Účinok a použitie. Drogy z brusnice
účinkujú adstringentne (sťahujúco)
a protizápalovo pri hnačke v detskom
veku, zápaloch močového mechúra
a čriev (akútnych a chronických enterokolitídach
s hnačkou, hnilobných procesoch
v črevách), aftóznej stomatitíde,
faryngitíde, laryngitíde a pri niektorých
kožných ochoreniach. Vďaka obsahu
myrtilínu a neomyrtilínu, ktoré účinkujú
Cesnak je trváca bylina dosahujúca výšku
i 1 m. Má zloženú cibuľu, ktorá sa
skladá z viacerých strúčikov — cibuliek.
Vnútorné strúčiky sú tenšie, podlhovasté,
vonkajšie sú hrubšie. Kvetná stonka
je skoro do polovice zabalená do pošiev
podobne ako inzulín, drogy sa používajú
pri liečení cukrovky. Celkove droga
účinkuje úspešne na zvyšovanie chuti do
jedla a na zlepšenie trávenia. Okrem
toho pomáha pri rozpúšťaní kameňov
pri kalkulóze žlčníka a obličiek.
Ľudové liečiteľstvo odporúča brusnicu
aj pri hemoroidoch, chronickej bronchitíde,
bolestiach žalúdka so zvracaním,
výtoku, pri pachu z úst a iné.
Používajú sa aj sušené plody brusnice
pravej ako protizápalový prostriedok pri
hnačkách, zápaloch tráviaceho ústrojenstva,
močového mechúra, hrdla, ako aj
pri kožných ochoreniach.

Chemické zloženie.

Suché listy
obsahujú triesloviny — pyrokatechín
(5 — 10 % ) , glykozidy myrtilín a neomyrtilín,
flavonoidy kvercetín, izokvercetín
a kvercitrín, kyselinu olejovú,
urzolovú a chinovú, vitamín C, karotén,
éterický olej a iné. Plody obsahujú
triesloviny (12 % ) , myrtilín, kyselinu
jablčnú a citrónovú, pektín, vitamín C,
karotén, arbutín, antokyány, vitamíny
skupiny B, inozit a iné.

Brusnica čučoriedková

(čučoriedka) — Vaccinum myrtillus L.
Brusnicovité — Vacciniaceae
kvitnutia v suchom počasí (máj-jún).
Sušia sa v tieni alebo v sušiarni pri
teplote do 45 °C. Vysušené listy sú
zelené, majú štipľavú chuť, nevôňajú
a sú bez pachu. Plody zbierame v júni až
septembri, sušíme ich v tieni alebo v sušiarni
pri teplote do 70 °C. Vysušené
plody sú čierne, scvrknuté, so slabou
vôňou a kyslosladkou chuťou. Uskladňujú
sa v suchých a vzdušných miestnostiach.
Môžu mať vlhkosť do 21 %.

Brusnica

Brusnica vyžaduje kyslú až veľmi kyslú
pôdu. Rastie na rašeliniskách, vresoviskách,
alebo na pôdach s dostatočnou
vrstvou listovky. Vyskytuje sa najčastejšie
v ihličnatých alebo bukových lesoch
ako podrast, na horských skalnatých
poľanách, na holiach až po vysokohorské
pásmo.
Droga. List a plod brusnice — Folium
et fructus myrtilli.
Dobre vyvinuté listy sa zbierajú v čase

Účinok a použitie.

