Thursday, May 31, 2007

Saponíny

Sú to látky, ktoré podobne ako mydlá majú vlastnosť vytvárať s vodou
stálu penu. Známych je okolo 90 rastlinných čeľadí, z ktorých druhy obsahujú
saponíny. Spolu so saponínmi sa často vyskytujú aj iné zložky, ktoré majú určité
farmakoterapeutické vlastnosti — nasýtené a éterické oleje, živice, fytosteroly,
flavonoidy, srdcové glykozidy, triesloviny, ojedinelé alkaloidy a iné organické
i neorganické látky. Saponíny, ako aj iné skupiny látok, majú aktívnu úlohu v živote
rastlín. Pravdepodobne tiež viažu a blokujú cholesterol, ktorý obsahujú živé
organizmy. Saponíny vplývajú aj na výmenu lipidov (lecitínov). Zvláštne miesto
v rastlinnom metabolizme zaberajú steroidné saponíny. Predpokladá sa, že sú
hlavným zdrojom biogenézy fytosterínov a niektorých vitamínov, ktoré rastliny
obsahujú.

Wednesday, May 30, 2007

Srdcové glykozidy.

K srdcovým glykozidom patria v prvom rade glykozidy zo
skupiny náprstníka vlnatého (Digitalis lanata). V medicíne sú známe ako prostriedky
podporujúce srdcovú činnosť, ktoré sa používajú najmä pri srdcovej slabosti. Mnoho
rastlín, o ktorých dnes vieme, že obsahujú srdcové glykozidy, sa v minulosti používali
ako otravy. Srdcové glykozidy sa syntetizujú v mnohých rastlinných druhoch
a rodoch, napríklad v náprstníku vlnatom, konvalinke, hlaváčiku jarnom, čemerici
a iných.

Sunday, May 27, 2007

Glykozidické živice

(glykoretíny, konvolvulíny). V rastlinnom liečení sa
používajú tiež ako prečisťujúce prostriedky. V rastlinách sú viazané s rozličnými
sacharidmi — glukóza, ramnóza a fruktóza. Sacharidy sú viazané esterovou väzbou
s prchavými kyselinami — octová, propiónová, izomaslová a izovalérová. Glykozidické
živice silno dráždia sliznice úst a hrdla, majú drastické prečisťovacie účinky,
pričom zosilňujú peristaltiku čriev, ale vo väčších dávkach vyvolávajú nevoľnosť,
zvracanie, bolesti žalúdka, zápaly slizníc tenkého a hrubého čreva. Preto sa
používajú len na lekársky predpis! Rastliny, ktoré ich obsahujú, sa vyskytujú
ojedinelé.

Antrachinónové glykozidy

Túto skupinu glykozidov tvoria deriváty antrachinónu
a z neho získaných antrónu a antranolu. Sú bohato zastúpené v rastlinách.
Veľmi ľahko sa zoskupujú nielen pre ich zhodné chemické zloženie, ale aj pre ich
podobnosť vo farmokoterapeutických účinkoch. Častejšie sa vyskytujú aglykóny:
alizarín, chryzofanol, chryzocín, emodín, fisción, reín a iné a s nimi zviazané
sacharidy: glukóza, ramnóza a iné.
Prečisťovací účinok antrachinónových drog a preparátov pri chronickej zápche
záleží od zloženia zmesi antrachinónových derivátov, ako aj od množstva antrónových
a antranolových glykozidov. Tieto drogy a preparáty nie je vhodné používať
denne, lebo organizmus si na ne zvyká, čo vyvoláva zvyšovanie dávok a vznik
intoxikácie organizmu. Prečisťovací efekt antrachinónov sa prejavuje o 10 hodín po
požití rastlinného preparátu vplyvom aktivácie peristaltiky hrubého čreva. Najčas-
tejšie sa u nás používajú antrachinónové drogy: kôra krušiny jelšovej (Cort.
frangulaé) a plod rešetliaka prečisťujúceho (Fruct. rhamni catharticaé).

