovité — Gentianaceae
Horec žltý je trváca bylina. Pod zemou
vytvára krátky valcovitý, priečne ryhovaný
podzemok, na vrchole so zvyškami
listov a stoniek. Podzemok prechádza do
slabo rozkonáreného koreňa, ktorý je
dlhý až 1 m a hrubý 25 mm. Koreň aj
podzemok sú zvonka hnedé, zvnútra
žltkasté. Stonka je rovná, nerozkonárená,
vysoká do 1,5 m, s protistojnými,
sediacimi, do 150 mm dlhými, vajcovitými
listami s pozdĺžnou žilnatinou.
Kvety sa nachádzajú v praslenoch v pazuchách
horných listov. Kalich je päťpočetný,
rúrkovitý a kožovitý. Koruna je
tiež päťpočetná, žltooranžová alebo žltá,
na báze zrastená. Kvet má päť tyčiniek
s dlhými peľovými vačkami. Plod je
tobolka pukajúca po dvoch ryhách,
s mnohými semenami. Horec kvitne
v lete.
Sú aj iné druhy horcov, s červenými
bodkami na korune a pod.
Horec rastie na pôvodných stanovištiach
v ukrajinských planinách, u nás iba
v kultúrach. Niektoré druhy horcov patria
medzi chránené rastliny na celom
území ČSSR.
Droga. Koreň horca — Radix gentianae.
Korene zbierame na jeseň (október-
—november). Vykopávame korene
štvor až päťročných rastlín, očistíme ich
od pôdnych častíc, umyjeme, narežeme,
hrubšie korene naštiepame a hneď sušíme
v tieni alebo v sušiarni pri počiatočnej
teplote do 30 °C, neskôr do 60 °C.
V týchto podmienkach sa obsah značnej
časti voľných sacharidov zachováva
v koreňoch rastliny a vylúčia sa fermentačné
procesy. Vysušené korene sú
zvonka sivohnedé, zvnútra žltkasté, slabo
charakteristicky voňajú a sú stále
horké. Pri namočení do vody silne napučia
a sú mäkké, elastické. Uskladňujú sa
na tienistom, vzdušnom a suchom mieste.
Môžu mať vlhkosť najviac 12 %.

2008-03-17T03:20:00.000-07:00

Účinok a použitie. Droga predovšetkým
zastavuje krvácanie. Okrem
toho tonizuje (povzbudzuje) svalstvo
maternice, zvyšuje diurézu (močenie),
znižuje priepustnosť a krehkosť kapilár,
odstraňuje spazmy (kŕče). Predpisuje sa
pri maternicových krvácaniach, po pôrode,
potrate, pri klimaktériu, ale až po
zistení ich etiológie. Môže sa používať aj
pri obsahu krvi v moči, pri obličkových
kameňoch, ale nesmie sa používať pri
zápalových ochoreniach obličiek a močových
ciest. Horčiak pieprový sa používa
najmä na zastavenie krvácania
v gynekologickej praxi, na regulovanie
menštruácie, pri krvácajúcich hemoroidoch,
pri žalúdočných a črevných krvácaniach.
Z horčiaka sa vyrábajú extrakty a tinktúry.
Okrem toho sa nachádza v zložení
preparátu Anestezól (ZSSR), ktorý sa
používa pri hemoroidoch.
V ľudovom liečiteľstve sa odporúča aj
pri nízkom krvnom tlaku, horúčke, na
kloktanie pri angíne a zápale hrdla, ako
obklady z čerstvej rozdrvenej rastliny
pri liečení hnisavých a gangrenóznych
rán a iné.
Fytoterapia používa drogu vo forme
odvaru. Dve polievkové lyžice rozdrvenej
drogy zalejeme 400 ml vriacej vody.
Varíme 3-5 minút a necháme vylúhovať
1 hodinu. Po precedení odvaru užívame
trikrát denne 120 ml po jedle.

2008-03-13T05:53:00.000-07:00

Odvar z plodov sa pripravuje
z jednej polievkovej lyžice drogy
a 400 ml vriacej vody. Varíme 10 minút
a užívame takým istým spôsobom.
Poznámka. Ľudovo sa pri týchto ochoreniach
odporúča droga hlohu čierneho.
Horčiak pieprový rastie na močariskách,
barinách a trvale mokrých pôdach.
Jeho výskyt je viazaný na prítomnosť
dusíka v pôde. Preto rastie na brehoch
melioračných kanálov, rybníkov, mokrých
smetiskách, navážkach a pod.
Droga. Vňať horčiaka pieprového
— Herba persicariae hydropiperis.
Nadzemnú časť spolu s kvetmi zbierame
začiatkom kvitnutia (júl-august).
Rýchlo sa vysuší vo vzdušných a tienistých
miestnostiach alebo v sušiarni pri
teplote do 40 °C. Drogu treba často
obracať, lebo inak sa zaparí a sčernie. Pri
zbere musíme dbať na to, aby sa vňať
nezmiešala s vňaťou iných druhov z tohto
rodu, ktoré sa dosť podobajú. Liečivý
druh stavikrvu rozoznávame podľa štipľavej
chuti listov, menších a riedkych
súkvetí a podľa čiernych živičnatých
bodiek na kvetoch. Vysušená droga je
zelená, bez chuti a zápachu. Uskladňuje
sa na tienistom, suchom a vzdušnom
mieste. Môže mať vlhkosť do 13 %.
Chemické zloženie. Vňať horčiaka
pieprového obsahuje triesloviny
(3,5—4 % ) éterický olej, flavonoidy (rutín,
kvercetín, hyperozid, kvercitrín,
kempferol), ako aj značné množstvo
vitamínu K, ramnazín, glykozid polygo-
21. Horčiak pieprový — Persicaria hydropiper (L.) SPACH
(syn. stavikrv pieprový — Polygonum hydropiper L.)
Stavikrvovité — Polygonaceae
piperín, organické kyseliny, fytosterín
a iné.

hloh

2008-03-11T02:38:00.000-07:00

Droga. List, kvet a plod hlohu — Folium,
flos et fructus crataegi.
Plody hlohu zbierame v septembri
a sušíme na slnku alebo v sušiarni pri
teplote do 40 °C. Vysušené plody sú
vínovočervené, sladkasté, nevoňajú a sú
bez pachu. Uskladňujú sa na tienistom,
vzdušnom a suchom mieste.
Kvety zbierame začiatkom kvitnutia
rastliny. Treba mať na zreteli, že kvety
rýchlo odkvitajú a korunné lupienky im
rýchlo opadávajú. Bezpodmienečne ich
zbierame v suchom počasí (keď je materiál
vlhký, pri sušení ľahko sčernie a tým
sa stáva nevhodným na použitie).
Listy zbierame aj so stopkami v čase
kvitnutia alebo po odkvitnutí, kým sú
ešte zelené.
Chemické zloženie. Listy, kvety
a plody hlohu obsahujú flavonoidné
látky hyperozid, kvercetín, vitexín a vitexín-
ramnozid, ktoré majú hlavné liečebné
účinky. Kvety a listy obsahujú tiež
saponín, kyselinu krategolovú, kyselinu
chlorogénovú a kávovú, acetylcholín,
trimetylamín, purínové deriváty a iné.
Plody obsahujú i kyselinu urzolovú
a oleanolovú, triesloviny (katechíny),
sorbit, vitamín C, saponíny, enzýmy
(lipáza, emulzín) a iné.
Účinok a použitie. Droga a prípravky
z nej rozširujú cievy, zlepšujú
(povzbudzujú) a regulujú srdcovú činnosť
(antiarytmický účinok). Rozširujú
mozgové a iné cievy a účinkujú dobre pri
srdcovocievnych a nervových ochoreniach,
pri myokardioskleróze, pri ischémii
srdca, stenokardii, angíne pectoris,
hypertónii a prejavoch srdcovej slabosti,
pri prejavoch srdcovej slabosti počas
iných ochorení (chrípka, pneumónia
— zápal pľúc), rytmických poruchách
srdca (extrasystolická arytmia, paroxyzmálna
tachykardia a iné), pri srdcovej
neuróze, nespavosti, bolení hlavy, zádu-
chu a ateroskleróze. Zistený je močopudný
účinok drogy.
Kvet hlohu sa predpisuje vo forme
záparu. Jednu polievkovú lyžicu drogy
zalejeme 200 ml vriacej vody. Necháme
vylúhovať 30 minút. Precedený zápar
užívame dva až trikrát denne 200 ml.
Horčiak pieprový je jednoročná bylina
vysoká do 0,7 m so zelenými, na jeseň
červenkastými, ryhovanými, článkovanými
stonkami. Listy sú striedavé, podlhovasto
kopijovité, často so škvrnami,
s dvoma prílistkami a rúrkovito zrastené.
Kvety sú drobné, zelenkavoružové,
na vrchole stonky a jej rozkonáreniach
usporiadané do klasov. Kalich aj koruna
sú žliazkato bodkované a štvorpočetné.
Kvet má šesť až osem tyčiniek. Plod je
vajcovitá, pukajúca, tmavohnedá nažka.
Celá rastlina má štipľavú chuť, ktorá sa
po vysušení drogy stráca.
Chuť čaju môžeme vylepšiť medom alebo
sirupom.