Odvar z listov
a púčikov brezy silne zvyšuje diurézu pri
opuchlinách srdcového a obličkového
pôvodu (liečenie sa uskutočňuje pod
lekárskou kontrolou, pretože odvar
z brezových púčikov silne dráždi obličky)
a rozpúšťa kamene v obličkách
a v močovom mechúri. Pri liečení reumatizmu
sa môžu použiť obklady so
záparom z listov alebo s rozdrvenými
čerstvými listami. Droga odstraňuje
kŕče hladkého svalstva žalúdka a čriev.
Zápar z púčikov, brezovej šťavy a dechtu
sa používa pri liečení akútnych a chronických
ekzémov, pri liečení ťažko sa
hojacich rán, odrenín kože, pri zápaloch
Brusnica je ker vysoký 0,30—0,50 m so
silne rozkonárenými, tenkými, hranatými
a zelenými stonkami. Listy sú striedavé,
vajcovité, husto pílkovité, s krátkymi
stopkami a na jeseň opadávajú. Kvety sú
bledoružové, nachádzajú sa jednotlivo
kože s hnisavými ohniskami, pri výskyte
lišají a vypadávaní vlasov.
Podľa ľudového liečiteľstva sa zápar
z mladých listov brezy používa aj pri
ateroskleróze, poruchách nervovej sústavy,
ako stimulujúci prostriedok pri
žlčníkových a obličkových kolikách, ako
protizápalový a antiseptický prostriedok.
Decht získaný suchou destiláciou
kôry má protibakteriálny účinok.
Drogu používame vo forme záparu.
Jednu polievkovú lyžicu brezových listov
(alebo brezových púčikov) zalejeme
400 ml vriacej vody. Necháme vylúhovať
20 minút. Zápar užívame trikrát
denne 100 ml pred jedlom.
v pazuchách listov, majú päťpočetný
kalich, štvor až päťpočetnú korunu
a osem až desať tyčiniek. Piestik je
zložený zo štyroch až piatich plodolistov
so štvor až päťpuzdrovým semenníkom.
Plod je mnohosemenná, guľatá bobuľa
so sivomodrým voskovým povlakom. Je
čiernofialová, šťavnatá, sladkokyslá
a s drobnými, svetlohnedými, polmesiačkovitými
semenami. Rastlina kvitne
v máji až júni.

Chemické zloženie

Kôra obsahuje
okolo 10 % betulínu, fytosterín, betulozid,
gaulterín, glykozidy, horčiny, saponíny,
kyselinu betuloretínovú, hydroxylaktózy,
triterpény, steroid, okolo
10 % trieslovín, silicu, ktorá obsahuje
najmä metylsalicylát, farbivá a iné. Betulín
sa nachádza najmä v tenkostenných
korkových bunkách kôry ako bezfarebná
hmota. Púčiky obsahujú okolo 5 %
éterického oleja (obsahuje betulín, betulenon
a seskviterpény), saponíny, horčiny,
žlté farbivo a iné. Listy obsahujú
okolo 3 % saponínov, spirakozid a hyperozid
(glykozidy), živice, 9 % trieslovín
z pyrokatechínovej skupiny, betulal -
bín, 9 % sacharidov, inozit, horčiny,
okolo 0,05 % éterického oleja, žlté farbivá
a iné. Základnou účinnou látkou
týchto drog spolu so saponínmi sú silice.
Suchou destiláciou dreviny vzniká katrán,
ktorý obsahuje 6 % fenolov — gvajakol,
krezol a iné. Šťava z rozdrvených
brezových listov obsahuje 1 % invertného
cukru, kyselinu jablčnú, citrónovú,
nikotínovú, askorbovú, soli, aminokyseliny
a iné.

Droga. Kôra, list a púčik brezy
— Cortex, Folium et Gemma betulae.
Púčiky zbierame na jar zo starších
stromov pred vypučaním (apríl—máj).
Odrezávame ich spolu s konárikmi a sušíme
v tieni alebo v sušiarni pri teplote
do 30 °C. Vysušené púčiky majú pri
drvení príjemnú vôňu a štipľavú chuť.
Listy zbierame na jar pred a počas
kvitnutia (apríl, máj a jún). Sušíme ich
v tieni alebo v sušiarni pri teplote
30—40 °C. Vysušené listy sú na lícnej
strane tmavozelené a na rube bledozelené,
bez vône a horkasté. Kôru zbierame
skoro na jar. Sušíme ju na slnku alebo
v sušiarni pri teplote do 45 °C. Vysušená
kôra je zvonku biela, zvnútra sivočervenkastá,
bez vône a horká. Balíme ju
do balíkov a uskladňujeme v suchej
a vzdušnej miestnosti.