Friday, May 25, 2007

Zistilo sa,

že v ľudskom organizme flavonoidy zvyšujú odolnosť kapilár, pričom
zväčšujú ich pružnosť a zabraňujú ich priepustnosti. Okrem toho stimulujú srdcovú
činnosť, majú diuretickú, ako aj antibakteriálnu schopnosť, potláčajú okyslovanie
kyseliny askorbovej a adrenalínu, vplývajú na výmenu jódu a vápnika v organizme
a iné. Rastliny obsahujúce flavonoidy a preparáty z nich sa používajú pri
hemoragických diatézach (sklony ku krvácaniu) vyvolaných infekčnými a toxickými
činiteľmi, pri kapilárotoxikóze, chronickej hepatitíde, septickej endokarditíde,
hypertónii, hypovitaminózach P a C, pri kožných chorobách (ekzémy a dermatitídy),
pri niektorých zápaloch a pod. V čistej forme sa používa iba rutín na výrobu
preparátu ascorutín. S úspechom sa používa pri krvácaní rôzneho pôvodu, ale
najčastejšie ako preventívny prostriedok v začiatkoch vývinu sklerózy cievnej
sústavy.

Tuesday, May 22, 2007

Flavonoidy

sú skoro všetky rastlinné farbivá. K nim patrí mnoho látok bohato
zastúpených v rastlinách. Dávajú žltú alebo bledožltú farbu mnohým kvetom, no
obsahujú ich aj púčiky, listy, korene a plody rastlín. Nachádzajú sa skoro vo všetkých
vyšších rastlinách, zelených riasach, machoch a iných. Obsah flavonoidov v rastlinách
kolíše od nepatrného množstva až po niekoľko desiatok percent. Flavonoidy sa
zúčastňujú procesov oplodňovania rastlín, no mechanizmus priebehu biochemických
procesov nie je vyjasnený. Napríklad rutín má vlastnosť potláčať proces
oplodnenia. Zistilo sa tiež, že flavonoidy pôsobia na rast a vývin rastlín.
Bezfarebné flavonoidy sú leukoantokyány, flavanóny, flavanolóny a katechíny,
žlto sú sfarbené flavóny, flavanoly, auróny a chalkóny, zatiaľ čo antokyány sú modré,
červené a fialové.

Saturday, May 19, 2007

Dikumarol má

protizrážanlivý účinok. Eskulín má účinok podobný ako vitamín P. V rastlinnom
liečení sa ako kumarínová droga používa komonica lekárska (Melilotus officinalis),
ktorú ľudové liečiteľstvo odporúča vo forme balzamu, kataplazmy pri opuchoch
kĺbov, odreninách a reumatických bolestiach, furunkuloch a iných. Je dokázané, že
rastlina má aj protizrázanlivý účinok, čo spôsobuje kumarín. Na tomto základe sú
vyrobené niektoré preparáty, ktoré sa dnes používajú v medicíne na preventívne
liečenie a ako liek proti trombóze (upchávanie krvných ciev). Dikumarol potláča
vznik protrombínu v pečeni, ktorým sa zmenšuje schopnosť zrážanlivosti krvi. Tento
účinok dikumarolu môže byť však odstránený pri požití veľkých dávok vitamínu K.

Wednesday, May 16, 2007

Kumarín

a kumarínové glykozidy. Doteraz je objavených viac ako 150
rastlinných druhov z 30 čeľadí, ktoré obsahujú kumarín. Syntetizujú sa dokonca aj
z niektorých baktérií a húb. Čeľade, ktoré obsahujú vyššie percento kumarínu sú:
Daucaceae, Viciaceae, Rutaceae, Lamiaceae, Asteraceae a Geraniaceae. Malé
koncentrácie kumarínov zosilňujú rast rastlín a stimulujú vytváranie koreňov. Vo
väčšej koncentrácii majú opačný účinok. Je zistených viac ako 100 rozličných
kumarínov. V ľudskom organizme pôsobia utlmujúco na centrálnu nervovú sústavu.
Niektoré ich deriváty majú spazmolytické (protikŕčové) a diuretické (močopudné)
účinky. Iné zase rozširujú srdcové cievy. Kumaríny a zvlášť furanokumaríny silno
absorbujú ultrafialové svetlo. Niektoré furanokumaríny sa používajú na liečenie
vitiliga a plešivosti, čo je spojené s ich citlivosťou na svetlo.