Hloh jednosemenný - Crataegus monogyna agg.

2008-03-04T05:53:00.000-08:00

[Hloh obyčajný - Crataegus laevigata (POIR.) DC]
Ružovité - Rosaceae
Hloh je tŕňovitý ker alebo rozkonárený
stromček vysoký do 5 až 10 m s hladkou
sivou kôrou. Listy sú troj až päťlaločnaté,
nerovnako zúbkaté, na líci lesklé a na
rube svetlozelené. Kvety sú biele a vytvárajú
chocholíkové vrcholíky. Majú
päťpočetný kalich i korunu, ktorej lupienky
sú voľné a zaokrúhlené. Tyčiniek
je veľa. Semenník je spodný a piestik má
jednu bliznu. Plod je tmavočervený
a polomäsitý. Kvitne koncom jari.
Rastie od nížin až po podhorské pásmo.
Nájdeme ho najmä na pasienkoch,
popri riekach, na okrajoch lesov, v krovinatých
zárastoch, na stráňach, medziach,
popri cestách a ohradách. Používa
sa aj ako dekoratívna rastlina v parkoch.

Hlavacik jarny

2008-02-23T02:25:00.000-08:00

Hlaváčik jarný — Adonis vernalis L.
Iskerníkovité — Ranunculaceae
Hlaváčik je trváca bylina. Stonka vyrastá
z podzemku, je vysoká do 0,40 m,
slabo rozkonárená, husto olistená, na
báze skoro holá. Listy sú troj až štvornásobne
strihané na čiarkovité, zaostrené,
celistvookrajové segmenty. Spodné
a stredné listy sú do polovice ovité okolo
stonky. Kvety sú veľké a nachádzajú sa
po jednom na vrchole stonky a jej
rozkonáreniach. Majú 20—25 svetložl-
tých až oranžových, podlhovastých alebo
kopijovitých korunných lupienkov,
5 kališných lístkov, ktoré sú elipsovité,
zvonka plstnaté a opadavé. Tyčiniek
a semenníkov býva viac. Súplodie je
oválne s krátkymi, dolu zatočenými
plodmi. Rastlina kvitne od apríla do
mája súčasne s rozvitím listov. Má horkú
chuť a je jedovatá.
Rastie na teplých a dobre ožiarených
stranách a na pasienkoch teplých polôh.
Dobre znáša aj vápenité podklady.

2008-01-31T22:37:00.001-08:00

Účinok a použitie. Droga skvapalňuje
exkréty (výlučky) a účinkuje odkašliavajúco
pri kašli a bronchitíde.
Okrem toho odstraňuje spazmy (kŕče),
pôsobí vetropudne, zosilňuje žalúdočnú
exkréciu, laktáciu a pôsobí močopudne,
preto sa používa pri dyspepsiách (poruchách
trávenia) v detskom lekárstve,
atónii (ochabnutí) žalúdka, črevných
kolikách, meteorizme, hnačkách, chronickej
zápche spojenej s kolitídou (ľahký
zoslabujúci účinok), pri žlčníkových
a obličkových kameňoch, na zvýšenie
laktácie a na reguláciu menštruácie.
Droga má aj protizápalový účinok. Zápar
z drogy sa používa aj zvonka pri
zápalových ochoreniach očí (konjuktivitíde
a blefaritíde).
Droga sa používa vo forme záparu.
Pre kojencov sa pripravuje z jednej
čajovej lyžičky rozdrvených plodov
a 200 ml vriacej vody. Necháme vylúhovať
20 minút. Precedený a osladený
zápar podávame každú hodinu, keď
dieťa nespí jednu až dve polievkové
lyžice. Pre dospelých sa zápar predpisuje
z dvoch polievkových lyžíc rozdrvených
plodov a 600 ml vriacej vody. Necháme
vylúhovať 60 minút a po precedení
užívame šesťkrát denne 80 ml 15 minút
pred jedlom a 30 minút po jedle (pri
tráviacich ťažkostiach zápar neprisladzujeme).

Chemické zloženie

2008-01-23T01:07:00.001-08:00

Hlavnou
zložkou plodov je éterický olej
(2 — 6 %), ktorý obsahuje: (3-pinén,
kamfén, a-pinén, mircén, a-felandrén,
fenchón (12-22 % ) , anetol (do 90%),
b-felandrén, kyselinu anízovú, metylchavikol,
limonén, dipentén, anízaldehyd
a anízketon; lipidy (12-18 %) sacharidy
(4—5 % ) , proteíny (okolo
20 % ) , vosky a iné.

Fenikel obyčajný

2008-01-12T10:39:00.001-08:00

— Foeniculum vulgare MILL.
Mrkvovité — Apiaceae
Fenikel je trváca bylina vysoká do 2 m.
Stonka je vzpriamená, oblá, holá, modrozelená
a zvnútra stržňovitá. Dolné
listy majú dlhé stopky a pošvy, horné sú
sediace, strihané a mnohonásobne delené
na nitkové lístky. Kvety sú žlté,
vytvárajú zložené desať až dvanásťlúčovité
okolíky. Koruna je päťpočetná,
nezrastená a má päť tyčiniek. Plod je
dvojnažka, takmer valcovitá, holá, s desiatimi
pozdĺžnymi rebrami. Rastlina
silne špecificky vonia. Kvitne v lete,
plody dozrievajú na jeseň.
Fenikel sa pestuje v záhradách a na
poliach pre svoje plody. Rastie aj zdivený
voľne v prírode.
Droga. Plod fenikla — Fructus foeniculi.
Nadzemnú časť rastliny kosíme pred
dozretím plodov (august—september),
aby sa zabránilo predčasnému vypadávaniu
semien. Skosené rastliny viažeme
do snopov, necháme ich dozrieť a potom
ich vymlátime. Vysušené plody sú zelenohnedé,
príjemne voňajú a majú sladkastú,
slabo štipľavú chuť. Uskladňujú
sa na tienistom, vzdušnom a suchom
mieste. Droga môže mať vlhkosť najviac
12 %.

Účinok a použitie.

2008-01-07T01:34:00.001-08:00

Pretože výťažky
drogy obsahujú arginín — látku podobnú
inzulínu, používa sa pri cukrovke
na zníženie hladiny cukru v krvi (na
začiatku liečenia treba pozorovať hladinu
cukru v moči aj v krvi, pretože nie pri
všetkých formách cukrovky sa dosiahne
liečebný efekt). Droga pôsobí diureticky
— používa sa pri zápaloch obličiek a močového
mechúra, ako aj pri srdcovej
slabosti, ktoré sú sprevádzané opuchlinami.
Fazuľové struky sú súčasťou čajovín
odporúčaných pri liečení dny, reumatizme,
obličkových kameňoch a cystách.
Drogu používame vo forme odvaru.
15 g fazuľových strukov zalejeme
700 ml vriacej vody a varíme 15 minút.
Odvar necháme jednu hodinu vychladnúť,
potom precedíme. Užívame trikrát
denne 180 ml odvaru po jedle.

2007-12-29T02:38:00.000-08:00

Chemické zloženie. Droga obsahuje
alkaloid trigonelín (betaín kyseliny
nikotínovej), aminokyseliny: arginín,
tyrozín, tryptofán, asparagín, bielkovinové
látky (vo veľmi malom množstve),
kyselinu kremičitú, draslík, kyselinu fosforečnú,
vitamín C, 45—50 % hemicelulózy,
ako aj fytohemoglutinín.

Fazuľa záhradná

2007-12-17T13:41:00.001-08:00

— Phaseolus vulgaris L.
Bôbovité — Fabaceae
Fazuľa je jednoročná bylina s rozkonárenou
pravoovíjavou stonkou vysokou
do 2 m. Listy sú perovito zložené z vajcovitých
lístkov, drsné a pokryté plsťou.
Kvety sú biele alebo ružovofialové,
usporiadané v strapcovitých súkvetiach,
päťpočetné s 10 tyčinkami. Plod je holý
struk s obličkovitými bielymi semenami.
Používa sa predovšetkým nízka fazuľa
(var. nanus).
Fazuľa pochádza z Južnej Ameriky.
U nás sa pestuje ako zelenina, aj ako
strukovina v záhradkách a v kríčkovitej
kultúrnej forme, najmä na poliach.
Droga. Fazuľový struk bez semena
— Fructus phaseoli sine semine.
Zbierame suché fazuľové struky po
dozretí semena. Sušíme ich na slnku
v auguste až septembri. Vysušená droga
je bledožltá, bez vône, so sladkastou
chuťou. Balíme ju do balov. Musí sa
uskladňovať v suchých a vzdušných
miestnostiach.