Listy sú deltoidné s dlhými stopkami,
zaostrené, dvojito pílkovité, na
rube bledozelené, na líci tmavozelené
a lesklé. Mladé listy sú slabo plstnaté
a vylučujú lepkavý živičnatý exkrét.
Kvety sú jednodomé. Samčie kvety tvoria
valcovité jahňady so štvorpočetným
kalichom a dvoma tyčinkami. Samičie
kvety sú valcovité jahňady s holými
semenníkmi. Plod je nažka s dvoma
blanitými krídlami.
Breza dáva prednosť veľmi kyslým
a kyslým pôdam, starším zležaným navážkam
a príležitostne osídľuje piesky
a kremičité horniny. Je nenáročná na
ekologické podmienky.

Ľudové liečiteľstvo odporúča borovicové
vrcholce aj na liečenie vodnatielky,
skorbutu a astmy. Pri bronchitíde borovicové
výhonky podávame vo forme
cukrového alebo medového sirupu (deťom).
Pri reumatizme a kožných chorobách
používame kúpeľ. Borovicové púčiky
sa používajú vo forme odvaru.
Jednu polievkovú lyžicu borovicových
vrcholcov zalejeme 300 ml vriacej vody
a varíme 1 minútu. Odvar necháme
vylúhovať 30 minút, precedíme a osladíme
medom alebo glukózou. Dávkujeme
trikrát denne 40 ml výťažku pre deti
a 80 ml pre dospelých.
10. Breza previsnutá — Betula pendula ROTH
Brezovité — Betulaceae
Breza je strom vysoký 20—30 m s bielou
kôrou, ktorá je priečne popukaná a odlupuje
sa v horizontálnom smere na
pásiky.

Účinok a použitie.

Výťažky jarných
borovicových výhonkov uľahčujú
odkašlávanie a pôsobia zmäkčujúco na
sliznicu, účinkujú antiseptický pri akútnej
a chronickej bronchitíde, angíne,
tuberkulóze, zápaloch horných dýchacích
ciest a možno ich použiť i na
inhaláciu a výtery. Silica účinkuje močopudne,
rozpúšťa močové kamene a piesok
v obličkách a močovom mechúri,
rozširuje cievy a vyvoláva prekrvenie
a zohriatie pokožky; používa sa na
dráždenie pokožky pri liečení ekzémov,
lišajov a výsypov. Pretože má dobrý
protizápalový účinok, používa sa pri
reumatizme, ischiasi, lumbagu, neuralgii
a dne.

Chemické zloženie. Jarné výhonky
borovice obsahujú okolo 0,4 % silice,
vitamíny B,, C a K, triesloviny, živičnaté
látky, karotín a iné. Silica obsahuje
najmä a-pinén, menej b-pinén, silvestrén,
dipentén, terpineol, kadinén, limonén,
borneol, zložité estery a voľné
alkaloidy.

Droga. Jarné výhonky borovice
(vrcholce) — Turio pini silvestris.
Okrem nich sa používa aj borovicová
kôra a drevené stružliny, borovicový
balzam, silica z borovicového ihličia
a konárikov, borovicová šťava a olej zo
semien. Z borovicového balzamu sa
destiláciou získava terpentínová silica
a kolofónia. Borovicové púčiky zbierame
skoro na jar (marec—apríl), keď
pučia. Práve takéto púčiky predstavujú
drogu, ktorá sa používa na liečenie.
Konce konárikov sú valcovité, dlhé
30—50 mm a hrubé 4 mm. Vyrastajú na
osi, okolo ktorej sú husto zoskupené
červenohnedé šupiny, na rube bezfarebné
a potrhané, zlepené živičnatým exkrétom.
V pazuche každej šupiny sa
nachádza jeden zárodok. Sušia sa v tieni
alebo v sušiarni pri teplote 35 °C a dobrej
ventilácii. Balia sa do vriec. Vysušená
droga je ružovohnedá, príjemne balzamovo
vonia a má živičnato horkú
chuť.