Tuesday, May 15, 2007

Fenolické glykozidy. V rastlinách je zistených okolo 100 rozličných druhov
fenolov. Medzi nimi je glykozidicky viazaný fenol izolovaný z kôry vŕby alebo zo
zelených listov čaju. V malých množstvách sa nachádzajú v niektorých éterických
olejoch. Lekársky význam majú glykozidicky viazané fenoly, ktoré tvoria účinné
zložky v rastlinách (arbutín, salicylové glykozidy a iné).
Rastliny obsahujúce arbutín sú medvedica lekárska (Arctostaphylos uva-ursi)
a brusnica obyčajná (Vaccinum vitis idaed). Biela vŕba (Salix alba) obsahuje
fenolický glykozid salicín. Jeho aglykón saligenín sa v organizme okysličuje na
kyselinu salicylovú. Odvar z vŕbovej kôry má antipyretický účinok, ktorý je typický
pre kyselinu salicylovú. Preto ľudové liečiteľstvo odporúča vŕbovú kôru na liečenie
reumatizmu, nachladnutia a malárie. Aglykón saligenín má aj iné účinky.

Monday, May 14, 2007

Tioglykozidy

(glykozidy obsahujúce síru). Asi pred sto rokmi sa tieto glykozidy
izolovali zo semien čiernej kapusty a bielej horčice. Podobné glykozidy sa zistili aj
v mnohých iných rastlinách, niektoré z nich sa používajú ako koreniny alebo
v ľudovom liečiteľstve. Dnes je známych viac ako 50 tioglykozidov.
Aglykóny tioglykozidov sú prchavé kvapaliny s ostrým zápachom, ktoré zapríčiňujú
slzenie, sčervenanie sliznice a kože. Dobre pôsobia proti mikróbom.

Sunday, May 13, 2007

Kyanogénne glykozidy

Veľa liečivých rastlín (okolo 100 rodov zo 60 čeľadí)
obsahuje glykozidicky viazaný kyanovodík. Tieto glykozidy najčastejšie obsahujú
nitril kyseliny mandľovej (pri amygdalíne).
Predpokladá sa, že tieto glykozidy sú produktom vedľajších reakcií pri rozpade
bielkovín. Málo drog obsahujúcich kyanogénne glykozidy sa využíva vo farmácii.
Patria sem horké mandle a listy višne mahalebky, semená marhúľ, jabĺk a dúl.

Saturday, May 12, 2007

Glykozidy

Názvom glykozidy sa označuje skupina rastlinných látok, ktoré obsahujú
sacharidovú i nesacharidovú zložku nazvanú aglykón alebo genín. V rastlinách sa
glykozidy nachádzajú v rozličných množstvách, od nepatrného až do 20 %. Pri
hystochemických pozorovaniach sa zistilo, že glykozidy sa hromadia v pokožke
a v parenchýme listov, v tkanivách okolo cievnych zväzkov, v kôre drevín a dosť často
v celulóze podzemných orgánov rastlín. Sú difúzne rozdelené v bunkách celého
tkaniva, alebo sú lokalizované v jednotlivých bunkách či v skupine buniek, no
v oboch prípadoch sú glykozidy rozpustené v bunkovej šťave. Jedovaté glykozidy
môžu plniť funkciu ochranných látok proti vonkajším nepriateľom rastlín. Glykozidy
a glykozidické drogy sa v terapii používajú rozlične. Nositeľom činnosti glykozidu je
jeho aglykón, no na priaznivý efekt má význam i sacharidová zložka. Najdôležitejšie
glykozidické drogy sa klasifikujú buď v závislosti od chemického charakteru ich
aglykónov alebo ich farmakoterapeutického pôsobenia. Podľa chemického charakteru
aglykónov sa glykozidy rozdeľujú nasledovne:
1. kyanogénne (nitrilné) glykozidy,
2. tioglykozidy,
3. fenolické glykozidy,
4. kumaríny a kumarínové glykozidy,
5. antrachinónové glykozidy,
6. flavonoidy,
7. glykozidické živice,
8. srdcové glykozidy,
9. saponíny,
10. glykozidické horčiny,
11. glykozidy s nezistenou štruktúrou.