2007-12-15T04:46:00.001-08:00

Účinok a použitie. Droga účinkuje
sekrétolyticky (odkašliavajúco) pri
kataroch horných dýchacích ciest, chronickej
bronchitíde, chrípke, bronchopneumónii,
bronchitickej astme, zápale
pľúc s vylučovaním slizovitého exkrétu,
pri bronchiektázii. Účinkuje utišijúco
pri suchom a spastickom (kŕčovom)
kašli, pri čiernom kašli a spastickej
bronchitíde. Predpisuje sa aj ako nervy
utišujúci a spazmolytický prostriedok
pri žalúdočných a črevných ochoreniach,
najmä nervového pôvodu — chronickej
gastritíde, vredoch, spastickej kolitíde,
meteorizme, bolení hlavy, neurasténii,
radikulitíde a neuritíde. Používa sa tiež
na aromatické kúpele a obklady, ako
dráždiaci a analgetický prostriedok pri
ochoreniach kĺbov, svalov a periférnych
nervov. Extrakt z dúšky materinej je
súčasťou prípravku Apertus, ktorý sa
užíva pri kašli.
V ľudovom liečiteľstve sa dúška materina
odporúča aj pri dvanástnikových
vredoch, nechutenstve, črevných ťažkostiach,
nespavosti, chudokrvnosti,
reumatizme, nervových a kožných ochoreniach,
na kloktanie pri zápaloch ústnej
dutiny a hrdla.
Drogu používame vo forme záparu
a odvaru. Odvar pripravíme z dvoch
polievkových lyžíc drogy a 400 ml vriacej
vody. Varíme 3 minúty, necháme
vylúhovať 1 hodinu a precedíme. Užívame
120 ml trikrát denne. Zápar pripravujeme
z dvoch polievkových lyžíc drogy
a 500 ml vriacej vody. Necháme
vylúhovať 2 hodiny a užívame 100 ml
štyrikrát denne. Na vonkajšie použitie
pripravujeme zápar zo 100 g drogy a 2 1
vriacej vody. Necháme vylúhovať 30
minút a precedený zápar pridávame do
kúpeľa.

2007-12-13T03:35:00.000-08:00

Droga. Vňať dúšky materinej — Herbaserpylli
(vňať tymianu — H. thymi).
16. Dúška materina — Thymus serpyllum L.
[Dúška tymianová (tymian) - Thymus vulgaris L.]
Hluchavkovité — Lamiaceae
Nadzemnú časť rastliny zbierame v čase
kvitnutia (máj—september), pričom
ju odrezávame nožom alebo nožnicami.
Sušíme v tieni alebo v sušiarni pri teplote
do 35 °C. Vysušená droga má svetlohnedé
stonky. Kalich aj listy sú zelené, kvety
sú ružovočervené alebo fialové s príjemnou
vôňou a slabo horkou chuťou. Drogu
uskladňujeme na suchom, vzdušnom
a tienistom mieste. Droga môže mať
vlhkosť najviac 13 %.
Chemické zloženie. Droga obsahuje
0,15 — 1 % éterického oleja (so
zložením p-cymol, tymol, karvakrol, apinén,
seskviterpíny, terpineol, borneol),
linalol, serpylín (horčina), triesloviny
(okolo 3—7,5 % ) , flavónové glykozidy,
luteolín, minerálne soli, živicu
a iné.

2007-12-11T03:33:00.000-08:00

Účinok a použitie. Droga a prípravky
z nej zastavujú krvácanie pri
15. Dráč obyčajný — Berberis vulgaris L.
Dráčovité — Berberidaceae
niektorých krvácaniach v gynekologickej
praxi, ako aj pri krvácajúcich hemoroidoch
a hematúrii. Alkaloidy pôsobia
žlčotvorne a droga má dobrý účinok pri
dyskinéze žlčových ciest, ochoreniach
pečene, obličkových a močových kameňoch.
Protizápalový účinok drogy sa
využíva v gastroenterologickej praxi (pri
gastritíde so zníženou kyslosťou, koliditíde
s hnačkou), dne, reumatizme, lumbagu,
pichaniach a zápaloch ďasien. Je
zistený aj fungistatický a bakteriostatický
účinok drogy.
Dúška materina je trváca rastlina s poliehavou
stonkou, z ktorej vyrastá niekoľko
stojatých alebo plazivých, holých
aj chlpatých výhonkov. Listy sú celistvookrajové,
protistojné, oválno vajcovité
až čiarkovité, na vrchole zaokrúhlené,
na báze zúžené asi do 3 mm dlhej
stopky. Listová čepeľ je dlhá 5 — 15 mm
V ľudovom liečiteľstve sa odporúča
pri ochoreniach sleziny, na zastavenie
močenia, pri hnise v moči, tuberkulóze,
ochoreniach maternice, očnom zákale
a dyzentérii.
Zo suchých koreňov dráča obyčajného
sa pripravuje zápar. Dve čajové
lyžičky drogy zaparíme 200 ml vriacej
vody. Necháme vylúhovať 1 hodinu
a precedíme.
Zápar užívame trikrát denne 60 ml po
jedle. V prípade potreby môžeme užiť aj
dve šálky denne.
a široká 7 mm, celistvookrajová, bez
podvinutého okraja (na rozdiel od dúšky
tymianovej — tymianu) s prílistkami pri
stopke. Kvety vyrastajú v praslenoch na
vrcholoch stoniek. Kalich je zelený,
niekedy červenkastý, s dvoma krátkymi
zubmi horného pysku a dvoma dlhými
zubmi dolného pysku. Koruna je bledoružová
alebo červená, nevýrazne dvojpysková,
s plochým horným a trojzárezovým
dolným pyskom. Tyčinky sú štyri.
Plod je zrastený zo štyroch guľovitých
tvrdiek. Všetky nadzemné časti rastliny
sú pokryté silicovými žliazkami, ktoré
spôsobujú, že listy pri pohľade proti
svetlu sú bodkované. Rastlina príjemne
charakteristicky vonia. Kvitne počas celého
leta.
Dúška materina rastie na okrajoch
lesov a lúk, na stepných lokalitách,
slnečných, skalných stráňach a po okrajoch
ciest.

Radix berberidis

2007-12-08T06:39:00.000-08:00

Korene vykopávame na jeseň po dozretí
plodov (október—november) alebo
na jar. Po vykopaní korene očistíme,
umyjeme a narežeme na kusy. Sušia sa
v tieni alebo v sušiarni pri teplote do
40 °C. Vysušené korene sú žlté, nevoňajú
a nezapáchajú, majú horkú chuť.
Uskladňujú sa na tienistom, vzdušnom
a suchom mieste.
Chemické zloženie. Droga obsahuje
alkaloidy (1-3 %) — berberín
a oxyakantín, berbamín, berberubín,
jednu nefenolovú zásadu, chelidónovú
a iné organické kyseliny, živice , triesloviny,
vosky a iné.

Účinok a použitie.

2007-12-04T09:03:00.001-08:00

Kvet divozelu
rozpúšťa bronchitický exkrét (výlučok)
a uvoľňuje kŕče pri zápaloch priedušiek.
Okrem toho účinkuje protizápalovo
a zmäkčujúco na zapálené sliznice dýchacích
ciest.
Predpisuje sa pri čiernom kašli, akútnej
a chronickej bronchitíde, spastickej
(kŕčovej) bronchitíde, zápaloch sliznice
hrdla (odporúča sa kloktať), bronchitickej
astme, faryngitíde, laryngitíde a tuberkulóznom
kašli.
Dráč obyčajný je rozkonárený tŕnitý ker
vysoký do 3 m. Listy sú tenké s krátkymi
stopkami, obrátene vajcovité a zložené
do zväzkov. Na jeseň sa listy sfarbujú do
červena. Kvety sú žlté, zložené v strapcovitých
súkvetiach a nepríjemne voňajú.
Koruna aj kalich sú šesťpočetné
a majú šesť tyčiniek. Plody sú podlhovasté,
svetločervené bobule s dvoma až
tromi semenami. Koreň je hrubý, dlhý
V ľudovom liečiteľstve sa odporúča
obklad z čerstvých divozelových listov
na opuchliny, povrchové vredy, hemoroidy
a iné.
Suché kvety sa používajú vo forme
záparu. Dve polievkové lyžice nadrobno
rozdrvenej drogy zalejeme 400 ml vriacej
vody a necháme vylúhovať 30 minút.
Zápar precedíme a pridáme cukor alebo
med. Užívame šesťkrát denne 80 ml 15
minút pred jedlom a 30 minút po
jedle.
a tmavožltý. Rastlina kvitne od mája do
júna.
Dráč obyčajný obľubuje vápence, rastie
na suchých, kamenistých svahoch,
v krovinách, niekedy aj na medziach
a okrajoch ciest. Pestuje sa aj v parkoch.

Chemické zloženie.