použíti

Droga sa používa vnútorne ako odvar.
Jednu až dve polievkové lyžice borievkových
plodov zalejeme 400 ml vriacej
vody. Varíme 3 minúty. Necháme vylúhovať
30 minút. Precedený odvar užívame
trikrát denne 80—120 ml 15 minút
pred jedlom. Jeden cyklus liečenia trvá
20 dní. Môžeme ho zopakovať po desaťdňovej
prestávke. Liečenie sa uskutočňuje
pod lekárskou kontrolou! Na vonkajšie
použitie (kúpeľ) sa pripraví odvar
z 200 g plodov a 1 litra vody.
mi tyčinkami a dvoma peľovými vačkami.
Samičie kvety sú zložené do vajcovitých
šišiek nachádzajúcich sa na vrcholoch
mladých konárikov. Šišky sú zložené
z červenkastých šupín, v ktorých sú
zárodky semena. Po opelení šišky narastajú.
Dozrievajú v druhom roku, ich
9. Borovica lesná (sosna) — Pinus sylvestris L.
(syn. Pinus silvestris L.)
Borovicovité — Pinaceae
šupiny sa otvárajú a semená vypadávajú.
Borovica kvitne v júni.
Vyskytuje sa na suchých pieskoch,
plytkých pôdach a na skalách. Darí sa aj
na vápencových bralách a na mokrých
rašeliniskách.

Účinok a použitie. Flavónové glykozidy
a terpén junén majú močopudný
a dezinfekčný účinok na močové cesty
pri piesku a kameňoch v obličkách
Borovica je vždyzelený, živičnatý, jednodomý
strom dosahujúci výšku 30 m.
Kôra je v dolnej časti popukaná, sivohnedá,
v hornej svetlohnedá. Listy sú
ihlicovité, párovite, na chrbtovej strane
zaoblené, na brušnej preliačené. Samčie
kvety sú žlté, zložené do klasov s mnohýa
zápaloch obličiek (pri akútnej a chronickej
nefritíde sa droga nepoužíva).
Borievkové plody regulujú látkovú výmenu
pri dne. Priaznivo pôsobia aj pri
neuralgu, tendovaginitíde, myalgii a epikondylitíde.
Olej z borievky sa používa
pri reumatických ochoreniach na rozotieranie
kĺbov.
V ľudovom liečiteľstve sa droga odporúča
pri žalúdočných a pečeňových
ochoreniach, pri vodnatielke, bolestiach
žalúdka a čriev, ťažkostiach pri močení,
hemoroidoch, záduchu, bronchitíde
(ako odkašliavajúci prostriedok), ako
zoslabujúci prostriedok (odvar z konárikov),
pri dermatitíde a ekzémoch (na
kúpele).

Chemické zloženie.

Plody borievky
obyčajnej obsahujú éterický olej
(0,5 — 1,5 % ) , ktorý je zložený z a-pinénu,
kadinénu, borneolu, juniperolu,
kamfénu, terpineolu, junénu, a-terpinénu,
felandrénu, dipenténu, sabinénu,
cydrolu, borievkového gáfru a iných
terpénových derivátov. Plody obsahujú
ešte invertný cukor (30 % ) , horký glykozid
juniperín, flavónové glykozidy,
farbivá, pektín, organické kyseliny, živice,
vosky a iné. V čerstvých plodoch je
do 0,35 mg % vitamínu C.