Thursday, May 10, 2007

Bielkoviny

Rastliny vytvárajú bielkoviny z jednoduchých organických látok, ktoré obsahujú
dusík, síru alebo fosfor a zvieratá a človek ich získavajú najmä bielkovinovou
stravou. Ľudský organizmus môže vlastnou výmenou tvoriť niektoré aminokyseliny,
no väčšiu časť pre život dôležitých aminokyselín prijíma stravou. Rastlinný
organizmus ich vytvára z amoniaku, síranov a dusičnanov, ktoré prijíma koreňmi
z pôdy. V listoch sú vystavené zložitým premenám, v dôsledku čoho sa tvoria
aminokyseliny — najmenšie stavebné zložky bielkovín. Z nich vznikajú jednoduché
bielkoviny (proteíny) a zložité bielkoviny (proteidy). Tieto sa zúčastňujú na syntéze
zložitejších látok — fosfo i glykoproteidov a iných. Bielkoviny obsahujúce síru môžu
byť albumíny alebo globulíny. Tieto sa často vyskytujú v rastlinnom svete.
Proteíny sú zložené iba z 20 aminokyselín. Najčastejšie sa vyskytujúce aminokyseliny
sú: leucín, tyrozín, arginín a histidín, niektoré aminokyseliny majú však zvláštny
význam pre fotosyntézu — glycín, kyselina glutamínová, metionín a iné.
Zložky v bielkovinách sú pospájané do bielkovinovej molekuly peptidickou
väzbou. Na živote každej bunky sa zúčastňujú rozličné enzýmy, ktoré sú
bielkovinové látky. Tajomstvo nespočetnej mnohotvárnosti bielkovín je skryté nie
v aminokyselinách, ktoré ich vytvárajú, ale v špeciálnom usporiadaní štruktúrnych
zložiek bielkovinovej molekuly. Biologické štruktúry sú zviazané špecifickou
priestorovou štruktúrou každého proteínu. Enzýmy ako biokatalyzátory a regulátory
látkovej výmeny bunky predstavujú špecifické štrukturálne bielkovinové
zlúčeniny. Bez nich je život všetkých organizmov v prírode nemysliteľný.
Sekundárne organické zlúčeniny

Wednesday, May 09, 2007

Slizovité látky.

Rastlinné slizovité látky sa na rozdiel od gúm vytvárajú
v rastlinách transformáciou celulózy bunkových membrán alebo bunkového obsahu
(škrobu). Majú význam ako zásoba sacharidov a vody a zachovávajú koloidy rastlín.
Na rozdiel od gúm sa nelepia. Vodné výťažky obsahujúce slizovité látky sa používajú
ako zmäkčovací prostriedok v protikašľových zmesiach, pri zápaloch horných
dýchacích ciest, na kloktanie hrdla, ústnej dutiny, ako klystír, na umývanie vagíny,
obklady pri zápale kože a iné. Vodné výťažky drog obsahujúcich slizovité látky sa
pripravujú studeným spôsobom, ktorým sa získavajú slizovité látky, ale škrob
zostáva v droge. Výťažky pripravené týmto spôsobom sú hustejšie, lebo obsahujú aj
škrobový glej.

Tuesday, May 08, 2007

Gumy.

Niektoré druhy drevín pri narezaní kôry kmeňa vylučujú gumovitú
hmotu. V dôsledku biochemických premien v tkanivách a bunkách nastáva na
poranenom mieste skvapalnenie bunkových membrán a iných bunkových zložiek.
Vytečená hmota na vzduchu tvrdne a zatvára ranu. Mnoho rastlinných druhov
a orgánov môže vytvárať gumy. Druhy z čeľadí: Viciaceae, Rosaceae, Anacardiaceae,
Rutaceae a iné tvoria značné množstvo gumovitej hmoty. Nie sú však ešte stále
známe príčiny tvorby gumy. Gumy sa najčastejšie používajú vo forme slizovitého
roztoku — Mucilago gummi arabici — ako zmäkčujúci prostriedok v protikašľových
sirupoch, na tlmenie hnačky a ako ochrana na zapálenú žalúdočnú a črevnú sliznicu.
Tiež sa používajú ako emulgátor, spojovací prostriedok pri príprave tabliet a iné.

Algínová kyselina a algináty

Algínová kyselina je najdôležitejším polysacharidom
hnedých rias. Je obsiahnutá v ich bunkových stenách. Môžeme ju získať
z rozličných hnedých rias. Čistá algínová kyselina vo vode napučí. Roztoky solí
kyseliny algínovej sa nazývajú algináty, po vysušení ktorých sa vytvára celistvá
zmývateľná vrstva. Môžu sa používať ako prostriedky na zastavenie krvácania,
pričom rozpustný alginát (napríklad draselný) sa zlučuje s vápnikom z krvi a vytvára
sa nerozpustný alginát vápenatý, dôsledkom čoho sa vytvorí blana zatvárajúca ranu.
Algínová kyselina a algináty sa používajú ako zahusťovače a stabilizátory pri
príprave mastí, želé i krémov a tvoria rozpadovú zložku tabliet.
Heteropolysacharidy

Labels: ,

Sunday, May 06, 2007

Inulín

je rezervný polysacharid (jeho molekula je zložená z 20 fruktózových
zvyškov), ktorý je obsiahnutý v rastlinách z čeľade astrovité a v obilninách. Na
rozdiel od škrobu je inulín rozpustný v horúcej vode. Pri ochladzovaní roztoku sa
znovu oddeľuje a týmto spôsobom ho môžeme ľahko získať z materiálu, v ktorom je
bohato obsiahnutý. Inulín sa používa miesto cukru pri cukrovke, pretože ho
organizmus ľahko prijíma.
Celulóza je polysacharid, ktorý je hlavným štruktúrnym materiálom bunkových
stien. Celulóza nie je rozpustná vo vode.