2007-12-02T06:09:00.001-08:00

Kvet divozelu
obsahuje saponíny, značné množstvo
žltého farbiva krocetínu, slizovité látky,
horčiny (okolo 3 % ) , hesperidín, éterický
olej, karotén, kumarín a iné.
14. Divozel veľkokvetý — Verbascum densiflorum BERTOL.
Divozel sápovitý — Verbascum phlomoides L.
Krtičníkovité — Scrophulariaceae

2007-11-26T15:52:00.001-08:00

Droga. Kvet divozelu — Flos verbasci.
Kvety — korunu bez kalicha, zbierame
v čase kvitnutia (jún—september). Zbierame
ich v dopoludňajších hodinách
v suchom počasí, keď už nie je ranná
rosa (okolo 11. —12. hodiny). Sušia sa
rýchlo v tieni alebo V sušiarni pri teplote
do 55 °C. Drogu môžeme začať sušiť na
slnku (5 — 6 hodín), aby kvety stratili
väčšiu časť vody a potom ich dosušíme
v sušiarni. Korunné lupienky vysušenej
drogy sú krehké, citrónovožlté, s medovou
vôňou a sladkastou chuťou. Balia sa
do škatúľ s dvojitým dnom, do ktorých
vložíme vápno na pohlcovanie vlhkosti.
Uskadňujú sa na tienistom, vzdušnom
a suchom mieste. Droga môže mať
vlhkosť najviac 8 %.

2007-11-24T03:00:00.000-08:00

V ľudovom liečiteľstve sa droga odporúča
pri žalúdočných vredoch, pri ocho-
reniach pečene a žlčníka, žltačke, malárii,
pri pásomnici a hlístoch detí, bolestiach
sleziny, pri ťažkostiach močenia
a hematúrii, hnisavých ranách a iné.
Fytoterapia predpisuje koreň vo forme
záparu z dvoch čajových lyžičiek nadrobno
porezaných koreňov a 200 ml
vriacej vody (dávka na jeden deň), alebo
ako odvar z vňate — dve polievkové
Divozel je dvojročná bylina. Prvý rok
narastie veľká ružica listov a druhý rok
z ružice vyrastá chlpatá stonka vysoká
1 m. Listy sú tiež chlpaté, vajcovité,
sediace a zbiehavé so stonkou. Kvety sú
veľké, päťpočetné, s päťdielnym kalichom.
Koruna je päťpočetná s krátkou
rúrkou a piatimi rôzne dlhými tyčinkami.
Horné tri tyčinky majú huňaté nitky.
Plod je mnohosemenná tobolka pukajúca
po dvoch hranách. Rastlina kvitne
v lete.
lyžice pomletej vňate zalejeme 400 ml
vriacej vody, varíme 5 minút a necháme
vylúhovať 30 minút. Precedený odvar
užívame trikrát denne 80—120 ml pred
jedlom.
Môžeme pripraviť aj odvar z jednej
polievkovej lyžice koreňov, dvoch polievkových
lyžíc vňate a 400 ml vriacej
vody.
Divozel rastie na piesčitých a skalnatých
stranách, suchších horských poľanách,
tiež na okrajoch ciest, na lúkach
a pasienkoch.

Účinok a použitie.

2007-11-13T09:42:00.000-08:00

Droga a prípravky
z nej dobre účinkujú pri akútnej
a chronickej gastritíde, pri nechutenstve
(koreň zvyšuje chuť do jedla a zlepšuje
trávenie), účinkuje slabo prečisťujúco
a močopudne pri obličkovej a žlčníkovej
litiáze. Predpokladá sa, že celkove zlepšuje
látkovú výmenu. Používa sa ako
zmäkčujúci prostriedok pri angíne a zápaloch
horných dýchacích ciest, ako
prostriedok na utíšenie nervovej sústavy.
Zosilňuje srdcovú činnosť zväčšovaním
amplitúdy srdcových sťahov. Droga
má aj protimikróbny účinok. Zvonku sa
používa pri kožných vyrážkach, opuchlinách
a vredoch. Pražený a pomletý
koreň sa používa vo forme kávy, ktorej
vôňa (spôsobená rozpadom inulínu na
oximetylfurfurol) sa podobá vôni zrnkovej
kávy.

Cekanka

2007-11-12T04:01:00.000-08:00

Droga. Koreň a vňať čakanky — Radix
et herba cichorii.
Nadzemnú časť rastliny zbierame v čase
kvitnutia (júl—august) a korene vykopávame
na jeseň (október). Sušia sa
v tieni alebo v sušiarni pri teplote do
40 °C. Vysušená vňať je bledozelená.
Kvety sú modré. Droga je slabo horká
a nevonia. Korene sú zvonka sivohnedé,
zvnútra biele alebo žltkasté. Sú horké,
a nevoňajú. Uskladňujú sa na tienistom,
suchom a vzdušnom mieste.
Chemické zloženie. Korene obsahujú
inulín (40—60 % ) , glykozid intibín,
levulózu, bielkovinové látky, fruktózu,
pentózu, cholín; živice, horké
triesloviny, mastný olej, enzýmy a iné.
Kvety obsahujú glykozid cichoriín, listy
obsahujú inulín a mliečnu šťavu — horčiny
laktucín, laktukopikrín, taraxasterol,
gumy a iné.

Čakanka obyčajná

2007-11-07T00:51:00.000-08:00

— Cichorium intybus L.
Čakankovité — Cichoriaceae
Čakanka obyčajná je trváca bylina vysoká
0,3 až 1,2 m s ryhovanou, rozkonárenou
stonkou pokrytou chĺpkami. Prízemné
listy, tiež pokryté chĺpkami vytvárajú
prízemnú ružicu. Stonkové listy
sú kopijovité, podlhovasté a zúbkaté.
Kvety sú belasé, zložené v úboroch
s priemerom 30—40 mm. Nachádzajú sa
na vrchole stonky a sú takmer sediace
v pazuchách listov. Plod je vajcovitá,
ryhovaná nažka so šupinatým chocholcom.
Koreň je vretenovitý, mäsitý, často
rozkonárený, dlhý až 1,5 m. Všetky časti
rastliny obsahujú mliečnu šťavu.
Čakanka rastie na suchých, hlbokých,
hlinitých a piesočnato-hlinitých pôdach.
Najčastejšie sa vyskytuje na poliach ako
burina, na medziach, popri poľných cestách,
na lúkach a pod. Pestuje sa pre
koreň, ktorý sa používa na výrobu cigórie,
ale aj pre etiolizované púčiky vyrastajúce
z koreňa, ktoré sa používajú ako
lahôdková zelenina.

Cesnak

2007-11-03T03:14:00.001-07:00

Ľudové liečiteľstvo odporúča cesnak
pri čiernom kašli, ekzémoch, padaní
vlasov, prašine a panaríciu.
Cesnak sa používa vo forme kaše
(tampón do nosa) na prevenciu proti
chrípke, dva až tri strúčiky je dostatočná
denná dávka pri žalúdočno-črevných
ochoreniach, nechutenstve, žalúdočnočrevných
kolikách, črevných kataroch,
bronchitíde, hypertónii a ateroskleróze.
Na odstránenie zápachu z cesnaku treba
pred jeho skonzumovaním zjesť ošúpané
jablko alebo lyžicu medu.
Cesnak sa používa vo forme liehového
výťažku. 50 g rozdrveného cesnaku
vložíme do tmavej sklenej nádoby a zalejeme
150 g 95 % liehu. Necháme
vylúhovať 10 dní. Výťažok užívame trikrát
denne 10—15 kvapiek pred jedlom
po prekonanie ochorenia. Používa sa aj
iný systém liečenia výťažkom. Výťažok
užívame trikrát denne 5 kvapiek. Dávka
sa zvyšuje každý deň o jednu kvapku pri
každom podávaní, pokiaľ sa nedosiahne
trikrát denne 15 kvapiek. Potom sa
dávka znižuje o jednu kvapku pri každom
podávaní, pokiaľ sa nedosiahne
počiatočná dávka trikrát denne 5 kvapiek.
Urobíme desaťdňovú prestávku.
Liečenie môže pokračovať 5—6 mesiacov.

2007-11-02T07:48:00.000-07:00

Droga. Cibuľa cesnaku — Bulbus
allii sativi.
Chemické zloženie. Cibuľa cesnaku
obsahuje éterický olej alicín
(0,l-0,36 %), ktorý je zložený z rozličných
polysulfidov. Základnou zložkou
je dietylsulfid. Pri extrahovaní drogy
s vodou vznikne aliín, ktorý je rozpustný
vo vode a nemá vôňu cesnaku. Pod
vplyvom enzýmu aliináza a za prítomnosti
kyslíka zo vzduchu sa aliín rozkladá
na alicín (60 % dialylsulfid), ktorý
má baktericídne a fungicídne účinky.
Droga tiež obsahuje vitamíny A a B1,
amid kyseliny nikotínovej, hormóny
s účinkom na mužské a ženské pohlavné
žlazy, enzýmy, jód a iné.
Účinok a použitie. Cibuľa cesnaku
má rôznorodé účinky. Protihlístový
a baktericídny účinok sa využíva pri
infekčných ochoreniach tráviaceho
ústrojenstva. Éterický olej ničí chorobnú
a pomáha pri rozvití normálnej črevnej
flóry. Používa sa pri chrípke, týfuse
a dyzentérii i ako preventívny prostriedok.
Je dokázaný baktericídny účinok
cesnaku na streptokokové, stafylokokové,
týfusové a dyzenterické mikroorganizmy.
Stimuluje vylučovanie žalúdočnej
a žlčovej šťavy a vylučovanie žliaz
tráviaceho ústrojenstva a týmto spôsobom
zlepšuje trávenie a funkciu žlčníka
(žlčopudný prostriedok). Časť alicínu sa
vylučuje pľúcami a účinkuje sekrétolyticky
a odkašliavajúco pri zápaloch dýchacích
ciest. Éterický olej znižuje tlak
pri hypertónii, rozširuje cievy, zväčšuje
amplitúdu srdcových sťahov a spomaľuje
rytmus srdca. Je dobrý preventívny
prostriedok aj pri ateroskleróze. Nachádza
uplatnenie ako protihlístový prostriedok
a tiež pri paradentóze.

2007-11-01T09:25:00.000-07:00

Čerstvé plody brusnice (5 —100 g)
užívame pri gastritíde a kolitíde. Zo
suchých plodov pripravujeme výťažok:
10 g drogy necháme 8 hodín vylúhovať
v 200 ml vlažnej vody (denná dávka).
Zápar pripravujeme z 5 g narezaných
suchých plodov alebo jednej polievkovej
lyžice listov a 200 ml vriacej vody.
Necháme vylúhovať 2 hodiny. Zápar
užívame trikrát denne 100 ml pred jedlom
(pri zápaloch tráviaceho ústrojenstva
a cukrovke). Pri cukrovke namiesto
záparu môžeme použiť odvar z troch
polievkových lyžíc suchých plodov
v 1 Utri vody. Varíme 15 minút. Plody sa
môžu používať tiež ako vitaminózna
droga.
listov a na vrchole nesie okolíkové súkvetie.
Listy sú ploché, čiarkovité
a žliabkaté.
Cesnak pochádza pravdepodobne
z Južnej Ázie. Pestuje sa v záhradách
alebo na roliach pre vysušené cibule na
12. Cesnak kuchynský — Allium sativum L.
Ľaliovité - Liliaceae
kuchynské alebo konzervárenské spracovanie.
Vyžaduje dobre zásobené piesčitohlinité
až hlinitopiesčité pôdy, pri
piesočnatých pôdach treba cesnak zavlažovať.

2007-10-29T07:03:00.001-07:00

Účinok a použitie. Drogy z brusnice
účinkujú adstringentne (sťahujúco)
a protizápalovo pri hnačke v detskom
veku, zápaloch močového mechúra
a čriev (akútnych a chronických enterokolitídach
s hnačkou, hnilobných procesoch
v črevách), aftóznej stomatitíde,
faryngitíde, laryngitíde a pri niektorých
kožných ochoreniach. Vďaka obsahu
myrtilínu a neomyrtilínu, ktoré účinkujú
Cesnak je trváca bylina dosahujúca výšku
i 1 m. Má zloženú cibuľu, ktorá sa
skladá z viacerých strúčikov — cibuliek.
Vnútorné strúčiky sú tenšie, podlhovasté,
vonkajšie sú hrubšie. Kvetná stonka
je skoro do polovice zabalená do pošiev
podobne ako inzulín, drogy sa používajú
pri liečení cukrovky. Celkove droga
účinkuje úspešne na zvyšovanie chuti do
jedla a na zlepšenie trávenia. Okrem
toho pomáha pri rozpúšťaní kameňov
pri kalkulóze žlčníka a obličiek.
Ľudové liečiteľstvo odporúča brusnicu
aj pri hemoroidoch, chronickej bronchitíde,
bolestiach žalúdka so zvracaním,
výtoku, pri pachu z úst a iné.
Používajú sa aj sušené plody brusnice
pravej ako protizápalový prostriedok pri
hnačkách, zápaloch tráviaceho ústrojenstva,
močového mechúra, hrdla, ako aj
pri kožných ochoreniach.

Chemické zloženie.

2007-10-25T14:30:00.001-07:00

Suché listy
obsahujú triesloviny — pyrokatechín
(5 — 10 % ) , glykozidy myrtilín a neomyrtilín,
flavonoidy kvercetín, izokvercetín
a kvercitrín, kyselinu olejovú,
urzolovú a chinovú, vitamín C, karotén,
éterický olej a iné. Plody obsahujú
triesloviny (12 % ) , myrtilín, kyselinu
jablčnú a citrónovú, pektín, vitamín C,
karotén, arbutín, antokyány, vitamíny
skupiny B, inozit a iné.

Brusnica čučoriedková

2007-10-24T13:49:00.001-07:00

(čučoriedka) — Vaccinum myrtillus L.
Brusnicovité — Vacciniaceae
kvitnutia v suchom počasí (máj-jún).
Sušia sa v tieni alebo v sušiarni pri
teplote do 45 °C. Vysušené listy sú
zelené, majú štipľavú chuť, nevôňajú
a sú bez pachu. Plody zbierame v júni až
septembri, sušíme ich v tieni alebo v sušiarni
pri teplote do 70 °C. Vysušené
plody sú čierne, scvrknuté, so slabou
vôňou a kyslosladkou chuťou. Uskladňujú
sa v suchých a vzdušných miestnostiach.
Môžu mať vlhkosť do 21 %.

Brusnica

2007-10-23T08:45:00.000-07:00

Brusnica vyžaduje kyslú až veľmi kyslú
pôdu. Rastie na rašeliniskách, vresoviskách,
alebo na pôdach s dostatočnou
vrstvou listovky. Vyskytuje sa najčastejšie
v ihličnatých alebo bukových lesoch
ako podrast, na horských skalnatých
poľanách, na holiach až po vysokohorské
pásmo.
Droga. List a plod brusnice — Folium
et fructus myrtilli.
Dobre vyvinuté listy sa zbierajú v čase

Účinok a použitie.

2007-10-21T04:14:00.001-07:00

Odvar z listov
a púčikov brezy silne zvyšuje diurézu pri
opuchlinách srdcového a obličkového
pôvodu (liečenie sa uskutočňuje pod
lekárskou kontrolou, pretože odvar
z brezových púčikov silne dráždi obličky)
a rozpúšťa kamene v obličkách
a v močovom mechúri. Pri liečení reumatizmu
sa môžu použiť obklady so
záparom z listov alebo s rozdrvenými
čerstvými listami. Droga odstraňuje
kŕče hladkého svalstva žalúdka a čriev.
Zápar z púčikov, brezovej šťavy a dechtu
sa používa pri liečení akútnych a chronických
ekzémov, pri liečení ťažko sa
hojacich rán, odrenín kože, pri zápaloch
Brusnica je ker vysoký 0,30—0,50 m so
silne rozkonárenými, tenkými, hranatými
a zelenými stonkami. Listy sú striedavé,
vajcovité, husto pílkovité, s krátkymi
stopkami a na jeseň opadávajú. Kvety sú
bledoružové, nachádzajú sa jednotlivo
kože s hnisavými ohniskami, pri výskyte
lišají a vypadávaní vlasov.
Podľa ľudového liečiteľstva sa zápar
z mladých listov brezy používa aj pri
ateroskleróze, poruchách nervovej sústavy,
ako stimulujúci prostriedok pri
žlčníkových a obličkových kolikách, ako
protizápalový a antiseptický prostriedok.
Decht získaný suchou destiláciou
kôry má protibakteriálny účinok.
Drogu používame vo forme záparu.
Jednu polievkovú lyžicu brezových listov
(alebo brezových púčikov) zalejeme
400 ml vriacej vody. Necháme vylúhovať
20 minút. Zápar užívame trikrát
denne 100 ml pred jedlom.
v pazuchách listov, majú päťpočetný
kalich, štvor až päťpočetnú korunu
a osem až desať tyčiniek. Piestik je
zložený zo štyroch až piatich plodolistov
so štvor až päťpuzdrovým semenníkom.
Plod je mnohosemenná, guľatá bobuľa
so sivomodrým voskovým povlakom. Je
čiernofialová, šťavnatá, sladkokyslá
a s drobnými, svetlohnedými, polmesiačkovitými
semenami. Rastlina kvitne
v máji až júni.

Chemické zloženie

2007-10-19T04:16:00.001-07:00

Kôra obsahuje
okolo 10 % betulínu, fytosterín, betulozid,
gaulterín, glykozidy, horčiny, saponíny,
kyselinu betuloretínovú, hydroxylaktózy,
triterpény, steroid, okolo
10 % trieslovín, silicu, ktorá obsahuje
najmä metylsalicylát, farbivá a iné. Betulín
sa nachádza najmä v tenkostenných
korkových bunkách kôry ako bezfarebná
hmota. Púčiky obsahujú okolo 5 %
éterického oleja (obsahuje betulín, betulenon
a seskviterpény), saponíny, horčiny,
žlté farbivo a iné. Listy obsahujú
okolo 3 % saponínov, spirakozid a hyperozid
(glykozidy), živice, 9 % trieslovín
z pyrokatechínovej skupiny, betulal -
bín, 9 % sacharidov, inozit, horčiny,
okolo 0,05 % éterického oleja, žlté farbivá
a iné. Základnou účinnou látkou
týchto drog spolu so saponínmi sú silice.
Suchou destiláciou dreviny vzniká katrán,
ktorý obsahuje 6 % fenolov — gvajakol,
krezol a iné. Šťava z rozdrvených
brezových listov obsahuje 1 % invertného
cukru, kyselinu jablčnú, citrónovú,
nikotínovú, askorbovú, soli, aminokyseliny
a iné.

2007-10-17T00:55:00.001-07:00

Droga. Kôra, list a púčik brezy
— Cortex, Folium et Gemma betulae.
Púčiky zbierame na jar zo starších
stromov pred vypučaním (apríl—máj).
Odrezávame ich spolu s konárikmi a sušíme
v tieni alebo v sušiarni pri teplote
do 30 °C. Vysušené púčiky majú pri
drvení príjemnú vôňu a štipľavú chuť.
Listy zbierame na jar pred a počas
kvitnutia (apríl, máj a jún). Sušíme ich
v tieni alebo v sušiarni pri teplote
30—40 °C. Vysušené listy sú na lícnej
strane tmavozelené a na rube bledozelené,
bez vône a horkasté. Kôru zbierame
skoro na jar. Sušíme ju na slnku alebo
v sušiarni pri teplote do 45 °C. Vysušená
kôra je zvonku biela, zvnútra sivočervenkastá,
bez vône a horká. Balíme ju
do balíkov a uskladňujeme v suchej
a vzdušnej miestnosti.

2007-10-15T23:38:00.000-07:00

Listy sú deltoidné s dlhými stopkami,
zaostrené, dvojito pílkovité, na
rube bledozelené, na líci tmavozelené
a lesklé. Mladé listy sú slabo plstnaté
a vylučujú lepkavý živičnatý exkrét.
Kvety sú jednodomé. Samčie kvety tvoria
valcovité jahňady so štvorpočetným
kalichom a dvoma tyčinkami. Samičie
kvety sú valcovité jahňady s holými
semenníkmi. Plod je nažka s dvoma
blanitými krídlami.
Breza dáva prednosť veľmi kyslým
a kyslým pôdam, starším zležaným navážkam
a príležitostne osídľuje piesky
a kremičité horniny. Je nenáročná na
ekologické podmienky.

2007-10-15T00:48:00.001-07:00

Ľudové liečiteľstvo odporúča borovicové
vrcholce aj na liečenie vodnatielky,
skorbutu a astmy. Pri bronchitíde borovicové
výhonky podávame vo forme
cukrového alebo medového sirupu (deťom).
Pri reumatizme a kožných chorobách
používame kúpeľ. Borovicové púčiky
sa používajú vo forme odvaru.
Jednu polievkovú lyžicu borovicových
vrcholcov zalejeme 300 ml vriacej vody
a varíme 1 minútu. Odvar necháme
vylúhovať 30 minút, precedíme a osladíme
medom alebo glukózou. Dávkujeme
trikrát denne 40 ml výťažku pre deti
a 80 ml pre dospelých.
10. Breza previsnutá — Betula pendula ROTH
Brezovité — Betulaceae
Breza je strom vysoký 20—30 m s bielou
kôrou, ktorá je priečne popukaná a odlupuje
sa v horizontálnom smere na
pásiky.

Účinok a použitie.

2007-10-12T00:40:00.001-07:00

Výťažky jarných
borovicových výhonkov uľahčujú
odkašlávanie a pôsobia zmäkčujúco na
sliznicu, účinkujú antiseptický pri akútnej
a chronickej bronchitíde, angíne,
tuberkulóze, zápaloch horných dýchacích
ciest a možno ich použiť i na
inhaláciu a výtery. Silica účinkuje močopudne,
rozpúšťa močové kamene a piesok
v obličkách a močovom mechúri,
rozširuje cievy a vyvoláva prekrvenie
a zohriatie pokožky; používa sa na
dráždenie pokožky pri liečení ekzémov,
lišajov a výsypov. Pretože má dobrý
protizápalový účinok, používa sa pri
reumatizme, ischiasi, lumbagu, neuralgii
a dne.

2007-10-10T00:59:00.001-07:00

Chemické zloženie. Jarné výhonky
borovice obsahujú okolo 0,4 % silice,
vitamíny B,, C a K, triesloviny, živičnaté
látky, karotín a iné. Silica obsahuje
najmä a-pinén, menej b-pinén, silvestrén,
dipentén, terpineol, kadinén, limonén,
borneol, zložité estery a voľné
alkaloidy.

2007-10-08T23:29:00.001-07:00

Droga. Jarné výhonky borovice
(vrcholce) — Turio pini silvestris.
Okrem nich sa používa aj borovicová
kôra a drevené stružliny, borovicový
balzam, silica z borovicového ihličia
a konárikov, borovicová šťava a olej zo
semien. Z borovicového balzamu sa
destiláciou získava terpentínová silica
a kolofónia. Borovicové púčiky zbierame
skoro na jar (marec—apríl), keď
pučia. Práve takéto púčiky predstavujú
drogu, ktorá sa používa na liečenie.
Konce konárikov sú valcovité, dlhé
30—50 mm a hrubé 4 mm. Vyrastajú na
osi, okolo ktorej sú husto zoskupené
červenohnedé šupiny, na rube bezfarebné
a potrhané, zlepené živičnatým exkrétom.
V pazuche každej šupiny sa
nachádza jeden zárodok. Sušia sa v tieni
alebo v sušiarni pri teplote 35 °C a dobrej
ventilácii. Balia sa do vriec. Vysušená
droga je ružovohnedá, príjemne balzamovo
vonia a má živičnato horkú
chuť.

použíti

2007-10-07T01:23:00.000-07:00

Droga sa používa vnútorne ako odvar.
Jednu až dve polievkové lyžice borievkových
plodov zalejeme 400 ml vriacej
vody. Varíme 3 minúty. Necháme vylúhovať
30 minút. Precedený odvar užívame
trikrát denne 80—120 ml 15 minút
pred jedlom. Jeden cyklus liečenia trvá
20 dní. Môžeme ho zopakovať po desaťdňovej
prestávke. Liečenie sa uskutočňuje
pod lekárskou kontrolou! Na vonkajšie
použitie (kúpeľ) sa pripraví odvar
z 200 g plodov a 1 litra vody.
mi tyčinkami a dvoma peľovými vačkami.
Samičie kvety sú zložené do vajcovitých
šišiek nachádzajúcich sa na vrcholoch
mladých konárikov. Šišky sú zložené
z červenkastých šupín, v ktorých sú
zárodky semena. Po opelení šišky narastajú.
Dozrievajú v druhom roku, ich
9. Borovica lesná (sosna) — Pinus sylvestris L.
(syn. Pinus silvestris L.)
Borovicovité — Pinaceae
šupiny sa otvárajú a semená vypadávajú.
Borovica kvitne v júni.
Vyskytuje sa na suchých pieskoch,
plytkých pôdach a na skalách. Darí sa aj
na vápencových bralách a na mokrých
rašeliniskách.

2007-10-03T00:47:00.001-07:00

Účinok a použitie. Flavónové glykozidy
a terpén junén majú močopudný
a dezinfekčný účinok na močové cesty
pri piesku a kameňoch v obličkách
Borovica je vždyzelený, živičnatý, jednodomý
strom dosahujúci výšku 30 m.
Kôra je v dolnej časti popukaná, sivohnedá,
v hornej svetlohnedá. Listy sú
ihlicovité, párovite, na chrbtovej strane
zaoblené, na brušnej preliačené. Samčie
kvety sú žlté, zložené do klasov s mnohýa
zápaloch obličiek (pri akútnej a chronickej
nefritíde sa droga nepoužíva).
Borievkové plody regulujú látkovú výmenu
pri dne. Priaznivo pôsobia aj pri
neuralgu, tendovaginitíde, myalgii a epikondylitíde.
Olej z borievky sa používa
pri reumatických ochoreniach na rozotieranie
kĺbov.
V ľudovom liečiteľstve sa droga odporúča
pri žalúdočných a pečeňových
ochoreniach, pri vodnatielke, bolestiach
žalúdka a čriev, ťažkostiach pri močení,
hemoroidoch, záduchu, bronchitíde
(ako odkašliavajúci prostriedok), ako
zoslabujúci prostriedok (odvar z konárikov),
pri dermatitíde a ekzémoch (na
kúpele).

Chemické zloženie.

2007-10-02T01:08:00.000-07:00

Plody borievky
obyčajnej obsahujú éterický olej
(0,5 — 1,5 % ) , ktorý je zložený z a-pinénu,
kadinénu, borneolu, juniperolu,
kamfénu, terpineolu, junénu, a-terpinénu,
felandrénu, dipenténu, sabinénu,
cydrolu, borievkového gáfru a iných
terpénových derivátov. Plody obsahujú
ešte invertný cukor (30 % ) , horký glykozid
juniperín, flavónové glykozidy,
farbivá, pektín, organické kyseliny, živice,
vosky a iné. V čerstvých plodoch je
do 0,35 mg % vitamínu C.

Plod borievky

2007-09-30T04:39:00.001-07:00

Droga. — Fructus
juniperi.
V ČSR je druh chránený, zber nie je
povolený. V SSR mimo chránených
území možno plody zbierať v jeseni
(september—november) po ich dozretí.
Pretože plody dozrievajú až v druhom
8. Borievka obyčajná — Juniperus communis L.
Cyprusovité — Cupressaceae
roku, na jednej rastline sa súčasne nachádzajú
zrelé aj zelené plody. Zrelé
plody zbierame striasaním na plachtu.
Sušíme ich rýchlo v tieni alebo v sušiarni
pri teplote do 35 °C a pri dobrej ventilácii.
Vysušené plody sú zvonka fialovočierne,
niekedy pokryté suchým voskovým
povlakom, zvnútra sú tmavozelené.
Pri požuvaní majú príjemnú vôňu a sladkastú
chuť. Uskladňujú sa na tienistom,
suchom a vzdušnom mieste. Môžu mať
vlhkosť 20%.

2007-09-29T03:34:00.001-07:00

Chemické zloženie. Vňať obsahuje
betaín stachydrín (0,1 -0,2 % ) , betonicín
a turicín, éterický olej, triesloviny
(10-15 % ) , horčiny, škrob, flavonoidy.
Zloženie koreňov je nepreskúmané.
7. Betonika lekárska — Betonica officinalis L.
Hluchavkovité — Lamiaceae
Účinok a použitie. Droga účinkuje
protizápalovo pri žalúdočných a črevných
ochoreniach, hyperacidite, hnačke,
zápaloch obličiek a močového mechúra.
Pôsobí tiež odkašliavajúco pri bronchitíde,
astme a čiernom kašli. Stachydrín
znižuje krvný tlak pri hypertónii. Celkove
droga účinkuje povzbudzujúco pri
nervovom vyčerpaní, pričom znižuje citlivosť
centrálnej nervovej sústavy. Zlepšuje
tiež látkovú výmenu.
V ľudovom liečiteľstve sa droga používa
pri epilepsii, bolení a krútení hlavy,
Borievka je vždyzelený, silne rozkonárený
ker alebo stromček so sivohnedou
kôrou. Listy sú ihlicovité, dlhé
4—6 mm, pichľavé, zložené v trojpočetných
praslenoch. Rastlina je dvojdomá,
samičie kvety sú zložené z troch šupín,
na báze ktorých sa nachádza jeden
semenník z troch plodolistov. Samčie
kvety majú veľa tyčiniek, pričom každá
reumatizme, dne, žltačke, ateroskleróze,
ochoreniach obličiek, zápaloch maternice
a iné. Zvonka sa používa vo
forme obkladov z rozdrvenej čerstvej
vňate pri reumatizme, hnisavých ranách
a pohryznutí zmijou.
Fytorerapia používa betoniku vnútorne
vo forme odvaru. Jednu polievkovú
lyžicu drogy zalejeme 600 ml vriacej
vody. Varíme 3 minúty, necháme vylúhovať
30 minút a precedíme. Odvar
užívame trikrát denne 50—150 ml, ale
len pod lekárskou kontrolou!
má tri až sedem peľových vačkov, ktoré
sa nachádzajú v pazuchách listov. Po
opelení šupiny samičích kvetov ostanú
mäsité, zrastajú a vytvárajú plod, ktorý
je zo začiatku zelený a po dozretí v druhom
roku je skoro čierny a sivo oinovatený.
Borievka kvitne od mája do júna
a semená dozrievajú na jeseň budúceho
roku. Semená sú tri, sivohnedé a obalené
živičnatou látkou. Koreň je dobre
zachytený v pôde.
Borievka rastie na suchších a vápencových
pôdach od podhorského až po
vysokohorské pásmo, najčastejšie na
kamenistých stranách, lúkach a pasienkoch,
na okrajoch lesov a húštín, v redších
ihličnatých lesoch a pod. Uvažuje sa
o zriadení ich výsadieb.

Droga.

2007-09-28T02:25:00.001-07:00

Vňať a koreň betoniky
— Herba et radix betonicae.
Nadzemnú časť rastliny zbierame v čase
kvitnutia (júl-august). Odrezávame
vňať spolu s prízemnými listami. Sušia sa
v tieni alebo v sušiarni pri teplote do
40 °C. Korene vykopávame v septembri.
Po očistení a umytí ich sušíme v tieni
(možno ich sušiť aj na slnku) alebo
v sušiarni pri teplote do 45 °C. Vysušená
droga má špecifickú vôňu a horkú chuť.
Uskladňuje sa na suchom mieste.

Listy sú protistojné,

2007-09-26T12:01:00.000-07:00

podlhovasto
vajcovité, vrúbkované, plstnaté, pričom
dolné listy sú usporiadané do ružice
s dlhými stopkami a stonkové listy majú
krátke stopky a pri vrchole sú takmer
sediace. Kvety sú ružovočervené, obojpohlavné,
nachádzajú sa v pazuchách
horných listov a sú usporiadané do
Olej slúži tiež na prekrvenie pokožky.
Používa sa i ako aromatický prostriedok.
Droga sa používa vo forme záparu. Tri
až šesť čajových lyžičiek rozdrvených
plodov bedrovníka zalejeme 400 ml
vriacej vody. Po hodine zápar precedíme.
Užívame 60—120 ml záparu trikrát
denne po jedle.
Poznámka. Droga je zaradená do
liekopisu (farmakopei) 20 krajín sveta.
nepravých praslenov. Kalich je päťzubý,
koruna je dvojpyskovitá a má štyri
tyčinky. Plod je suchý, zložený zo štyroch
podlhovastých tvrdiek.
Betonika vyžaduje suchšie pôdy. Rastie
od nížin až po horské pásmo, na
lúkach, v riedkych lesoch, lesostepiach,
húšťavách, niekedy aj na poliach. V niektorých
krajinách sa začína pestovať.

2007-09-24T00:52:00.001-07:00

Účinok a použitie. Droga má odkašliavací
účinok pri akútnych a chronických
zápaloch dýchacích ciest (bronchitída,
ochorenia priedušnice, faryngitída,
laryngitída a kašeľ rozličného pôvodu),
zosilňuje žalúdočnú a žlčníkovú
exkréciu (vylučovanie), pôsobí spazmolyticky
(uvoľňuje kŕče) pri chronickej
gastritíde, žlčníkovej dyskinéze a žlčníkových
kameňoch. Utišujúce účinky
anetolu sa využívajú pri tlmení koliky
žalúdka a čriev a pri meteorizme. Silica
pôsobí močopudne, preto sa ňou dosahuje
dobrý účinok pri zápaloch obličiek,
ako aj pri výskyte piesku a kameňov
v obličkách. Drogu tiež možno použiť pri
zápale močového mechúra. Na základe
estrogénneho účinku dianetolu, ktorý
obsahuje silica bedrovníka, droga podporuje
činnosť mliečnej žlazy a tým
zvyšuje tvorbu mlieka dojčiacich matiek.
Okrem toho droga priaznivo pôsobí
pri zníženej činnosti vaječníkov. Silica
má protimikrobiálny účinok, preto je
vhodným prostriedkom proti vonkajším
parazitom človeka a domácich zvierat.
Betonika je trváca bylina s rovnou,
štvorhrannou stonkou, vysokou do
0,60 m.

Chemické zloženie.

2007-09-22T13:02:00.001-07:00

Plody obsahujú
2—6 % éterických olejov, okolo
10-30 % tukov, cholín, 20 % bielkovín,
sacharidy, kumarín, stigmasterín
a iné. Silica obsahuje 80—90 % anetolu
(nositeľ vône), dianetol, metylchavikol,
anízový ketón, anízovú kyselinu, anízový
aldehyd. Anízaldehyd vzniká pri
uskladňovaní drogy ako výsledok oxidačných
procesov, ktoré prebiehajú
v silici.

Droga.

2007-09-21T01:07:00.001-07:00

Plod bedrovníka — Fructus
anisi.
Používa sa však aj olej získaný z plodov
bedrovníka — Oleum anisi. Plody
bedrovníka zbierame v auguste až septembri,
keď stonka začne tmavnúť, teda
pred plnou zrelosťou semien, aby semená
nevypadávali. Zbierame stonky spolu
s plodmi, najvhodnejšie skoro ráno alestve
užívame po 80 ml odvaru 15 minút
pred jedlom.
Bazalka sa nachádza aj v zložení
prípravku Broncholyzín, ktorý sa predpisuje
pri spastickej bronchitíde.
bo večer. Za chladného počasia stonky
ukladáme na kôpky, aby semená dozreli
a až potom ich mlátime. Vysušené semená
sú sivozelené, sladkasté a príjemnej
vône. Balia sa do konopných alebo
papierových vreciek. Môžu mať najviac
12 % vlhkosť. Uskladňujeme ich v suchej
a vzdušnej miestnosti.

precedení odvar

2007-09-12T00:00:00.001-07:00

užívame trikrát denne
80 ml po jedle. Pri zápaloch ústnej
dutiny sa tento výťažok používa na
vyplachovanie a kloktanie ústnej dutiny,
a to päť až šesťkrát denne. Pri nechuten-
Bedrovník je jednoročná pestovaná bylina.
Stonka je vzpriamená, valcovitá,
dorastá do výšky 0,60 m. V hornej časti
je rozkonárená a holá. Listy majú rozličný
tvar. Dolné sú okrúhlasto obličkovité,
hladko pílkovité a na dlhých stopkách.
Prostredné listy sú perovito zložené.
Hlavné listy sú dvoj a trojnásobne
klinovito perovito strihané, takmer bez
stopiek. Kvety sú biele, drobné, nachádzajú
sa v zložených 8—12 lúčovitých
okolíkoch. V jednom kvete je 5 tyčiniek.
Plody sú vajcovité alebo obrátene hruškovité,
po stranách slabo stlačené, pri
stopke širšie. Na vrchole sa nachádza
zúbkatý kalich a vypuklý nadsemenníkový
disk so zvyškami dvoch čneliek.
Plody sú páperistá, vypuklé a rebernaté.
Dlhé sú 3 — 5 a široké 2—3 mm. Vo
vnútri plodu sa nachádza jedno sivozelené
semienko zrastené s obalom plodu.
Bedrovník pochádza z juhu. U nás sa
pestuje pre plody, zriedkavo ako zelenina.

2007-09-11T01:51:00.000-07:00

Chemické zloženie. Droga obsahuje
0,02-0,50 % éterického oleja (linalol,
metylchavikol, seskviterpény),
5 % trieslovín, glykozid, malé množstvo
saponínov, flavonoidy a iné chemické
zlúčeniny.
Účinok a použitie. Droga dráždi
žalúdočné žľazy, vyvoláva chuť do jedla,
účinkuje protizápalovo pri ochoreniach
ústnej dutiny, chronickej gastritíde,
chronickej kolike, cystách, uretritíde,
nefritíde a podporuje laktáciu. Má antispastický
(protikŕčový) účinok pri chronickej
bronchitíde s výrazným kašľom,
odstraňuje bolesti pri meteorizme čriev
(plynnatosti čriev) a zlepšuje srdcovú
činnosť pri ochoreniach myokardu.
Podľa bulharského ľudového liečiteľstva
sa šťava z čerstvej bazalky používa
pri hnisavých zápaloch stredného ucha,
ako aj pri ťažko sa hojacich ranách.
Droga z bazalky sa musí užívať pozorne,
lebo vysoké dávky účinkujú silne dráždivo.
Drogu používame vo forme odvaru.
Jednu polievkovú lyžicu drogy zalejeme
300 ml vriacej vody a varíme 1 minútu.
Odvar necháme vylúhovať 30 minút.

Droga.

2007-09-09T23:20:00.001-07:00

Vňať bazalky — Herba basilici.
Nadzemnú časť rastliny zbierame v čase
kvitnutia (jún—september). Pri rezaní
vňate treba určitú časť stonky nechať,
aby mohli vyrásť nové rastliny. Pozbieraný
materiál sušíme v tieni alebo v sušiarni
pri teplote do 35 °C. Vysušená
droga musí byť jasnozelená, s bielymi
kvietkami, charakteristicky voňavá, slabo
štiplavá a môže mať vlhkosť maximálne
12 %. Balí sa do balíkov alebo do
vreciek. Uskladňuje sa vo vzdušných
a suchých miestnostiach.
moroidoch a kožných ochoreniach
a plody ako povzbudzujúci prostriedok
pri neuralgii.
Kvety sa používajú vo forme záparu.
Dve čajové lyžičky drogy zalejeme
250 ml vriacej vody. Necháme vylúhovať
15 — 30 minút. Precedený zápar užívame
denne dve až tri šálky. Pri nachladnutí
pijeme horúci čaj spolu s 1 — 2 g
acetyzalu.

Účinok a použitie.

2007-09-09T01:35:00.001-07:00

Kvety účinkujú
protizápalovo, potopudne, sekrétolyticky
a uvoľňujú hlieny pri zápaloch dýchacích
ciest, prechladnutiach, bronchitíde,
pneumónii a tuberkulóznom kašli. Plody
účinkujú povzbuďzujúco a listy ukľud-
ňujúco a močopudne. Drogy sa predpisujú
pri žalúdočno-črevných a pečeňových
ochoreniach, pri zápaloch obličiek
a močového mechúra, reumatizme, dne.
V ľudovom liečiteľstve sa používa aj
pri vysokom tlaku, záduchu, ťažkostiach
pri močení a močení krvi. Korene a kôra
sa odporúčajú ako ukľudňujúce prostriedky,
pri obezite a vodnatielke,
výťažok z listov pri reumatizme, he-
Bazalka je jednoročná bylina so štvorhrannou
stonkou vysokou do 0,60 m.
Listy sú protistojné, vajcovité, zriedka
zúbkaté, s dlhými stopkami. Kvety sú
biele alebo ružovofialové, usporiadané
v klasoch po šesť v pazuchách listov,
s päťpočetnou korunou a štyrmi tyčinkami.
Plody sú suché a rozpadajú sa na
štyri hnedočierne, jednosemenné, hladké
alebo jemnozrnné tvrdky. Celá rastlina
príjemne vonia.
Bazalka je záhradná rastlina ázijského
pôvodu, zriedka pestovaná. Niekedy dočasne
splanie.

Chemické zloženie.

2007-09-06T13:54:00.000-07:00

Kvety obsahujú
éterický olej, horčiny, alkaloidy,
flavonoidy, živice, glykozid podobný rutinu
— eldrín, slizovité látky, triesloviny,
sacharidy, cholín, vitamín C, organické
kyseliny, glykozidické látky s potopudným
účinkom a iné. Kôra obsahuje
éterický olej, fytosterín, kyselinu valérovú,
cholín, triesloviny, živice a iné. Plody
obsahujú glykozid sambunigrín, vitamín
C, sambucín, sambukyanín, karotén, železo,
triesloviny, kyselinu jablčnú a vínnu,
aminokyseliny, vitamíny zo skupiny
B a iné.

Baza čierna

2007-09-05T23:32:00.001-07:00

— Sambucus nigra L.
Zemolezovité — Loniceraceae
Baza je ker alebo stromček s rozkonárenou
korunou a bielym stržňom. Listy sú
nepárno perovité s dvoma až tromi
pármi lístkov dlhých do 0,20 m. Jednotlivé
lístky sú vajcovité alebo podlhovasté,
na vrchole končisté a pílkovité. Kvety
sú veľmi drobné, žltobiele, zložené do
bohatých chocholíkových, mnohoramenných
vrcholíkov. Majú päťzubý kalich,
žltkastú korunu, ktorá je zložená
z piatich na báze zrastených lupienkov.
Tyčiniek je päť s veľkými žltými peľnicami.
Baza rastie najmä na vlhkejších miestach
alebo na pôdach, kde je hladina
spodnej vody dostatočne vysoká. Nájdeme
ju na neobrábaných pozemkoch,
popri plotoch a budovách, na rumoviskách,
rúbaniskách, navážkach alebo ako
súčasť krovitých zárastov.

2007-09-02T22:55:00.001-07:00

Droga. Koreň (podzemok) a vňať
asparágusa — Radix et herba asparagi.
Podzemok sa vyberá na jeseň (október
—november) alebo skoro na jar (marec-
apríl). Vňať zbierame pred kvitnutím
(apríl—začiatok mája). Suší sa v tieni
alebo v sušiarni pri teplote do 40 °C.
Uskladňuje sa na tienistom, vzdušnom
a suchom mieste.
Chemické zloženie. Podzemok
obsahuje 0,04 % asparagínu, arginín,
asparagózu, glykozid koniferín, kyselinu
galovú, cholín, saponín, sacharid, proteíny,
mastný olej a iné. Vňať obsahuje
aj flavonoidy, vitamín C, tyrozín a iné.
Cez ročné obdobia sa jednotlivé množstvá
látok v rastline podstatne menia.
Účinok a použitie. Asparagín
a výťažky z asparágusu pri vnútornom
používaní rozširujú cievy a znižujú
krvný tlak, zosilňujú sťahy srdca a spomaľujú
jeho rytmus, zvyšujú vylučovanie
moču, zlepšujú funkciu pečene a sleziny
a znižujú látkovú výmenu. Zápar
z drogy sa predpisuje pri srdcových
ťažkostiach, pri blokovaní kvapalín v organizme,
pri hypertónii, pri ochoreniach
sleziny a pečene.
V ľudovom liečiteľstve sa odporúča
pri cukrovke, obličkových a močových
kameňoch, hemoroidoch, dyzentérii, na
zvýšenie laktácie, pri prostate, ekzémoch
a iných.