Labels:

Škrob

je jedna z najrozšírenejších látok v rastlinách. Je dôležitý rezervný
polysacharid a hlavný kalorický zdroj, z ktorého sa skladá potrava takmer celého
ľudstva. Škrob sa nachádza v bunkách rastlinných tkanív vo forme škrobových zŕn.
V listoch zelených rastlín sa škrobové zrná nachádzajú v parenchýme ako asimilačný
alebo tranzitný škrob, ale v podzemných orgánoch sa ukladá vo forme rezervného
škrobu. Rezervný škrob je v parenchýme koreňov, v endosperme semien, v zrnách
obilnín, (pšenica, kukurica, ryža). V studenej vode je škrob nerozpustný. V horúcej
vode napučí a po vychladnutí vytvára lepkavú hmotu, tzv, škrobový glej. Je zistené,
že polysacharidová látka nie je jednorodá, ale sa skladá z dvoch polysacharidov
— amylopektínu a amylázy. Amylopektín je hlavnou zložkou viacerých druhov
škrobu — nad 80 %. Amyláza sa v škrobe nachádza v menšom množstve — okolo
20 %. Rozličné druhy škrobu sa používajú vo forme púdrov pri rozličných kožných
zápaloch, chránia kožu pred trením odevu, účinkujú protizápalovo a vysušujú kožu
pri mokrých ekzémoch. Vysušovaci efekt je o to väčší, o čo sú menšie škrobové zrná
v zásype. Preto na terapiu, ale aj kozmetiku je vhodnejší ryžový škrob, ktorý je
najjemnejší. Používa sa aj škrobový glej — Mucilago amyli — ako zmäkčujúci
prostriedok vo forme klystíra pri hnačke.

Labels:

Saturday, May 05, 2007

Táto ich vlastnosť

sa vysvetľuje schopnosťou absorbovať molekuly dráždivého činiteľa na
svoje koloidné časti a na nej je založené aj použitie drog obsahujúcich tieto látky pri
žalúdočných a črevných zápaloch (gastritída, enterokolitída). Okrem toho značne
sťažujú prechádzanie toxínov cez steny čriev, chránia sliznice pred poškodením
rozleptávajúcimi látkami a pri ožiarení znižujú dráždenie po užívaní niektorých
liekov predpísaných pri liečení sliznice žalúdka a čriev. Tieto polysacharidy majú
liečivý účinok pri reflexne vyvolanom ostrom kašli, pričom znižujú dráždenie.
Niektoré z nich majú protibakteriálne a protivírusové účinky (napríklad polysacharidy
izolované z druhov rodu Plantago a iné). Iné polysacharidy (slizovité látky,
gumy) nachádzajú uplatnenie ako výnimočné emulgátory a spojovacie prostriedky
vo farmakoterapeutickej praxi. Škrob je hlavným sacharidovým polymérom, ktorý
je zastúpený najmä v obilninách a hľuzotvorných rastlinách.
Homopolysacharidy

Wednesday, May 02, 2007

polysacharidy

Využitie niektorých polysacharidov (slizovité látky, gumy a iné) v medicíne
a farmácii je založené na ich koloidno-chemických vlastnostiach. Ich najdôležitejšia
vlastnosť je, že vo vode napučia a vytvárajú vysokokoloidné viskózne roztoky a tzv.
želé, ktoré podávané ústami sú jedny z najlepších prostriedkov na mechanickú
aktiváciu peristaltiky čriev pri zápche. Tieto látky môžu vyvolať aj opačný efekt.
Prijímané v menších dávkach, vďaka ich schopnosti pohlcovať kvapaliny, sa
používajú ako sťahujúce látky (pri hnačke). Priložené na sliznicu alebo kožu
vytvárajú ochrannú pokrývku, ktorá chráni nervové zakončenia pred pôsobením
dráždivého činiteľa a týmto spôsobom pomáhajú hojivému procesu.

Labels: